Kategória: Uncategorized

V sobotu som tak ako milióny divákov na celom svete sledoval finále Ligy Majstrov. Okrem futbalu samotného ma po skončení zápasu upútalo ešte niečo. Pri dvíhaní ušatej trofeje hráčmi Realu Madrid ma zaujal jeden moment. Možno ste si to všimli aj vy. Najskôr Marcelo a potom Sergio Ramos na pódiu pri oslave držali v ruke selfie tyč s kamerou. Veľká vec. Prečo?

Na tomto príklade, aj keď podobných by sme na celom svete našli množstvo, by som rád poukázal na niekoľko dôležitých momentov. Šport na najvyššej úrovni, je okrem samotnej fyzickej aktivity, súťaženia podľa pravidiel a snahy zvíťaziť podľa mňa súčasťou biznisu. Konkrétnejšie biznisu so zábavou, ktorý sa robí pre divákov, poslucháčov a fanúšikov. Pre úspech športového klubu alebo športovca je z tohto pohľadu rozhodujúcim faktorom oslovenie svojich fanúšikov. Šport je mnohokrát niečo ako vec verejná. Preto úspešný športový klub/športovec nemôže existovať bez toho aby sa stal súčasťou komunity a jej aktívnym členom. Vo chvíli, keď sa klub stane súčasťou komunity sa udeje  to, že ľudia začnú mať o klub záujem. Zároveň je pre klub a hráčov kľúčovou úlohou vybudovať taký vzájomný vzťah, aby ho fanúšikovia podporovali nielen v časoch víťazstiev, ale i prehier. Každý jeden športový klub na svete totiž prechádza cyklickými obdobiami úspechov a neúspechov.

Jedinečný obsah a jeho vlastníctvo.

O tom, že v dnešnej dobe majú sociálne siete pri budovaní vzťahov s fanúšikmi nezastupiteľnú úlohu asi nik nepochybuje. Zároveň je jasné, že táto forma komunikácie športovcov resp. športových klubov so svojimi fanúšikmi je „najlacnejšia“. V podstate zadarmo. Aby však plnila svoj účel, musí byť zaujímavá. Preto je dôležité mať JEDINEČNÝ OBSAH.

Fanúšikov omnoho viac zaujímajú informácie zo zákulisia ako „výsledkový servis“, ktorý si môžu prečítať kdekoľvek inde. Zaujímajú ich situácie, fotky, videá z miest, ktoré by inak nemali šancu vidieť a sprostredkovať im ich môžu len samotní hráči prípadne členovia tímu. Takto si športovci a kluby budujú svoje publikum, fanúšikov, komunitu. Športové kluby sa dnes stávajú mediálnymi/ produkčnými spoločnosťami.

Pozrite si napríklad Instagram účet Realu Madrid. Videá z tréningov, z klubového autobusu pred finále LM majú sledovanosť aj 2 milióny divákov. Takéto videá neuvidíte v žiadnej televízii, len u nich. Čo by za podobné zábery dala ktorákoľvek televízia. Alebo spomínané zábery z kamery, ktorú držali Marcelo so Sergiom Ramosom. Tie síce ešte neboli zverejnené, ale nepochybujem o tom, že v čase zverejnenia pritiahnu mimoriadnu pozornosť fanúšikov a médií.

Alebo iný príklad. V minulosti, keď ste čítali v tradičných médiách alebo na internetových portáloch o kluboch a športovcoch, väčšinou ste mohli vidieť nejakú ilustračnú foto, ktorú urobil športový fotograf nejakého média, prípadne agentúry. Dnes väčšina fotiek pochádza priamo zo sociálnych sietí klubu/športovca. A médiá uvádzajú ako zdroj FB/Instagram klubu/športovca.

Súlad a vzájomné obohatenie obsahu na sociálnych sieťach je napríklad vidno aj v prípade HC Slovan Bratislava a niektorých jeho hráčov. Keď sa pozriete na ich stránku, tak dole pri sekcii s hráčmi majú automaticky prelinkované profily niektorých hráčov. To znamená, že keď napríklad Marek Viedenský alebo Pavol Skalický pridá status na svojom Instagrame, automaticky sa zobrazí aj na stránke HC Slovan. Aj takýmito nástrojmi vie klub prinášať svojím fanúšikom zaujímavý a jedinečný obsah. Podľa mňa sú Marek Viedenský a Pavol Skalický  najaktívnejšími spomedzi našich hokejistov na sociálnych sieťach, predovšetkým na Instagrame.

Mať jedinečný obsah je prvou dôležitou podmienkou, tou druhou – nemenej dôležitou – je tento obsah vlastniť. Vtedy sa s ním dá narábať a zužitkovať ho v prospech klubu. Keď obsah o klube/športovcovi tvoria iné médiá, investujú do toho preto, aby získali čítanosť/sledovanosť/kliky a následne mohli predávať reklamu zameranú na správnu cieľovú skupinu. Prečo by však nemal na vytvorenom obsahu rovnako profitovať aj klub?

Ak chcete poradiť ako, kľudne napíšte.

Zmluvné záväzky:

Pri práci na projekte „Akadémia športového marketingu“ pre hokejové kluby sme zistili jednu zaujímavú vec. Hráči, ktorí majú svoje kontá (súkromné/fanpage) na sociálnych sieťach (sú aj takí, ktorí sociálne siete vôbec nepoužívajú) v mnohých prípadoch ani len „nelajkli“/nesledujú  oficiálne profily svojho vlastného klubu. O tom, že by zdieľali obsah vytvorený klubom ani nehovoriac. Pre mňa osobne je to veľmi prekvapujúci fakt. Hlavne v tom zmysle, že klub a hráči by mali mať rovnaké ciele. Okrem dosahovania víťazstiev aj prilákať čo najviac fanúšikov. Tak ako som uviedol v nadpise: Vyhrávame aj prehrávame ako jeden tím. Veď hráči si vždy pochvaľujú aké úžasné je hrať pred vypredaným hľadiskom. A pre klub vypredané hľadisko znamená viac tržieb. Takže nerozumiem čo tomu bráni.

Ak ste z nejakého klubu (prípadne aj zväzu), skúste pozrieť, koľko percent vašich hráčov/členov, dalo lajk vášmu oficiálnemu profilu na FB resp. Instagrame. Možno budete sami prekvapení.

Ak ste hráčom športového klubu, rýchlo lajknite svoj klub 🙂 .

Pri diskusii na túto tému v kluboch uvádzam jeden príklad. Podľa štatistík má každý používateľ Facebooku v priemere 200 priateľov. Keďže sú však hokejisti verejne známe osoby, je predpoklad, že by ich mohli mať aj viac. Ale zostaňme pri priemerných číslach. Hokejové kluby majú pod zmluvou cca 25 hráčov v A tíme. Rovnaký počet hráčov je v juniorke aj v doraste. Spolu je to približne 70 hráčov, ktorí sú vzhľadom na vek relevantnou skupinou v tomto ohľade. 70 hráčov x 200 priateľov znamená 14 000 ľudí. Viete koľko námahy, investovaného času a prostriedkov by stálo klub aby oslovil skupinu 14 000 potenciálnych klientov/fanúšikov/divákov? Veľmi veľa. A na porovnanie, viete koľko by stálo klub aby oslovil rovnakú skupinu 14 000 potenciálnych klientov/fanúšikov/divákov, keby na tom spolupracovali všetci hráči a zdieľali informácie klubu? 0€. Len dve sekundy času konkrétneho hráča. Toto platí nielen v hokeji, ale aj vo všetkých ostatných športoch. Pozeral som zbežne futbalové kluby, basketbal a ďalšie športy a žiaľ všade je to rovnaké.

Športovci sú od 1.5. podľa nového zákona o športe v podstate zamestnancami klubov (Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu). V tejto zmluve sú zadefinované základné povinnosti voči zamestnávateľovi – klubu. Pre kluby by som odporúčal povenovať sa tejto oblasti a ako jednu z povinností hráča voči klubu by som popri športových a zdravotných zadefinoval aj oblasť sociálnych sietí.

Z diskusií s ľuďmi z klubov u nás na Slovensku viem, že túto oblasť niektoré kluby už riešia. Napríklad AS Trenčín má zadefinovanú oblasť komunikácie, šírenia dobrého mena klubu ako i aktivít na sociálnych sieťach v rámci svojho disciplinárneho poriadku. Všetci hráči sú s ním pri podpise zmluvy s klubom oboznámení a povinní sa ním riadiť.

Ak by ste sa chceli vydať touto cestou, radi vám poradíme, ako to naformulovať do zmluvy.

Povinnosti klubu:

Keď však klub chce niečo od hráčov vyžadovať, mal by najskôr vytvoriť podmienky a dať hráčom do rúk, okrem hokejok, aj konkrétne nástroje . V tomto prípade je to určite školenie o sociálnych sieťach, komunikácii na nich a politike klubu v tejto sfére. Určite by som odporúčal využiť predsezónne obdobie a venovať pol dňa až jeden deň školeniu v tejto problematike.

