Kategória: Uncategorized

Ktorý málo známy šport by mali sledovať všetci marketéri?!

Už dlhšiu dobu pozorujem vo svete športu a športového marketingu jeden fenomén dnešnej doby. Je to šport, ktorý svojím spôsobom ani športom nie je. Priťahuje však stále viac a viac pozornosť hráčov, divákov, fanúšikov a sponzorov. Odhaduje sa, že tento šport dosiahne v tomto roku sledovanosť 250 miliónov divákov. Odmeny na najväčších turnajoch sa približujú odmenám na tenisových Grand Slamoch. Dokonca v poslednej dobe bolo niekoľko klubov kúpených skupinami investorov, ktorí vlastnia kluby NHL a NBA. Naviac futbalový Manchester City počas leta podpísal 18 ročného hráča, ktorý bude ich klub reprezentovať na turnajoch. V neposlednom rade cez víkend sa uskutoční najväčšie podujatie v tomto športe u nás na Slovensku.

ESPORT.

Pred dvoma/troma rokmi som videl na niektorej sociálnej sieti podobnú fotku, a odvtedy sledujem s rešpektom, ale trochu aj prekvapením, vývoj v tejto sfére.

Majstrovstvá Slovenska v ešportoch:

Tak ako som uviedol vyššie, cez víkend (1.-2.10.2016) sa v Bratislave (FIIT STU) uskutoční podujatie s názvom Y-Games, Majstrovstvá Slovenska v elektronických športoch. Okrem hrania a súťaženia tam bude aj zaujímavý program a hostia (známi youtuberi, Sajfa a pod.). Sledujem obrovský záujem a rozmach tohto športu vo svete. Nie úplne rozumiem pravidlám, štruktúre súťaží, jednotlivým disciplínam, tak som sa rozhodol, že pôjdem pozrieť a skúsiť pochopiť o čom to celé je. Zároveň budem hľadať možnosti z pohľadu športového marketingu. Veď keď medzi najväčšími sponzormi nájdete firmy ako accenture, eset, Lenovo, HP alebo XBOX tak v tom niečo asi bude:).

Prečo si však myslím, že by tento šport mal sledovať každý jeden marketér?

Určite kvôli cieľovej skupine. 250 miliónov divákov je slušné číslo (predstavu o tom koľko to môže byť u nás sa pokúsim získať cez víkend). Na 100% je to mladšia generácia. Podľa videí a fotiek sú takmer všetci vášnivý hráči/fanúšikovia. Je to komunita, ktorú asi ťažko osloviť inými formami marketingu. A je to niečo trendy, niečo nové. Uvidíme.

Len pre vašu predstavu tu je pár informácií o tomto športe, ktoré mňa osobne v poslednej dobe zaujali.

Odmeny na najväčších turnajoch:

Keď som sa ponoril do sveta ešportu na internete, našiel som zaujímavé čísla. Najväčším turnajom je s najväčšou pravdepodobnosťou turnaj s názvom DOTA2 The International . Celková dotácia tohto turnaja je neuveriteľná. Viac ako 20 000 000 $. To znamená, že tento turnaj sa podľa výšky „prize money“ pomaly doťahuje na najznámejšie tenisové Grand Slamové turnaje (viď nižšie infografiku). A to je už naozaj čo povedať. Ďalším známym turnajom je League of Legends .

Manchester City podpísal profi zmluvu s 18 ročným hráčom:

ManCity minul počas leta na nákupy hráčov viac ako 180 miliónov £. Nič neobvyklé, však. Veď každoročne investujú stovky miliónov do nových hráčov. Čo však bežné nie je, resp. doteraz nebolo, podpísal aj profesionálnu zmluvu s 18 ročným hráčom. Nie však s futbalistom. Ale s Kieranom ‘Kez’ Brownom, hráčom FIFA16, ktorý bude City reprezentovať na svetových esport turnajoch, ktoré sú vysielané naživo na stránke Twitch patriacej Amazonu. A jeho druhou úlohou je natáčať videá na YouTube. Nebola to však prvá takáto zmluva. Už začiatkom roka podpísali podobné zmluvy Vfl Wolfsburg, ktorý získal profesionálneho hráča FIFA z Británie, ktorý je profíkom od svojich 17 rokov. Alebo West Ham United, ktorý podpísali zmluvu s finalistom turnaja FIFA interactive World Cup –
Sean Dragonn Allen.
Otázka tak znie, kedy a ktorý slovenský klub bude prvým, ktorý bude tento trend nasledovať:). Žeby Trenčín?