My sme pre kluby v rámci projektu vypracovali „Smernicu o komunikácii na sociálnych sieťach v športovom klube“. Zároveň sme v spolupráci s profesionálmi pripravili školenie „Šport a sociálne médiá“, ktoré absolvujú všetci hráči pred začiatkom sezóny. Toto školenie je špeciálne prispôsobené sociálnym sieťam v športovom prostredí.

Ak by ste chceli pre svoj klub/hráčov spraviť podobné predsezónne školenie o sociálnych sieťach, alebo by ste chceli zaviesť  vnútro klubovú politiku v rámci sociálnych médií, ozvite sa. Stačí napísať svoje meno a email, my sa s vami skontaktujeme a radi k Vám prídeme a pomôžeme.

Riziká:

V rámci rozhodovania o zintenzívnení využívania sociálnych sietí však treba mať na pamäti aj riziká s tým spojené. Z hokejového prostredia uvediem dva príklady z nedávnej doby.

Pred časom zarezonoval na Slovensku prípad Samuela Feretu, ktorý sa na svojom súkromnom profile na Facebooku chválil fotkami s ľuďmi, ktorí údajne vyznávajú krajnú pravicu a extrémizmus.

Zaujímavé je, že tento talentovaný hráč bratislavského Slovana absolvoval pohovor s vedením HC Slovan Bratislava, výsledkom ktorého boli opatrenia, aby sa takáto situácia neopakovala. Klub mu poskytol „dovzdelanie“ v oblasti histórie a ako súčasť tohto procesu mladý hráč absolvoval aj exkurziu v bývalom koncentračnom tábore v Osvienčime spolu s výkladom o jeho histórii.

Iný, podobný príklad rezonoval vo verejnosti počas MS v hokeji. Nemecký hokejový brankár Thomas Greiss, chytajúci za New York Islanders, sa musel ospravedlniť za svoj “lajk” na Instagrame, keď medzi inými lajkoval aj príspevok, v ktorom bola prezidentská kandidátka Hillary Clintonová prirovnávaná k Adolfovi Hitlerovi.

A prečo si myslím, že je veľkou vecou, že kapitán Sergio Ramos a brazílska hviezda Marcelo držia selfie tyč s kamerou na pódiu pri preberaní pohára? Lebo sa stali aktívnou súčasťou tvorby autentického obsahu. Lebo Real má dostatočný rozpočet na to, aby si zaplatil profi kameramana, a aj napriek tomu kameru držali dvehviezdy.. Lebo vyhrávame aj prehrávame ako jeden tím.

—————————————————————————————————————————————–

Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.
Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťach LinkedIn, Twitter, Facebook .

Včera (11.4.) zverejnili oba najúspešnejšie slovenské hokejové kluby ceny za vstupenky na finálové zápasy našej Tipsport ligy. Hneď na úvod musím skonštatovať, že napriek svojim kontaktom a možnostiam, si ich ani ja neviem kúpiť. Čo znamená, že dopyt výrazne prevyšuje ponuku. Súčasne som pred pár dňami zaregistroval vlnu nevôle v Brne, keď fanúšikmi milovaný klub – HC Kometa – zverejnil ceny vstupeniek na finálové zápasy proti Libercu. Sám seba som sa opýtal dve otázky: Nie je 8€ za vstupenku na finálový zápas hokejovej extraligy trochu málo? Je 45€ za tiež finálový zápas skutočne veľa? 

Vždy sa snažím pochopiť tému v istých súvislostiach a porovnávať fakty. Preto som sa pozrel na viacero hokejových súťaží a ich finálové série. Následne som porovnal prístup jednotlivých klubov k cenotvorbe z viacerých uhlov pohľadov. Popritom som sa v myšlienkami vrátil do školských lavíc, na ekonomickú univerzitu, kde som sa v prvom ročníku na predmete mikroekonomika učil základy o dopyte a ponuke.

Oficiálne ceny vstupeniek

Na prvom grafe vidíme porovnanie mimálnych a maximálnych cien za vstupenky v jednotlivých kluboch. Tieto ceny sú z oficiálnych zdrojov a hovoria o cenách za vstupenky na jeden zápas vo finále play off u nás (HC 05 BB, HK NR) v ČR (Kometa Brno, Bili Tigri Liberec), Fínsku (Tappara Tampere), Švédsku (HV 71) a v Nemecku (Wolfsburg Grizzlys). Tak ako som už vyššie uviedol, dostať sa k vstupenkám do Bystrice, Nitry alebo aj Liberca je obrovský problém, ba povedal by som, že je to až nemožné. Najlacnejšiu vstupenku na hokejové finále play off si tak teoreticky môžete kúpiť v Liberci za 8€, a najdrahšiu v Brne, Tampere a v Jönköpingu za 45€.

Populácia a kapacita štadióna

Druhým zaujímavým parametrom pri porovnávaní cenotvorby v závislosti od dopytu a ponuky je počet obyvateľov mesta (potenciálny dopyt) a následne samotná kapacita štadióna (ponuka). Z pohľadu počtu obyvateľov (čo pre mňa znamená trhový potenciál) je najväčším zo spomenutých miest Brno s približne 400 000 obyvateľmi. Druhým najväčščím je fínske Tampere s 200 000 obyvateľmi a tretím je nemecký Wolfsburg so 120 000 obyvateľmi. Nasleduje Liberec s približne 100 000 obyvateľmi a Jönköping s 85 000 obyvateľov. Naše dve mestá sú na chvoste. Nitra je predposledná s cca 80 000 obyvateľmi a najmenším spomedzi spomenutých miest je Banská Bystrica s niečo menej ako 80 000 obyvateľmi. V kapacite hál však také veľké rozdiely nie sú. Najmenšiu kapacitu má štadión HC 05 Banská Bystrica a najväčšiu HC Kometa Brno.

 

Tržby z finálových zápasov play off

A dostávame sa k najzaujímavejšiemu. Možné tržby zo vstupného počas finálovej série play off.  Pre zjednodušenie sme spočítali tržby klubu za predpokladu, že by celá kapacita štadióna bola predaná za minimálnu cenu vstupenky. Samozrejme to tak nie je, ale pre účel porovnania je to dostačujúce. V skutočnosti kluby zinkasujú omnoho viac, keďže ponúkajú aj vyššie kategórie vstupeniek, VIP vstupenky a pod. Zároveň je však potrebné jedným dychom povedať, že aj náklady na samotný finálový zápas nie sú nezanedbateľné.

Ako vidíte z grafu, HC Kometa Brno môže z jedného finálového zápasu play off vygenerovať tržby viac ako 230 000€ (viac ako 6 miliónov CZK). Za predpokladu, že sa séria bude hrať na 7 zápasov, tak doma bude hrať 3 zápasy. To v súčte znamená tržby takmer 700 000€ (viac ako 18 miliónov CZK). Len pre uvedeniu do kontextu, všetky kluby spomenuté vyššie pracujú s rozpočtami (nákladmi) rádovo v miliónoch eur. Napríklad HC Kometa Brno mala v predchádzajúcej sezóne rozpočet (náklady) na “A mužstvo” na úrovni cca 55 000 000 CZK (cca 1,5 milióna €).

Všetky kluby sa celú sezónu snažia svoju energiu, schopnosti a športovú kvalitu pretaviť do čo možno najväčšieho množstva víťazstiev a následne postupu v play off čo najďalej. Množstvo energie venujú získavaniu sponzorov a partnerov klubu, pričom nájsť partnera/sponzora, ktorý prispeje do rozpočtu klubu šesťmiestnou sumou (viac ako 100 000€) je takmer nemožné. V neposlednom rade nemalé zdroje a energiu kluby investujú do budovania vzťahov so svojími fanúšikmi.

A príde moment zadosťučinenia a naplnenia cieľov v športovej oblasti. Vytúžené finále. Spolu s ním, však prichádza aj moment, ktorý by mohol pomôcť pretaviť investovanú energiu a prostriedky aj do ekonomického úspechu.

Ako k tomu pristupujú jednotlivé kluby? Porovnaním faktov, ako i zo samotného grafu jednoznačne vyplýva, že máme v podstate tri kategórie klubov čo sa týka tržieb zo zápasu:

Nitra, Banská Bystrica a Liberec

Tieto kluby podľa môjho názoru nasadili oficiálne ceny za finále play off príliš nízko. Ich rozpočty sú pritom porovnateľné s ostatnými spomenutými klubmi. Namiesto toho, aby za svoju niekoľkomesačnú tvrdú prácu dostali zaslúženú odmenu, stanovili svoje ceny na príliš nízkych úrovniach. O tom, že ceny sú ozaj nízke svedčí aj fakt, že dopyt významne/niekoľkonásobne prevyšuje ponuku. Aj s ohľadom na veľmi malú kapacitu štadiónov. Tu by možno stálo zato zamyslieť sa nad ekonomickou teóriou dopytu a ponuky, ktorú som spomenul na úvod. Vplyv tržieb z finálových zápasov play off na celkový rozpočet tak bude minimálny.

Tappara, HV 71 a Wolfsburg

Tieto kluby podľa čísel zvolili konzervatívnu stratégiu čo sa týka cenotvorby. Ich tržby zo zápasu tak presiahnu hranicu 100 000€, čo pri troch, resp. štyroch domácich zápasoch bude určite významným príjmom do pokladne klubu.

HC Kometa Brno

Spomedzi vybraných klubov zvolil “najagresívnejšiu” cenovú stratégiu práve finalista českej extraligy. Ak sa mu podarí vypredať DRFG Arénu v dvoch resp. troch domácich zápasoch, dopad na ekonomiku klubu to bude mať značný. Týmito zápasmi môže získať až tretinu svojho rozpočtu.

Záverom

Som si vedomý, že cenotvorba v športe je mnohokrát alchýmiou. Na jednej strane chce klub na svojom úspechu “zarobiť”, na druhej strane nechce naštvať svojich verných fanúšikov. Je mnoho príkladov z minulosti, kedy klub stanovením príliš nízkych cien stratil úplne zbytočne zaujímavé tržby a naopak príliš vysokými cenami nahnaval svojich fanúšikov.

Osobne mi chýba trochu kreatívnejšia práca s ponukou. Veď predsa klub potrebuje tržby aj na budúcu sezónu. Zároveň potrebuje kontinuálne zlepšovať prácu s fanúšikmi. Tak prečo to nezužitkovať práve teraz? Veď napríklad každý klub v lete pred sezónou vynakladá mnoho energie a prostriedkov do propagácie a snahy predať čo možno najviac sezónnych permanentiek. Prečo nevyužiť zvýšený záujem o finále na to aby klub predal viac celosezónnych permanentiek na budúcu sezónu práve teraz? Som presvedčený, že podmienenie možnosti vidieť finále kúpou permanentky na ďalšiu sezónu by žiadneho fanúšika neurazilo. Klub by tak získal nemalé finančné prostriedky aj na ďalšiu sezónu. Alebo napríklad čo tak popracovať na databáze fanúšikov? Včera som napríklad videl, že Samsung príjma “predobjednávky” na nový telefón. Podmienkou je registrácia. Prečo takto nezužitkovať enormný záujem o zápas a nezískať mnoho užitočných údajov o fanúšikoch klubu? Ďalších podobných možností ako zužitkovať športový úspech je mnoho. Ak by to niekoho zaujímalo, veľmi rád poradím, keďže sa tým živím:) Stačí napísať sem.

—————————————————————————————————–

Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára. A ak ste sa dostali až sem, a páči sa vám môj blog, môžete mi dať svoj hlas v súťaži blogger roka🙂

Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťach LinkedIn Twitter, Facebook .

Minulý týždeň som sa zúčastnil na konferencii Logistic Conference. Na konci dňa som v jednej zo sál mal svoju prezentáciu s názvom Logistika v športe – biznis a príležitosti. Hneď po mojom príchode ma stretol jeden známy a položil mi otázku: A ty čo tu robíš? Čo má spoločné športový marketing a logistika? Samozrejme som mu poradil nech si príde vypočuť moju prezentáciu a dozvie sa. A čo má teda športový marketing a logistika spoločné? Podľa názvu mojej prezentácie je to zrejmé. Veľa biznisu a množstvo obchodných príležitostí.

Na úvod by som rád vysvetlil, prečo sa sústreďujem len na hokej. So Slovenským zväzom ľadového hokeja som sa dohodol na spolupráci a realizujeme projekt „Akadémia športového marketingu“. V rámci tejto spolupráce sme sa dohodli aj na účasti na niekoľkých odborných konferenciách, kde sa budem snažiť ukázať to, že stať sa partnerom/sponzorom hokeja na Slovensku nie je len o umiestnení loga na mantineloch, billboardoch a pod. Pre firmy môže byť hokej atraktívnym produktom, platformou na komunikáciu so svojimi zamestnancami, zákazníkmi a obchodnými partnermi. Zároveň je to však aj priestor na získanie zaujímavých obchodných príležitostí. Prvou takouto „lastovičkou“ bola práve konferencia o logistike.

Športové subjekty mnohokrát chápu športový marketing len ako umiestnenie loga sponzora na reklamný nosič. Nevedia sa na svoj produkt pozrieť očami firmy a ponúknuť zmysluplnú protihodnotu. Často sa stretávam s tým, že klub napríklad ponúka výrobnej firme reklamu. Tá ju však nepotrebuje. Umiestnenie loga by v tomto prípade bolo vyhadzovanie peňazí von oknom. Čo však s tým, že výrobná firma má mnoho zamestnancov a potrebuje riešiť ich spokojnosť, motiváciu a rozvoj. Alebo takáto fabrika potrebuje budovať dobré vzťahy s miestnymi úradmi a inštitúciami. Je šport práve tou platformou, ktorá im vie pomôcť naplniť ich potreby? Vie športový klub ponúknuť svojmu partnerovi viac ako len logo? Ja som presvedčený, že áno. Lenže v kluboch nie sú kapacity na to, aby sa tomu niekto venoval.

Na druhej strane veľa zástupcov firiem v podpore športu vidí čiernu dieru, kde sa akákoľvek investícia “stratí”. Aj toto je často mylný pohľad. Firmy sú mnohokrát zahltené operatívnymi problémami a nie sú otvorené iným/novým formám spolupráce. A pritom im takéto nové formy môžu priniesť veľa užitočných benefitov. Skúsil som sa zamyslieť nad oblasťou logistiky a poukázať na existujúci biznis a na obchodný potenciál v tejto oblasti.

Pri príprave mojej prezentácie som samozrejme využil kamaráta google. Keď som zadal kľúčové slová „sport AND logistic“ našlo niekoľko miliónov odkazov. Hneď na prvej stránke som však našiel pár info, že sa logistike venujú špecializované spoločnosti. Mnohokrát sú to však aj veľké nadnárodné spoločnosti. Jednou z nich je napríklad aj DB Schenker, o ktorej budem hovoriť neskôr. Tá má dokonca špeciálnu divíziu DBSchenkerSportsevents.

Keď som vyhľadával informácie týkajúce sa logistiky v športe, postupne sa mi vyskladala štruktúra mojej prezentácie na konferenciu. Dozvedel som sa, že pod pojem logistika spadajú štyri základné kategórie.

• Poradenstvo (ako logistiku robiť čo najefektívnejšie)
• Preprava osôb
• Preprava a skladovanie tovarov
• Súvisiace služby (colné a pod).

Následne  som si predstavil každú jednu z týchto oblastí z pohľadu hokeja, a zistil som, že v každej kategórii má predsa hokejový zväz resp. hokejové kluby čo ponúknuť. Určite je priestor na poradenstvo ako zvládnuť náročnú logistiku efektívnejšie. Každý hokejový tím tvorí zhruba 30 ľudí, ktorý sa musia týždeň čo týždeň prepravovať na svoje zápasy. Okrem seba, potrebujú prepraviť aj veľa materiálu (hokejky, výstroj, korčule atď). A pri medzinárodných turnajoch a zápasoch potrebujú aj colné služby a pod. Tak prečo nie je žiadna logistická firma partnerom hokeja na Slovensku? Naviac, keď podľa mnohých prieskumov je hokej najsledovanejším športom na Slovensku.

Najskôr som skúsil na základe rozhovorov kvantifikovať koľko peňazí/biznisu je v hokejovom prostredí u nás z pohľadu logistiky? Pozrel som sa na to z troch rôznych úrovní:

• Logistika pri MS v ľadovom hokeji
• Logistika z pohľadu HC Slovan Bratislava, ktorý účinkuje v KHL
• Logistika v rámci domácich hokejových súťaží

1.Logistika pri MS v ľadovom hokeji

Ako som spomínal, firma DBSchenker má množstvo skúseností s logistikou pri veľkých športových podujatiach, akými sú olympijské hry, majstrovstvá sveta vo futbale a hlavne od roku 2004 zabezpečujú logistiku aj na Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Takéto veľké podujatia znamenajú tony a tony materiálu, ktorý sa musí dostať z bodu A do bodu B včas a efektívne. Veď si predstavte, že aj tie medaily a víťazný pohár musí niekto na miesto konania doručiť. A navyše včasJ.

Sumár toho, čo všetko a akým spôsobom sa musí dopraviť na miesto konania nájdete na nasledovných obrázkoch.

Keď by sme sa pozreli bližšie na každú kategóriu, prídeme na to, že sú to desiatky lietadiel, kamiónov a dodávok. Vezmime si len oficiálny fanshop vo fanzóne.

Musia doniesť stan, všetko zariadenie do stanu (regály, police a pod). kasy, terminály, tovar (stovky položiek), propagačné materiály atď. A to je len jedna malá časť.