Philadelphia 76ers, New Jersey Devils… a Team Apex, Team Dignitas

Pred pár dňami som si prečítal ďalšiu zaujímavú správu. Basketbalový klub NBA Philadelphia 76ers kúpil dva kluby esportu. Team Apex a Team Dignitas, ktoré začlenia do svojich štruktúr a budú ich budovať pod vlastnou značkou – Dignitas. Majiteľ Joshua Harris tak do svojho portfólia získal ďalší športový klub. Už vlastní klub NBA Philadelphia 76ers, klub NHL New Jersey Devils, spoluvlastní klub Premier League Crystal Palace.
Ted Leonsis, majiteľ Washingtonu Capitals a basketbalového klubu Washington Wizards tiež pred časom investoval do esport klubu a stal sa väčšinovým majiteľom klubu Team Liquid.

A toto je silný signál, že v najbližšej dobe budú takéto nákupy esport klubov pokračovať a biznis esportu bude celosvetovo rásť.

Ako to bude u nás? Skúsim pozrieť na Y-Games, stretnúť sa s ľuďmi z komunity a ak sa niečo zaujímavé dozviem, doplním.

_________________________________________________________________

Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.

Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťachLinkedIn Twitter, Facebook .

29.09.2016
Koľko dotácií dostáva Váš zväz zo štátneho rozpočtu?

Každoročne štát rozdeľuje niekoľko miliónov € na podporu športu na Slovensku. Tento rok je zo štátneho rozpočtu na podporu športu (z prostriedkov ministerstva školstva) vyčlenená čiastka viac ako 44 miliónov €. Prekvapujúce pre mňa je, že mnohí, ktorí sa okolo športu pohybujú ani netušia, koľko peňazí zo štátu ten ich šport resp. zväz dostáva.

Od 1.1.2016 platí nový zákon o športe a ten priniesol niekoľko dôležitých zmien v oblasti športu. Jednou z nich je aj “vzorec”, ktorý určuje aký podiel z celkovej dotácie na šport zo štátneho rozpočtu jednotlivé športové zväzy dostanú. Podľa tohto vzorca by sa mali vypočítavať dotácie od roku 2017.

P = (A ^x Ú_D^xK_VV + A ^xÚ_M^x K_VV ) ^x (B x Z_D + C ^xZ_Z) + (1 – 2 ^x A) x M_18.

Vzorec pre výpočet podielu jednotlivých športov. Vcelku jednoduché nie?:)

Je nutné pripomenúť, že do športu sa z verejných zdrojov dostáva podstatne viac zdrojov, ako je spomínaných 44 miliónov €. Tie však nie sú tak jednoznačne dohľadateľné. Sú to zdroje, ktoré dáva Ministerstvo obrany na podporu športu napr. na Dukly, alebo Ministerstvo vnútra na kluby ŠKP. V neposlednom rade mestá a obce podporujú rôzne športové subjekty ďalšou veľkou sumou.

V roku 2016 sa 44 301 120€ rozdelilo medzi 112 športových zväzov a subjektov. Pozrime sa však na jednotlivé zväzy/subjekty, koľko dotácií zo štátneho rozpočtu dostali za roky 2015 a 2016. V grafoch nižšie uvediem len tie subjekty, ktoré dostali viac ako 50 000€. Ak by niekoho zaujímali menšie subjekty na konci článku nájdete link, kde tieto údaje nájdete.

K tomuto grafu je nutné povedať, že Slovenský futbalový zväz dostal na rok 2016 dotáciu 3.9 milióna € na štadióny, takže aby to bolo porovnateľné tak od sumy 8.89 milióna odčítame 3.9 na štadióny, dostaneme k číslu 5.4 milióna €. Avšak ja som tu chcel ukázať celkové čiastky zo štátneho rozpočtu, ktoré dostávajú jednotlivé zväzy prostredníctvom Ministerstva školstva.

Najvyšší nárast v absolútnych číslach v porovnaní s predchádzajúcim rokom nastal pri futbale a hokeji. Je zaujímavé, že jediné dva športové zväzy (spomedzi tých, ktorí dostali viac ako 50 000€/rok) dostali na rok 2016 menej ako v roku 2015 . Slovenská golfová asociácia (- 6 000€) a Slovenská asociácia univerzitného športu (- 84 000€).

Percentuálne najviac narástlol Slovenský olympijský výbor, ale zaujímavé medziročné navýšenie zaznamenalo aj vodné lyžovanie, alebo pretláčanie rukou.

Kompletné dáta z ktorých som čerpal, nájdete na tomto linku.

Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.

Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťachLinkedIn Twitter, Facebook .

20.09.2016
TOP 10 najdrahších akvizícií vo svete športu.

Rok 2016 priniesol niekoľko mega akvizícií vo svete biznisu. Dosiaľ najväčší obchod v tomto roku sa udial medzi dvoma pivnými gigantmi kde jednička na svete kúpila svetovú dvojku. Anheuser Busch Inbev SA sa dohodol na kúpe svojho konkurenta SABMiller plc za 104 mld $. Najväčšou akvizíciou spomedzi technologických firiem bola akvizícia sociálnej siete LinkedIn spoločnosťou Microsoft za 26.2 mld $. Minulý týždeň bol ohlásený aj najväčší obchod v dejinách športu. Skupina okolo Bernieho Ecclestona predala seriál F1 americkej spoločnosti Liberty Media Group za 8 mld $.

Suma 8 miliárd dolárov sa síce v porovnaní s pivnými gigantmi zdá nízka, avšak keby sme zostavili rebríček fúzií a akvizícií vo svete technológií, transakcia v súvislosti so športovou značkou F1 by sa dostala medzi TOP10 v tomto roku. Za podobnú sumu zmenili majiteľa také značky ako Skype alebo Nokia. Zaujalo ma to o to viac, že len pred pár týždňami sa uskutočnil iný mega obchod. Zakladateľ Dana White a jeho spoločníci predali sériu UFC skupine pod vedením agentúry WME-IMG za 4 mld. $.

Mám taký pocit, že vo svete športu fungujú nákupy známych klubov/športových značiek v istých vlnách.

Ruská éra:

Spomínam si napríklad, že v čase keď jeden z najbohatších Rusov, miliardár Roman Abramovich, v roku 2003 kúpil FC Chelsea za 233 mil $, som jednak v našich a hlavne svetových médiách veľmi často zachytil informácie o ďalších ruských nákupoch. Za všetky spomeniem tie, ktoré ma zaujali najviac. Mikhail Prokhorov sa stal vlastníkom basketbalového tímu NBA, Brooklyn Nets, Alisher Usmanov sa stal 30% spolumajiteľom Arsenalu Londýn, alebo Dmitry Rybolovlev, ktorý sa stal majiteľom AS Monaco.

Blízkovýchodno/Ázijská éra:

Po Rusoch nastúpili miliardári z Ázie a Blízkeho Východu. Jedným z prvých bol bývalý thajský premiér, ktorý kúpil futbalový klub Manchester City. Následne ho v roku 2008 od neho kúpil šejk Mansour zo Spojených Arabských Emirátov za 210 mil £. Ďalšími zaujímavými investíciami bola kúpa Paris Saint Germain qatarskou spoločnosťou QSI, ktorej hodnota sa pohybovala na úrovni 100 mil. €. Zaujímavého majiteľa má aj aktuálny víťaz Premier League, Leicester City. Je ním thajský miliardár Vichai Srivaddhanaprabha, ktorý ho kúpil v roku 2010 za “smiešnych” 39 mil. £.