Nepodarilo sa mi dopátrať k tomu, aké sú náklady na logistiku celého podujatia. Nepoznáme totiž náklady na lodnú, leteckú, pozemnú dopravu z iných krajín a na služby súvisiace s celou logistikou. Vieme však, že len samotné náklady na dopravu (tovar a tímy) na území Slovenska počas MS 2011 boli na úrovni 300 000€.

A v máji 2019 sú MS v hokeji znovu na Slovensku. Takže biznis príležitostí bude neúrekom. Ak sa chcete o týchto príležitostiach dozvedieť viac napíšte nám do tohto formulára, radi sa s Vami spojíme.

2. Logistika z pohľadu HC Slovan Bratislava, ktorý účinkuje v KHL

Druhý zaujímavý pohľad na náročnosť logistiky a zároveň veľkosť biznisu v hokeji mi ponúkol HC Slovan Bratislava, hrajúci nadnárodnú súťaž KHL. Ako najzápadnejší klub KHL bratislavský klub nalieta za sezónu viac ako 100 000 km. Počas sezóny absolvuje 8-9 tripov. Na každý trip ide cca 30 členov tímu a musia so sebou zobrať cca 1 tonu materiálu. Okrem samozrejmostí akými sú hokejky, výstroj,  korčule, berú so sebou aj iné  – pre laika nepredstaviteľné –  veci. Napríklad sušičky na rukavice, náhradné nože, náhradné plexisklá, brúsky na korčule, masérske stoly a pod. Celkovo tento materiál tvorí spomínanú tonu.

Pred odletom to musí technický tím klubu nabaliť do hokejových vakov a prepravných kontajnerov. Následne naložiť do dodávky a previesť na letisko. Všetok materiál prejde colnou a bezpečnostnou kontrolou, presne ako vaša batožina, keď letíte napríklad na dovolenku. Letiskový personál nabalí celý náklad do pristaveného chartrového lietadla spoločnosti Travel Service, s ktorou HC Slovak spolupracuje už niekoľko sezón. Medzitým sa hráči klubovým autobusom (ktorý majú v rámci partnerskej spolupráce od Mercedesu) presunú na letisko. Celý tím spolu s tonou nákladu odletí do miesta konania prvého zápasu, vždy cez niekoľko časových pásiem.  Netreba zabudnúť ešte na fakt, že všetci členovia tímu na palube musia mať platné víza:).

Po pristátí v prvom meste materiál prejde colnou a bezpečnostnou kontrolou a následne je rozdelený na dve časti. Jedna ide rovno do haly, a druhá následne do hotela. Hráči sa medzitým klubovým autobusom domáceho klubu presunú na hotel. Jedna časť technického tímu nachystá veci v hale, druhá časť pripraví veci v hoteli. Maséri majú po ceste plné ruky práce. Toto všetko sa deje v podstate v nočných hodinách deň pred zápasom. Tzn. že technický tím klubu sa do postele dostane až niekedy nad ránom.

Príde zápas a hneď po ňom (väčšinou vo večerných hodinách miestneho času) sa tím, spolu so všetkým materiálom presunú na letisko a odlietajú do ďalšieho mesta. A znovu všetko vyložiť, rozdeliť, naložiť, presunúť. Počas jedného tripu odohrajú hokejisti zápasy niekedy v 3, niekedy v 4 a niekedy aj v 5 rôznych mestách.

Celý tento logistický „cirkus“ stojí klub ročne viac ako 1 milión €.  Otázka na logistické firmy je, či by sa takáto náročná logistika nedala zefektívniť?

3. Logistika v rámci domácich hokejových súťaží

Tretí pohľad na náročnosť logistiky a rozsah existujúceho biznisu v hokeji mi dali diskusie s klubmi našej najvyššej domácej súťaže (Tipsport liga).

Tímy len počas základnej časti Tipsport ligy najazdia spolu takmer 75 000 km. A to sú len čísla za „A“ mužstvo počas jednej sezóny. Bez zápasov play off. Je potrebné si uvedomiť, že kluby väčšinou majú aj juniorku, dorast a ďalšie mládežnícke kategórie, ktoré precestujú taktiež množstvo km počas hokejovej sezóny.

V našich podmienkach to pre vašu predstavu funguje nasledovne. V deň zápasu sa tím stretne na zimáku. Hráči a tréneri si pobalia svoju výstroj a veci do hokejových vakov, kustódi nabalia ostatný potrebný materiál (sušička rukavíc, náhradné nože, plexi, nápoje do kabíny atď.). Následne si to sami naložia do autobusu (poväčšine prenajatý, aj keď niektoré kluby majú aj vlastné busy) a presunú sa na miesto zápasu. Sami si vyložia svoje vaky a kustódi nachystajú kabínu a ide sa na zápas. Hneď po zápase znovu hráči zbalia svoje veci, kustódi zvyšný materiál, naložia do autobusu a presunú sa domov. Po príchode vyložia veci a idú spať. Toto sa opakuje pravidelne každý týždeň. Jediný klub, ktorý rieši logistiku inak, povedzme trochu profesionálnejšie, je HC 05 Banská Bystrica. Tí majú sprievodné vozidlo, dodávku, ktorá s časovým predstihom vyrazí do miesta konania zápasu. Hráči majú nachystané svoje vaky na zimáku v BB. Podporný technický tím naloží výstroj hráčov a ostatný potrebný materiál do dodávky a presunie sa do miesta konania zápasu. Po príchode na miesto vyložia veci hráčom na ich miesta a nachystajú kabínu. Následne hráči, tréneri a ostatní členovia tímu idú autobusom len s osobnými vecami. Je potrebné zdôrazniť, že aj toto má obrovský vplyv na pohodu hráčov, ich sústredenie sa na výkon a v konečnom dôsledku aj na výsledky. Preto to všade vo svete funguje takto podobne. Žiaľ finančné možnosti klubov sú v našich podmienkach limitované, takže na takýto komfort pre hráčov dnes nemajú dostatočné zdroje. Teda aspoň tak tvrdia:).

Suma sumárum, 10 klubov Tipsport ligy minie na logistiku cca 100 000€ za sezónu. A to hovoríme len o desiatich A mužstvách. Netreba zabúdať, že podobné náklady má aj 10 tímov 1.ligy, 12 tímov juniorskej extraligy a 16 tímov dorasteneckej extraligy. Ostatné mládežnícke družstvá sú rádovo na nižších počtoch km. Keď to však sčítame tak veľkosť tohto „trhu“ v súčasnosti predstavuje niekoľko 100 000€ možno aj milión €.

Toto je stav, ktorý platí dnes. Čo však ďalšie príležitosti?

Hokej ich ponúka veľmi veľa. Jednak na strane zväzu a jednak na strane klubov a ich potrieb. Veď si vezmime len najdôležitejšie podujatia v nasledujúcich troch rokoch:

• Majstrovstvá sveta U18 (Poprad, Spišská Nová Ves , apríl 2017, 9 krajín)
• Majstrovstvá sveta muži (Kolín, Paríž, máj 2017)
• Prípravné zápasy, predsezónne turnaje (kluby)
• Champions Hockey League (víťaz ligy)
• Olympijské hry 2018 (Pchongčchang, Február 2018)
• Euro Hockey Challenge, Deutchland CUP, Švajčiarsky pohár a pod.
• Mládežnické turnaje U15 – U20 (5-6x za sezónu)
• Ženské výbery zápasy a turnaje
• Majstrovstvá sveta muži 2018, Dánsko
• Majstrovstvá sveta muži 2019, SLOVENSKO

Celý kalendár týkajúci sa reprezentácií je možné nájsť tu:http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/medzinarodny-kalendar-2015-2016

So všetkými týmito podujatiami súvisí viac, či menej zložitá logistika.

Aké sú ďalšie príležitosti?

Počas leta nastane obdobie prestupov hráčov. Každý prestup hráča je v podstate malá logistická výzva, keďže sa hráč, mnohokrát aj s rodinou, sťahuje do nového mesta.

Ďalšou krásnou možnosťou ako sa prezentovať je pripraviť a realizovať tour trofeje po slovenských mestách. Prípadne Tour Siene Slávy slovenského hokeja. Niečo na spôsob Stanley Cup tour o ktorom som kedysi písal.

V neposlednom rade zväz a jednotlivé kluby majú mnoho svojich existujúcich sponzorov/partnerov. Tí vo veľkej miere využívajú logistické služby v rámci svojho podnikania. Tu hokej ponúka veľký priestor na budovanie vzťahov a získavanie nových obchodných príležitostí. Kúpa VIP vstupeniek, prípadne miest v Skyboxoch je na to výborným nástrojom.

Ak ste sa dostali až sem, asi vás táto téma zaujala. Napíšte nám Vaše základné údaje my sa s vami spojíme a povieme vám aj o ďalších obchodných príležitostiach v hokeji, ale aj v iných športoch.