Čínska éra:

V ostatnom čase (za poslené 2-3 roky) prišla v oblasti akvizícií športových značiek/klubov éra čínskych firiem a investorov. Tí v poslednom čase nakupujú prakticky po celom svete, ale najmä v Európe. Najväčšou transakciou vo futbale v tomto roku je určite predaj AC Miláno. Bývalý taliansky premiér svoj klub pred pár dňami predal čínskym investorom za 827 mil. $. Druhý milánsky klub, Inter, má tiež čínskych majiteľov. Väčšinu (69%) v ňom získal čínsky retailový gigant Suning za 307 mil. $. Ako ste asi zachytili, čínski investori pred časom kúpili aj pražskú Sláviu. O mimoriadnej aktivite čínskych investorov svedčí aj táto mapka, zobrazujúca čínskych majiteľov európskych futbalových klubov:

USA:

Samostatnou kapitolou sú Spojené štáty americké. Tam profesionálny šport funguje na úplne iných základoch. Profesionálne súťaže sú uzavreté a keď chcete vlastniť napr. klub amerického futbalu v NFL musíte zaplatiť “vstupné” minimálne 800 mil. $. Je preto logické, že tam sa s klubmi obchoduje úplne inak. Pravdou je, že americké firmy vlastnia aj mnohé športové kluby vo svete. Napríklad väčšinovým majiteľom už spomenutého Arsenalu Londýn je Stan Kroenke, ktorý vlastní aj štyri dalšie športové značky/kluby – LA Rams, Colorado Avalanche, Denver Nuggets and Colorado Rapids.

A ktoré sú teda najväčšie obchody vo svete športu?

————————————————————————–—————————

Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.

Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťachLinkedIn Twitter, Facebook .

09.09.2016
Viete z ktorého mesta na Slovensku pochádza najviac našich olympionikov z Ria? Výsledok je prekvapivý!?

V tomto týždni sa v médiách objavilo veľa analýz úspešnosti jednotlivých krajín v počte získaných medailí na olympiáde v Riu. Kritériá boli rôzne. Od oficiálneho poradia krajín zverejneného MOV, cez rebríček podľa absolútneho počtu cenných kovov, až po prepočty na HDP na obyvateľa. Jedna, trochu iná, štatistika ma zaujala a inšpirovala. Tak som si sadol a zistil z ktorého mesta pochádza najviac slovenských športovcov, ktorí nás reprezentovali na OH v Riu. Výsledok mňa osobne prekvapil.

Začiatkom týždňa som náhodou narazil na jedno porovnanie z USA, kde po skončení OH zhodnotili, ktorý z 50 štátov bol v počte získaných madailí najúspešnejší. Síce to nie je pre môj príspevok podstatné, ale vraj to bol Texas:). My sme tých medailí až tak veľa nezískali, tak som sa inšpiroval a pozrel sa na to, odkiaľ pochádzajú (kde sa narodili) naši olympionici. Priznám sa, po spracovaní výsledkov, som zostal sám prekvapený.

Už dlhšiu dobu ma zaujíma, ako sa k športu, jeho podpore a využívanie vo svojej komunikácii stavajú mestá a obce na Slovensku. Som totiž presvedčený, že najväčším “sponzorom” športu na Slovensku nie je ani štát, ani súkromné spoločnosti, ale mestá a obce. Tiež som presvedčený, že mestá a obce by svoje “sponzorské príspevky” mohli a mali zužitkovať v omnoho väčšej miere a lepšie. Ale o tom niekedy inokedy a verím, že sa mi k tejto téme podarí v dohľadnej dobe pripraviť aj nejaký relevatný príspevok na môj blog.

Tak sa pozrime na výsledok. Každého športovca reprezentuje na mape jedna ikonka s jeho športovým odvetvím. Pre úplnosť som do mapky pridal aj miesta, kde by sa teoreticky mohli ľudia stretnúť s olympijskou medailou:)

(Pre zväčšenie mapy kliknite vpravo hore na tlačítko “celá obrazovka”.)

Mňa osobne prekvapilo jednoznačné “víťazstvo” Bratislavy s 13 účastníkmi OH, čo je až 26% z celej našej výpravy. Subjektívne som očakával, že ich bude viac zo stredného resp. východného Slovenska.

Pri pohľade na tieto výsledky ma napadlo veľa otázok.

Ako to jednotlivé mestá a obce dokážu zužitkovať?

Včera som napríklad videl, ako M.Beňuš prestrihával pásku na novootvorenej petržalskej plavárni. Ako svojich medailistov využijú v Dunajskej Strede, Kežmarku, Komárne či Bojniciach? Majú nejaký plán? Myslím si totiž, že každé mesto by malo budovať svoju “značku”. A toto je jedna z obrovských príležitostí. Nemyslím však len to, že sa primátor/starosta odfotí s medailou a nič viac.

Ako to tieto mestá a obce inšpiruje k tomu, aby sa zamysleli nad prioritami jednotlivých športov, ktoré na svojej pôde podporujú?

Som presvedčený, že mestá a obce by sa mali sústrediť na podporu vybraných športov, v ktorých majú tradíciu, nie na podporu všetkých. Veď vždy bolo známe, že v Prievidzi boli skvelí basketbalisti, v Novákoch vodní pólisti, v Komárne veslári, v Šali ženské hádzanárky atď. Aj tieto atribúty by mohli napomôcť k budovaniu “značky” daného mesta. Je málo pravdepodobné že napr. Šaľa vyhrá mužský futbalový titul. Ale hádzanárske tituly môže, tak ako v minulosti, získavať pravidelne. A to prináša zábavu, turistov (lokálnych ale aj zahraničných v prípade účasti v európskych pohároch), tržby pre miestnych podnikateľov a následne zvýšenie príjmov z miestnych daní, atd, atď. A toto samozrejme neplatí len pre spomenutú Šaľu.

Týchto a podobných otázok je určite veľké množstvo a odpovedí na ne je niekedy pomenej.

Jedno je však isté. Ako povedal Nelson Mandela “Šport má silu zmeniť svet.”

Dnes som si prečítal jeden príspevok na súkromnom FB konte jedného známeho novinára:

“Keďže nám znova začala ruská hokejová liga, tak mi znova nedá sa spýtať na to isté, čomu nerozumiem už roky:
Prečo sa Bratislavčania nehanbia chodiť na zápasy Slovana, ktorého majiteľmi sú Široký st. a ml. a teda viacmenej všetky peniaze, z ktorých to žije, sú niekde ukradnuté?
Prečo sa Bratislavčanom zdá ok, že ich družstvo hrá ruskú ligu, kde niet jediného mužstva, ktoré by nežilo z peňazí nejakého megapodvodníka, ktorý by už dávno nebol, keby nehral na Putina?

Po jeho prečítaní mi ako prvá napadla odpoveď:

Lebo šport.

————————————————————————–

Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.

Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťachLinkedIn Twitter, Facebook .

25.08.2016
Olympijské domy, dočasné ambasády športu, za milióny EUR. Ktoré sú tri najzaujímavejšie?

Národné olympijské domy v miestach konania Olympijských hier. Tradícia ich organizovania je relatívne krátka, veď začala len nedávno, začiatkom 90tych rokov. V Riu ich nájdeme takmer 30. Slúžia ako „prechodné ambasády športu“ jednotlivých štátov. Sú miestom stretnutí športovcov, štátnych predstaviteľov, funkcionárov, médií, hostí a v mnohých prípadoch aj bežných návštevníkov. Zároveň sú to miesta, kde sa oslavujú získané medaily a kde majú národné médiá priestor na vyspovedanie svojich športovcov. Mňa ako vždy zaujíma ako sa táto záležitosť dá a ako ju využívajú jednotlivé subjekty v rámci športového marketingu a biznisu v športe. Tak ako vo všetkom, tak aj v športovom marketingu platí, že ten kto tomu dá zaujímavú myšlienku, vystúpi zo svojej komfortnej zóny a spraví pár krokov naviac, ten vyhráva.

Je niekoľko vecí, ktoré sú vo všetkých národných domoch rovnaké. V každom národnom dome nájdete množstvo športovcov, funkcionárov, sponzorov, politikov, novinárov a hostí. V každej takejto dočasnej „ambasáde“ nájdete prezentáciu krajiny, jej histórie, kultúry, turistických možností a pod. Taktiež v každom národnom dome máte možnosť ochutnať gastronómiu danej krajiny.