Ďalšou konferenciou, na ktorej vystúpim bude konferencia Marketing Live (http://www.informslovakia.sk/sk/konferencia/marketing-live-2017)

Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.
Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťach LinkedIn, Twitter, Facebook .

14. február. Sviatok Svätého Valentína, alebo sviatok zaľúbených. Pre milióny ľudí na celom svete významný deň. Tradície v jednotlivých častiach sveta sú rôzne. Niekde si ľudia posielajú valentínske pohľadnice, inde si ľudia z klobúka vytiahnu partnera, s ktorým majú pretancovať celý večer. Mnohí v tento deň požiadajú svoju partnerku/partnera o ruku. Vo väčšine krajín si ľudia vyznávajú svoju lásku a náklonnosť prostredníctvom kvetov, romantických večerí prípadne malých sladkých drobností. Stále viac a viac sa tento sviatok dostáva do popredia aj u nás. Podľa môjho názoru najmä vďaka komerčným záujmom. Či už tento sviatok uznávate alebo nie, prejaviť lásku a náklonnosť nie je nikdy zlé. Či už slovami, gestami alebo činmi. A ako tento sviatok využívajú športové kluby, súťaže a sponzori vo svete a ako u nás? Tu je pár príkladov.

V Amerike, odkiaľ sa k nám podľa mnohých, sviatok Sv.Valentína “importoval” je mnoho zaujímavých aktivít či už klubov, alebo značiek spojených s dňom zaľúbených. Mňa osobne zaujal klub Chicago Black Hawks, ktorý už viac rokov po sebe pripravuje sériu valentínskych pozdravov, ktoré si fanúšikovia môžu stiahnuť a poslať svojej valentínke/svojmu valentínovi. Každý hráč klubu má vlastnú “valentínku”, ktorá ho trefne vystihuje. S hashtagom #BlackhawksValentines ich nájdete na sociálnych sieťach veľa. Nás na Slovensku by asi najviac zaujali valentínky Mariána Hossu a Richarda Pánika.

 

V Španielsku najvyššia súťaž La Liga vytvorila obrázky, ktoré si môžu fanúšikovia stiahnuť a v deň sv.Valentína zmeniť svoj profilový obrázok na sociálnych sieťach za tématický. Môžu tak preukázať svoju lásku namiesto svojej partnerke/partnerovi svojmu klubu:).

V Británii väčšina futbalových klubov pripravuje pre svojich fanúšikov tematické darčeky inšpirované sviatkom zaľúbených. Niektoré sa vydaria viac, niektoré vôbec:) Tu nájdete jeden z mnohých zoznamov najhorších darčekov od jednotlivých klubov Premier League.

Pri hľadaní inšpirácií o tom ako využiť deň sv.Valentína na aktivity z pohľadu športového marketingu som najviac odkazov na internete našiel na úspešnú aktiváciu značky After Eden (značka spodnej bielizne) v spojení s holandským futbalovým klubom RKC Waalwijk. Z pohľadu celosvetovej medializácie a virality bol tento event a aktivácia určite to najlepšie v posledných rokoch. Či to bolo úspešné aj z pohľadu dopadu na predaj danej značky a jej obchodné výsledky som sa nikde nedočítal. Som však viac ako presvedčený, že minimálne v tie dni keď sa tento event odohral, návštevnosť obchodu musela enormne stúpnuť v cieľovej skupine futbalových fanúšikov:). Veď posúďte sami.

U nás som v minulosti zaznamenal viacero zaujímavých aktivít v spojení so sviatkom zaľúbených. Avšak tento rok ma zaujala aktivita spoločnosti ProHokej. Do štandardného hracieho kalendára Tipsportligy zaradili šesť rôznych tematických kôl. Jedným z nich je práve Valentínske kolo. Špeciálne na túto príležitosť pripravil puk, s ktorým sa utorkové kolo odohrá.

Jednotlivé kluby si následne sami organizujú program a aktivity v tento špecifický deň.

HK Poprad to zobral spomedzi tipsportligových klubov asi najaktívnejšie. Za čo im patrí moje uznanie.

Už pri vstupe na zimný štadión budú zaľúbené páry vítať hostesky. Nežné pohlavie potešia čerstvou ružou, ktorú im pri tejto príležitosti venuje partner podujatia Kvetinárstvo Victor.

Zaľúbeným párom budú v hľadisku venovať zvýšenú pozornosť objektívy kamier. Dvojice sa objavia na populárnej KISS CAM na veľkoplošnej obrazovke, kde si pred zrakmi všetkých divákov budú môcť vyjadriť náklonnosť.

V prestávkových súťažiach medzi jednotlivými tretinami zápasu to bude opäť o dvojiciach. Proti sebe sa totiž postavia súťažiace páry. Na ľadovej ploche budú bojovať o hlavnú výhru, ktorou je valentínska večera od nášho partnera Penziónu APROPO.

Naviac, HK Poprad na svojom Facebooku pripravilo s predstihom aj zaujímavú súťaž. Valentínsky zápas ukončí milá udalosť, počas ktorej popradský hráč odovzdá ružu výherkyni facebookovej súťaže. Tá si mohla sama vybrať, ktorý hráč HK Poprad jej túto cenu odovzdá.

HC Košice na valentínske hokejové stretnutie 14.2.2017 pripravili akciu pre páry každého veku: dve vstupenky za cenu jednej. V prestávke po prvej tretine bude fanúšikov čakať v kútiku FOTOLAB (nad fan shopom) košický hokejový útočník Marek Bartánus, s ktorým sa môžu vyfotografovať a Fotolab im zadarmo vyhotoví aj fotografiu.

V Banskej Bystrici čaká pre každú zamilovanú dvojicu milé prekvapenie od kozmetickej spoločnosti AVON.

O aktivitách na ďalších štadiónoch som sa žiaľ na ich stránkach/FB nedozvedel. Čo myslíte, o koľko viac fanúšikov si nájde cestu na štadióny v takýto netradičný deň?

Ak ste zachytili v minulosti, alebo aj v týchto dňoch, zaujímavú aktivitu vo svete športu a športového marketingu v súvislosti s dňom zaľúbených dajte nám vedieť.

————————————————————————–

Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.
Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťach LinkedIn, Twitter, Facebook .

Pred pár dňami mi Denis “Bohumil Schvarcz v štúdiu HNtelevízie položil pár otázok súvisiacich s úspešným rokom v slovenskom športe z pohľadu biznisu a marketingu.

Konečne som mal tú správnu možnosť vyskúšať si, aké je to začať odpoveď na otázku redaktora slovným spojením Tak Určitee 🙂

http://media.hnonline.sk/embed/db5495f9-4962-4f6a-9c00-bc27f15efb76

---

Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.
Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťach LinkedIn, Twitter, Facebook .

Športový marketing prináša mnoho príležitostí pre firmy a značky. U nás veľmi málo používaným marketingovým nástrojom je využitie športovcov (jednotlivcov). Môže sa jednať o dlhodobejšie partnerstvá v podobe ambasádorov značiek, alebo krátkodobejšie partnerstvá napríklad pri uvádzaní nových produktov na trh. V angličtine sa na táto forma nazýva „athlete endorsement“. V podstate sa jedná o nástroj marketingu, pri ktorom značka využije vo svojej propagácii popularitu športovca. Na druhej strane pre športovca je to zaujímavý nástroj ako svoju popularitu využiť a zarobiť peniaze aj inou, ako športovou činnosťou.

Pár čísel zo sveta na úvod, aby ste mali predstavu koľko známi športovci týmto nástrojom získavajú. Úplne najlepším v tomto smere je tenista Roger Federer.

Zatiaľ čo na odmenách z tenisových turnajov zarobil švajčiarsky tenista v roku 2015 „len“ 8.7 milióna $, zmluvy plynúce z využitia jeho osobnostných práv na reklamné účely značiek mu vyniesli násobne viac.

Naši športovci sa do podobných rebríčkov len tak ľahko nedostanú, aj keď niektorí na to potenciál určite majú. Problém je, že takéto globálne zmluvy nerobia lokálne firmy. Väčšinu športovcov zo zoznamu uvedeného vyššie zastupujú veľké športové agentúry, ktoré žiaľ o Slovensko príliš veľký záujem nemajú. U nás síce máme niekoľko agentúr, ktoré športovcov zastupujú. Tieto firmy však v prevažnej miere kladú hlavný dôraz na športovú stránku, prípadne prestupy. Menej sa už venujú plánovanej profesionálnej mediálnej prezentácii športovca. A bohužiaľ využitiu marketingového potenciálu športovcov venujú len minimálnu pozornosť.

O dôvodoch, prečo tento marketingový potenciál zostáva nevyužitý, by sa dalo diskutovať veľmi dlho. Ak vás táto téma zaujíma, alebo by ste sa o nej chceli dozvedieť viac, pripravujeme seminár s touto tematikou. Plánujeme pozvať zástupcov firiem, agentúr a samotných športovcov a spolu s nimi budeme hľadať spôsob ako túto oblasť zlepšiť a priblížiť podmienkam bežným vo vyspelom svete. Ak by Vás to zaujímalo, zaregistrujte sa tu a o pár dní obdržíte viac informácií o programe, mieste a čase konania.

Individuálna zmluva vs. Povinnosť voči klubu/zväzu

V zásade existujú len dve formy, akou sa športovci môžu objaviť v reklame pre značku. Prvá je jednoduchá. Firma a športovec sa dohodnú na podmienkach zmluvy. Športovec splní svoju časť dohody a firma  mu za to zaplatí dohodnutú odmenu. Druhá forma je trochu zložitejšia. Vystupujú v nej tri strany. Športovec, športový klub, prípadne zväz a firma. Mnohokrát sa športovec totiž pri podpise zmluvy so svojím klubom prípadne zväzom vzdáva časti svojich osobnostných práv a klub ich môže ďalej využiť voči svojim sponzorom. V tomto prípade sú športovci povinní takéto aktivity absolvovať buď „zadarmo“ alebo za vopred dohodnutých podmienok.

Na Slovensku som za ostatné obdobie videl len veľmi málo pokusov o to ako značky využili športovcov vo svojom marketingu. Mám na mysli komplexnejšiu komunikáciu, nie prvoplánové spojenie športovca so značkou na sociálnych sieťach.

Za úplne top považujem kampaň S4GAN z roku 2015. Tá priniesla veľmi veľa  obom stranám. Firme Slovak Telekom pomohla naplniť jej obchodné a marketingové ciele. Kampaň S4GAN bola dokonca ocenená ako druhá najefektívnejšia marketingová kampaň v súťaži EFFIE 2015.  Petrovi Saganovi to prinieslo hneď niekoľko benefitov. Okrem nemalej finančnej čiastky mu to umožnilo zviditeľniť sa v inej sfére, vo sfére biznisu, a jeho cena tak na trhu vzrástla. Zároveň je toto spojenie výbornou referenciou pre jeho ďalšie partnerstvá.

Vlani sme mohli vidieť v reklamách aj iných našich športovcov. Ich „obsadenie“ v spotoch však bolo plnením si povinností voči klubu, resp. zväzu. Juraj Kucka vystupoval v kampani pre značku Nivea Man, ktorá je oficiálnym partnerom AC Milan.

Druhým takýmto príkladom bola kampaň KIA, ktorá bola partnerom našej futbalovej reprezentácie. V nej vystupovali Marek Hamšík, Martin Škrteľ, Ján Ďurica a Vlado Weiss.

https://vimeo.com/126892517

Dobrý a zlý príklad:

Rád by som poukázal na jeden paradox, ktorý ma už dlhší čas veľmi prekvapuje.  Je faktom, že vzhľadom na podobnosť a blízkosť našich trhov, sa veľakrát stretávame s tým, že reklamné kampane na Slovensku a v Čechách sú identické. Pri využití športovcov v marketingu by však značky mali zvážiť jeden podstatný faktor. Relevantnosť.

Už dlhšiu dobu je „tvárou“ resp. ambasádorom značky Den Braven český lyžiar Ondřej Bank. V Čechách je to určite známy športovec, keďže reprezentoval na Olympiáde, Svetových pohároch a dokonca účinkoval v tanečnej TV show podobnej nášmu Lets Dance. Pri sledovaní športových prenosov na slovenských TV staniciach vidím už dlhšiu dobu intenzívnu kampaň značky Den Braven s hlavným  aktérom Ondřejom Bankom. Avšak kto na Slovensku ho pozná? Pomôže TV spot s ním ako tvárou kampane firme k lepším obchodným výsledkom na Slovensku? Keď už firma investuje do nákupu tak veľkého mediálneho priestoru, nebolo by efektívnejšie pre slovenský trh nahradiť O.Banka nejakým slovenským športovcom? Som presvedčený, že by to efektivitu ich kampane výrazne zlepšilo.

Na druhej strane ma príjemne prekvapila značka Lina firmy Sedita. Tá pred pár dňami spustila svoju kampaň v ktorej využíva športovcov. Olympionikov Danku Bartekovú, Juraja Tarra a Erika Vlčeka. Spot k tejto kampani.

Táto kampaň beží aj na Slovensku, aj v Čechách. Myslíte, že keby v tejto kampani v ČR využili našich športovcov, že by im to niečo prinieslo? Teda okrem ťukania na čelo a nechápavých pohľadov? Jasné, že nie. Pristúpili k tomu tak ako by sa k tomu pristupovať malo. Kampaň je identická, akurát tvárou kampane v Čechách je namiesto slovenských olympionikov český veslár, medailista z OH Ondřej Synek. Spot CZ verzia.

Tak čo myslíte, ktorý prístup k využitiu športovcov v reklame je efektívnejší –  Den Braven, alebo Lina?

V skutočnosti možností ako využiť športovcov v marketingu firiem a značiek je omnoho viac ako len natočiť s nimi TV spot. Ak sa o nich chcete dozvedieť viac, zaregistrujte sa TU a teším sa na vás na  pripravovanom workshope.

————————————————————————–

Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.

Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťach LinkedIn, Twitter, Facebook .

#mc_embed_signup{background:#fff; clear:left; font:14px Helvetica,Arial,sans-serif; }
/* Add your own MailChimp form style overrides in your site stylesheet or in this style block.
We recommend moving this block and the preceding CSS link to the HEAD of your HTML file. */

//s3.amazonaws.com/downloads.mailchimp.com/js/mc-validate.js(function($) {window.fnames = new Array(); window.ftypes = new Array();fnames[0]=’EMAIL’;ftypes[0]=’email’;fnames[1]=’FNAME’;ftypes[1]=’text’;fnames[2]=’LNAME’;ftypes[2]=’text’;}(jQuery));var $mcj = jQuery.noConflict(true);

Online prostredie a sociálne médiá priniesli výrazné zmeny vo väčšine oblastí biznisu. Špeciálne v športe a športovom marketingu priniesla táto digitálna doba množstvo príležitostí pre športovcov, kluby a iné subjekty ako komunikovať s fanúšikmi, ako ich viac zaangažovať a vtiahnuť do svojich príbehov. Profesionálne využívanie sociálnych médií prináša zároveň obrovské možnosti na získanie a udržanie sponzorov a partnerov. Dnes je to jeden z nevyhnutných nástrojov športového marketingu.

Pred časom som začal spolupracovať s jedným menším atletickým klubom. V športovej oblasti už dosiahli pár zaujímavých úspechov. Vedenie klubu sa rozhodlo, že treba „niečo“ urobiť aj s komunikáciou a športovým marketingom. A keďže sa v tejto problematike necítia úplne doma, hľadali niekoho, kto by im s tým pomohol. Tak sme sa dohodli. Z môjho pohľadu je veľmi pozitívne už len to, že sa vôbec rozhodli investovať svoj čas a svoje limitované prostriedky práve do zlepšenia komunikácie a marketingu svojho klubu a jeho športovcov. Ich cieľ je jasný. Prostredníctvom zlepšenia v tejto oblasti, chcú získať pre svoj klub a atlétov viac peňazí do svojho rozpočtu.

Tak ako v každom prípade aj tu sa práca na zlepšení delí do viacerých fáz. Audit, nastavenie stratégie, stanovenie cieľov a KPI, výber správnych nástrojov, samotná realizácia a nakoniec vyhodnotenie. A potom znovu od začiatku:). Je pritom úplne jedno, či sa jedná o malý alebo veľký klub, alebo federáciu. Nie je dôležité, či bude stratégia v pár bodoch na jednej strane alebo to bude elaborát na niekoľko desiatok strán. Dôležité je v rámci svojich možností zamyslieť sa nad tým, pomenovať to, dať to na papier a potom už len podľa toho pracovať. Aké ľahké, však.

Zatiaľ čo budeme prechádzať jednotlivými fázami, hneď ako prvé odporúčanie som im dal absolvovať školenie resp. workshop o sociálnych sieťach a možnostiach ich využitia. V dnešnej digitálnej dobe považujem za nutnosť, aby športovci a kluby vyťažili z možností sociálnych sietí čo najviac. Budovanie komunity, komunikácia s fanúšikmi a ich zaangažovať sú z tohto pohľadu kľúčové pre každý športový subjekt. A čo je na tomto nástroji najlepšie? Nestojí nič. Len čas, ktorý tomu venujete.

Často sa stretávam s tým, že si ľudia myslia, že keď majú profil na Facebooku a vedia tam dať príspevok, že vedia „robiť“ na sociálnych sieťach. Aj naše školenie potvrdilo, že tomu tak nie je. Jeden z účastníkov to zhodnotil takto.