V čom sa jednotlivé koncepty líšia sú samozrejme dizajn a umiestnenie (pláž, historické budovy, blízkosť Olympijskej dediny a pod). V neposlednom rade sa líšia aj v režime fungovania (každý deň počas celej olympiády, alebo len vo vybraných dňoch a časoch). Ďalším odlišujúcim parametrom je, že niektoré fungujú len pre pozvaných hostí (napr. USA a Čína), alebo, ako je tomu vo väčšine prípadov, sú otvorené aj pre bežných fanúšikov. Spomedzi tých, ktoré sú aj pre fanúšikov, sú niektoré bez vstupného, sú však aj také kde zaplatíte nemalé vstupné. Ak by to niekoho zaujímalo tu nájde adresy všetkých národných domov a viac informácií o nich: http://bit.ly/2bbqMVf.

Niektoré krajiny berú organizáciu národných domov naozaj ako povinnú jazdu pre sponzorov, funkcionárov, médiá, športovcov a rodinných príslušníkov. Niektoré svoje národné domy ani neorganizujú. Iné v tom ale vidia úžasnú príležitosť na využitie potenciálu z hľadiska biznisu a športového marketingu. V Riu ma zaujali tri koncepty, ktoré sa podľa mňa významne líšia od ostatných – tradičnejších.

#BritishHouseRio

Britský dom v Riu ma okrem vizuálnej stránky zaujal hlavne svojím programom a jeho poňatím.

Aj tu v programe nájdete hudobné vystúpenia a ďalší kultúrny program. V jednom je však britský dom v Riu jedinečný. Jeho programu dominuje téma BIZNIS. Briti to poňali úplne inak ako ostatné krajiny. Vo svojom národnom dome hneď na úvod Olympiády, keď je vzhľadom na otvárací ceremoniál v dejisku najviac vplyvných politikov a biznismenov, pripravili dve veľké konferencie s ekonomickou tematikou. Prvou bola konferencia o obchodných príležitostiach a investovaní v Británii – The GREAT Global Investment Conference za účasti najvyšších predstaviteľov Veľkej Británie. Využili tak moment konania top športového podujatia a prítomnosť dôležitých osobností na prezentáciu svojej krajiny z pohľadu obchodu a investičných príležitostí.

V ďalších dňoch pokračovali v biznisovom nastavení programu a nasledovalo dvojdňové podujatie „Start-Up Games“, kde ponúkli 50 začínajúcim podnikateľom (Start-Upom) možnosť vyhrať mentoring, zviditeľniť sa, a zároveň nadviazať dôležité kontakty z prostredia investorov a biznisu z Veľkej Británie. V dnešnom svete o start-upoch počúvame z každej strany, avšak len Británia tejto téme venovala dvojdňovú „konferenciu“ plnú prednášok, zaujímavých rečníkov, prípadových štúdií a nadväzovania kontaktov. A to všetko v existujúcich priestoroch britského domu. Tomu sa povie efektívne využitie investícií.

#HHH2016 (Holland Heineken House)

Jedným z najobľúbenejším národných domov, najmä z pohľadu fanúšikov, je určite ten holandský. Heineken síce nie je oficiálnym partnerom holandského olympijského výboru, avšak pivný gigant už 13ty krát organizuje tento oficiálny národný dom holandského olympijského výboru. Nenájdete tu prezentáciu iných sponzorov, všetko je pod hlavičkou značky Heineken a je to v podstate jedna párty pre fanúšikov nielen z Holandska, ale z celého sveta. Za vstupné 45€ na deň zažijete množstvo zábavy. Kapacita je limitovaná na 4 000 ľudí denne a o túto masu sa stará 220 členný personál.

Tento koncept je výnimočný v tom, že Heineken namiesto investovania niekoľko miliónov € do „oficiálneho partnerstva s holandským olympijským výborom“, prišiel s inovatívnym konceptom a každé dva roky zorganizuje Holland Heineken House a tým je určite jedným z najvýznamnejších podporovateľom holandského olympijského výboru a zároveň získal niečo jedinečné.