„Pred školením som si myslel že s Facebookom robiť viem. Po troch hodinách som však pochopil, že som vedel využívať tak 2% skutočných možností.“

Naše školenie sa týkalo „len“ Facebooku, nie ďalších sociálnych sietí. Facebook je určite v našich končinách najrozšírenejší. Netreba však podceňovať ani ďalšie sociálne siete ako Instagram, Twitter, LinkedIn a pod.

Ako sme na tom na Slovensku

Už dlhšie sledujem, ako športové subjekty využívajú možnosti, ktoré dnešná digitálna doba ponúka. Neprináleží mi hodnotiť, alebo posudzovať, či to niekto robí dobre, alebo zle. Avšak ponúkam aspoň môj všeobecný pohľad na to ako to v slovenskom športe funguje.

Typologicky by som rozdelil športové subjekty/športovcov do 3 základných skupín. Vnímam to ako takú postupná evolúciu. Od odmietania k akceptovaniu až po aktívne využívanie. Niekedy sa to však preklopí až do neželanej fázy závislosti, ale to je už iná diskusia.

1. Sociálnym sieťam sa vôbec nevenujú

Veľká skupina športovcov a športových klubov túto oblasť úplne ignoruje. Dôvodov je mnoho. Je to však škoda. Šport už dávno nie len o športe samotnom. V dnešnej dobe platí, že najúspešnejší športovci sú tí, ktorí dokážu zaujať najviac fanúšikov. Športovci, ktorí sociálne médiá ignorujú, často ako argument uvádzajú, že oni nie sú hviezdy, že v podstate žijú nudný život a že ich šport nie je dostatočne atraktívny.

V tejto súvislosti uvediem jeden príklad. Tak málo divácky atraktívny šport akým šach nepochybne je, má tiež svoju „hviezdu“. Magnus Carlsen. Práca jeho tímu vrátane intenzívneho využívania sociálnych sietí mu umožnili a pomohli stať sa momentálne najlepším a najznámejším šachistom sveta. Má viac takmer 430 000 fanúšikov na Facebook. V tak divácky neatraktívnom športe dokáže zarobiť státisíce EUR.

2. Fanúšikovské profily si obhospodarujú sami

Druhá veľká skupina je charakteristická tým, že si športovci/kluby svoje profily na sociálnych sieťach spravujú sami, prípadne s „pomocou“ manželov (manželiek), priateľov (priateliek) prípadne iných blízkych. Táto forma má určite jednu výhodu. Obsah je vždy autentický. Má to však aj viacero nevýhod. Športovci mnohokrát nemajú čas, ani chuť sa tejto oblasti venovať. Nemajú stratégiu ako tieto sociálne siete využívať. Nemajú vedomosti o základných princípoch fungovania sociálnych sietí. Väčšinou je to impulzívne, bez nejakej koncepcie. Potom aj úspešnosť či už sa jedná o nárast počtu fanúšikov, ich zaangažovanie je limitovaná.

Pre túto skupinu by som vrelo odporúčal, aby samotný športovec, alebo jeho blízka osoba, resp. osoba zodpovedná za správu profilov na sociálnych sieťach absolvovala podobné školenie, ako absolvovali atléti spomínaného klubu. Keď sa dá dokopy viac ľudí z jedného klubu, resp. jedného mesta pri rozpočítaní nákladov na takéto školenie je to investícia pár € a naozaj stojí za to.

3. Fanúšikovské profily im (spolu)spravuje tretie osoby:

Tretia skupina je charakteristická tým, že svoje profily športovci/kluby spravujú prostredníctvom tretích osôb (administrátorov, alebo editorov). Niekedy výlučne prostredníctvom tretích osôb, niekedy len sčasti. To však na rozdiel od prvých dvoch skupín, kde je to len otázka času, niečo stojí. Preto sa táto skupina vzhľadom na „nákladnosť“ delí na tri rôzne podskupiny.

• Deti

V mnohých prípadoch som sa stretol s tým, že profil na sociálnej sieti vytvoril nejaký fanúšik športovca/klubu a ten mu následne ponúkol, že sa im o obsah oficiálnych profilov bude starať. Vo väčšine prípadov sa jedná o mladých ľudí, mnohokrát až v detskom veku. „Odmenou“ pre nich je stretnutie so svojim vzorom, podpísaný dres alebo niečo podobné. Určite je to jedno z riešení, avšak ak sa jedná o profesionálneho športovca/klub, nemyslím, že je to najvhodnejšie riešenie. O profesionalite takto spravovaných profilov na sociálnych sieťach si každý môže urobiť obraz sám.

• (ex)športoví novinári

Niektorí športovci/kluby si na spravovanie profilov vyberú buď bývalých, alebo súčasných športových novinárov. Veľa krát je to veľký posun vpred hlavne čo sa týka intenzity príspevkov. Niektorí novinári však namiesto atraktívnych príspevkov zahlcujú obsah faktografickými informáciami typu koľko minút hráč odohral, či dal alebo nedal gól, na ktorej priečke sa umiestnil a pod. Toto však určite nie je obsah, ktorý fanúšikovia na sociálnych sieťach hľadajú a očakávajú. Ten má byť atraktívny a hlavne exkluzívny. V tomto prípade sa náklady pohybujú v desiatkach, prípadne nízkych stovkách € za mesiac.

• Agentúry

Zatiaľ najmenej športovcov si na spravovanie profilov na sociálnych sieťach vyberie profesionálov z oblasti PR a komunikácie, či už agentúry, alebo freelancerov. A musím skonštatovať, že na výsledkoch to je mimoriadne vidno. Títo športovci patria medzi Top z pohľadu počtu fanúšikov na sociálnych sieťach. Následne, pokiaľ sú šikovní, alebo majú šikovných managerov túto svoju popularitu dokážu pretaviť aj do zvýšenia príjmov do rozpočtu od rôznych partnerov. Je ich určite viac, ale ja by som spomenul profily Petra Sagana, Dominiky Cibulkovej, Maťa Homolu, Adama Žampu, alebo najnovšie aj Mateja Beňuša.  Čo sa týka nákladov, tu sú dohody veľmi individuálne.

Ešte je tu jedna veľmi špecifická kategória športovcov v súvislosti s využívaním sociálnych sietí. Sú to rôzne športové disciplíny v oblasti fitnes  (bikiny fitnes a pod.), ktorým ja osobne nerozumiem a preto som ich v mojom prehľade zaradil do špecifickej kategórie. Títo športovci/športovkyne majú neskutočné čísla fanúšikov hlavne na Instagrame. Vzhľadom na typ príspevkov je to vcelku pochopiteľné. Jedným z príkladov je Timea Trajtelová.

Samotné počty fanúšikov však nie sú zákonite kritériom úspechu. Veď napríklad oficiálny profil Milana Stocha má na Facebooku viac ako 1.500.000 fanúšikov, avšak pri pohľade na jeho obsah, je otázne, či by tento profil mal niesť jeho meno, keďže to v žiadnom prípade nie je o ňom. A dovolím si pochybovať, že tie masy fanúšikov z Facebooku dokáže nejakým spôsobom zužitkovať vo svoj prospech?

Na záver by som rád zdôraznil, že komunikácia a využívanie sociálnych sietí samo osebe viac sponzorov neprinesie. Je dôležitým, avšak len jedným z nástrojov. Až vhodnou kombináciou využívania sociálnych sietí s inými nástrojmi je možné vytvoriť celok. Na konci dňa, tento celok môže priniesť želaný efekt v podobe zvýšenia príjmov od sponzorov a partnerov.

Ako ste na tom Vy alebo Váš klub? Do ktorej kategórie patríte?

Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.

Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťach LinkedIn, Twitter, Facebook .

V marci tohto roku sa ma z Nového Času pýtali na môj názor na dresy tímu Európy, ktoré organizátori Svetového pohára (SP) v tých dňoch predstavili. Osobne mi ako najvýstižnejšie slovo v súvislosti s týmto turnajom prišlo vtedy na um slovo fádny. Viacerí sa ma v posledných dňoch pýtali na môj názor ako dopadol Svetový pohár. Či bol alebo nebol úspešný.  Nerád hodnotím, či je niečo úspešné alebo nie, pretože podľa môjho názoru parameter úspešnosti  môže vyhodnotiť jedine majiteľ/organizátor  na základe splnenia/nesplnenia stanovených cieľov (KPI). Na druhej strane je samozrejme možné porovnať svetový pohár s inými športovými podujatiami, dostať ho tak do súvislostí a povedať si v čom konkrétne bol svetový pohár lepší a v čom horší. Či bol fádny, alebo naopak príťažlivý. Ja som sa pozrel na pár parametrov z pohľadu biznisu a športového marketingu.

Tržby a rozdelenie zisku

Svetový pohár 2016 vygeneroval tržby v odhadovanej výške 130 miliónov $ a z toho organizátori vytvorili zisk 65 miliónov $. Od začiatku bolo dohodnuté, že zisk z tohto podujatia si rozdelia dve organizácie v pomere 50:50. Prvou organizáciou je NHL ktorej majiteľmi sú jednotlivé kluby. Druhou je NHLPA (hráčska asociácia), ktorá združuje všetkých hráčov z NHL.  To znamená, že každá z nich dostane čiastku cca 30 miliónov $.

Zaujímavé je, že ani jedna organizácia sa vopred nedohodla na kľúči, akým rozdelí svoj zisk. NHL tak nevie, či svojich 30 miliónov rozdelí rovnomerne a vyplatí ich majiteľom klubov, alebo ich použije na rozvojové projekty. Situácia v hráčskej asociácii NHLPA je však ešte zaujímavejšia. Pôvodná idea bola rozdeliť zisk na dve polovice. Jedna by pripadla hráčom, ktorí sa turnaja zúčastnili a druhá polovica všetkým ostatným členom asociácie. V NHL hrá cca 720 hráčov avšak na turnaji sa zúčastnila „len štvrtina – 170. Keďže však neboli pravidlá hry dohodnuté vopred, nastal problém. Pôvodná idea sa nepáči hráčom, ktorí sa turnaja zúčastnili. Niektoré hlasy z okolia týchto hráčov hovoria o pomere 80:20. Veď je rozdiel či zúčastnení hráči, ktorý museli prispôsobiť prípravu na skorší začiatok sezóny, riskovali zranenia a pod., dostanú po cca 90 000$, alebo 140 000$.  Konečné rozhodnutie o rozdelení  zisku sa tak výrazne komplikuje.

Pre porovnanie. Majstrovstvá sveta v hokeji (A kategória) v roku 2015 priniesli organizátorom tržby 41 miliónov $ a z toho dokázali vytvoriť zisk na úrovni 18.5 milióna $.

Je potrebné však upozorniť na dva rozdiely.

• Aby sme sa dostali k celkovým príjmom z podujatia, musíme pripočítať tržby medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) z konkrétnych MS. Tieto údaje však nie sú verejne dostupné, takže to môžeme len odhadovať. Podľa výročnej správy IIHF sú celkové tržby plynúce od marketingových partnerov, sponzorov a dodávateľov plus zisk zo samotných MS na úrovni 30 miliónov $. Toto sú však príjmy za celú sezónu a za všetky podujatia a aktivity, ktoré IIHF robí. Čiže ak by tržby z MS A kategórie tvorili polovicu všetkých príjmov IIHF tak MS 2015 prispeli sumou 15 miliónov.
• MS v hokeji trvajú dlhšie ako trval Svetový pohár a zároveň MS majú podstatne viac tímov a tým aj výrazne väčší počet zápasov.

Myslím, že ak jedným z KPI organizátorov boli tržby, musia byť viac ako spokojní. Veď Svetový pohár bol z tohto pohľadu ďaleko úspešnejší ako každoročné Majstrovstvá sveta.

Návštevnosť

Celková návštevnosť na Svetovom pohári bola 265 482 divákov, čo v priemere znamená 19 800 na zápas. Kapacita Air Canada Centre tak bola v priemere obsadená na 84%.  Toto bolo azda najväčším sklamaním, keďže sa hralo v hokejovo pobláznenom Toronte. Ale tak ako aj v iných športoch aj tu platí, že výsledok vždy ovplyvní konkurencia. V tom istom čase totiž svoje zápasy hral aj baseballový  tím Blue Jays.

Pre porovnanie rekordnú návštevnosť na MS v hokeji mali u susedov v roku 2015 keď organizátori predali celkovo 741 690 vstupeniek, čo znamenalo priemernú návštevnosť 11 600 divákov na zápas. Na rozdiel od Svetového pohára, ktorý sa hral len v jednej hale, MS 2015 sa konali v dvoch. Keď by sme to spriemerovali, tak obsadenosť bola na úrovni 88%.

Očakávania organizátorov boli určite vyššie, avšak v porovnaní s MS sú výsledky porovnateľné.

Sledovanosť

Hodnotenie a porovnanie sledovanosti v TV najlepšie vystihuje veta – Kanada a tí ostatní.

V Kanadskej televízii dosiahla priemerná sledovanosť  prenosov zo svetového pohára v TV hranicu 2.1 milióna divákov. Pre porovnanie čísla sledovanosti v kanadských televíziách z iných športových podujatí v tomto roku:

• Finálovú sériu play-off NHL (San Jose Sharks:Pitsburgh Pinguins) sledovalo priemerne o niečo menej divákov – 1.86 milióna.
• Olympijské hry v Riu mali priemernú sledovanosť 2.1 milióna divákov.
• Najvyššiu sledovanosť v Kanade spomedzi športov zaznamenal americký futbal. Super Bowl sledovalo v priemere 8.3 milióna divákov. Super Bowl je však na rozdiel od iných športov, kde sa hrajú série na viac zápasov, zápas o všetko. Jeden zápas, jeden deň, jeden víťaz.

V prípade sledovanosti v Kanade môžu byť organizátori veľmi spokojní.

Pozrime sa však na ďalšie krajiny/tímy bojujúce na Svetovom pohári.

V USA dosiahla priemerná sledovanosť zápasov Svetového pohára 425 tisíc divákov. Najviac ľudí sledovalo zápas USA:CAN 766 000 divákov. Keď si to porovnáme s inými športovými prenosmi, je to žalostne málo.

• Priemerná sledovanosť finále play off NHL – 4 milióny divákov.
• Priemer finálovej série NBA v tomto roku – 20 miliónov divákov.
• Olympijské hry v Riu pritiahli v USA k TV priemerne 27.5 milióna divákov.
• Úplne inou ligou je Super Bowl (znovu platí, že je to jeden zápas v jeden deň, na rozdiel od ostatných líg, kde sa finálové série hrajú na viac zápasov) 111.9 milióna divákov pri TV.

So sledovanosťou v ďalších krajinách to bolo podobne. Napríklad vo Fínsku top zápasy Majstrovstiev sveta dosahujú sedem miestne čísla (milióny divákov) a Svetový pohár sa týmto číslam ani zďaleka nepriblížil. To isté platí o ďalších európskych krajinách, vrátane Slovenska. Čísla o sledovanosti na Slovensku a v Čechách sa mi z verejne dostupných zdrojov nepodarilo nájsť, ale predpokladám že v porovnaní so sledovanosťou zápasov MS v hokeji sú to však omnoho nižšie čísla. Napríklad RTVS sa počas MS 2015 mohla popýšiť priemernou sledovanosťou  1.059 milióna divákov.

Z pohľadu sledovanosti mimo Kanady bol teda Svetový pohár absolútnym sklamaním.

Inovatívnosť:

Poslednou oblasťou, ktorá ma počas Svetového pohára zaujala bola oblasť nových technológií. Možno ste si všimli, niektorí možno aj uvedomili, že reklamy na mantineloch vyzerali nejako inak. Boli také jasnejšie:) Keď som pozeral prvý zápas, chvíľu som si myslel, že sú to LED panely zasadené za nejaké plexisklo. Ale pozornému odbornému oku neuniklo:), že niečo tu nesedí. Pozrel som na to bližšie a na spoluprácu som prizval dobrých pomocníkov Google a Twitter. Hneď som pochopil. Reklamy na mantineloch, ktoré sme videli my v Európe, sme videli len my. V Kanade videli úplne iné reklamy anglicky hovoriaci Kanaďania a iné vo frankofónnej časti. V USA znovu niečo celkom iné. A možno ak by  náhodou vysielali zápasy Svetového pohára v Afrike, tak tam by videli síce rovnaký zápas, avšak úplne iné reklamy na mantineloch. Rozšírená realita (augmented reality) v praxi:). Počas Svetového pohára totiž použili technológiu firmy Supponor, ktorá umožňuje zmeniť výzor mantinelov podľa toho, do ktorej krajiny/regiónu je signál prenášaný. Táto technológia vie dokonca priniesť úplne iný pohľad na ten istý zápas až na úroveň jednotlivca. Preto diváci priamo v Air Canada Center videli na mantineloch pozvánky na konkrétne podujatie v ich meste, zatiaľ čo my v Európe sme v tej istej chvíli na tom istom mantineli videli reklamu na ruskú spoločnosť фонбет. Takto by to vyzeralo keby ste mohli byť na štyroch miestach naraz.

A to nebolo všetko. Svetový pohár bol premiérovo využitý aj na uplatnenie ďalších nových technológií v súťažných zápasoch. V spolupráci s firmou Sportvision organizátori umiestnili v dresoch, ako i v puku infračervené senzory, ktoré umožňovali sledovať pohyb hráčov a puku. To prinieslo mnoho nových možností na zaujímavé analýzy pre fanúšikov. Táto technológia bola predtým otestovaná počas zápasu hviezd v roku 2015.

V tomto bode bol Svetový pohár v hokeji naozaj svetový.

_________________________________________________________________

Čo si myslíte Vy?

Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.

Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťach LinkedIn, Twitter, Facebook .