#NBAHouseRio

Tretím zaujímavým konceptom síce nie je národný dom, ale je to oficiálny dom severoamerickej basketbalovej súťaže NBA. V podstate je to jediná športová súťaž, ktorá využíva olympiádu na svoju propagáciu. Isto to súvisí aj s účasťou DreamTeamu USA, ktorý je zložený z hviezd NBA, ale aj tak je to zaujímavý počin.

Dve zaujímavosti na záver.

Tokio ako nastávajúci organizátor letných hier má tiež svoj prezentačný dom. Zaujímavé je, že len pár dní pred olympiádou tokijský mestský parlament zrušil plánovanú cestu 27 poslancov do Ria, vzhľadom na príliš vysoké náklady oproti očakávaniam. Tento krok prišiel pár dní po tom, ako šéf Tokia (niečo ako primátor) Yoichi Masuzoe rezignoval, vzhľadom na podozrenia z organizovania príliš drahých obchodných pracovných ciest. Takže Tokio2020 nebudú v Riu reprezentovať žiadni oficiálni politickí predstavitelia.

Druhá zaujímavosť sa týka nášho, slovenského domu. Jeho organizátorom je Slovenský olympijský výbor (SOV). Ako taký má medzi oficiálnymi partnermi značku Zlatý Bažant z portfólia spoločnosti Heineken. Na moje prekvapenie, ten istý SOV má v rámci „Slovenského domu“ partnera pivo značky Urpiner. Toto mi príde minimálne zvláštne, keďže hlavne v olympijskom hnutí na celom svete je produktová exkluzivita partnerov dodržiavaná veľmi dôsledne. Foto zo slovenského domu si možete pozrieť napr. na Instagrame po zadaní #slovakhouse.

Ak vás niečo k tejto téme zaujíma, alebo sa chcete dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.

Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťach LinkedIn Twitter, Facebook .

09.08.2016
Viete koľko stojí názov futbalovej ligy a kto za to platí?

Vo štvrtok minulý týždeň sa na tlačovke v Prahe oznámilo, že deň pred začiatkom súťaže sa FAČR (česká futbalova federácia) podarilo získať nového titulárneho sponzora najvyššej českej futbalovej ligy. Jej nový názov je „ePojisteni.cz liga“. ePojisteni.cz je tak v poradí treťou firmou, ktorej názov nesie najvyššia súťaž v ČR. Od 1997 do 2014 bola titulárnym partnerom značka Gambrinus. Ostatné dve sezóny spoločnosť Synot, ktorá sa rozhodla spoluprácu predčasne ukončiť údajne kvôli vyššiemu zdaneniu hazardu v Čechách. Zmluva, podpísaná na dva roky, by podľa vyjadrenia na tlačovke mala priniesť českému futbalu podobnú čiastku ako v prípade predchádzajúceho partnera. Tá bola podľa odborníkov na úrovni 50 miliónov českých korún (cca 1 850 000 €) ročne. Aj keď už dnes, pár dní po tlačovke, sa množia špekulácie že táto čiastka je v skutočnosti výrazne nižšia.

Ihneď po zverejnení tejto informácie sa začali búrlivé diskusie a vtipkovanie. Jedným z dôvodom obrovského množstva rozporuplných komentárov bol fakt, že sa na prekvapenie nejedná o firmu z tradičnejších odvetví ekonomiky akými sú banky, automobilky, stávkové kancelárie alebo značky piva. Ďalším dôvodom na protikladné reakcie bol samotný prezentovaný názov súťaže – ePojisteni.cz liga.

Niektoré „oficiálne“ hovorili napríklad toto:

Jak říká můj syn, když to má na začátku e, tak je to internet a to je dobré.

Miroslav Pelta, Prezident FAČR na téma nového titulárního partnera 1. fotbalové ligy.

Z komentárov na sociálnej sieti Twitter vyberám:

Petr Šedivý ‏@sedivyp  Jul 28

Jasně, ePojisteni.cz liga není zrovna poetický a zvukomalebný název, ale ukažte jinou firmu, která vysype 50 až 60 mil. ročně…

Jan Lipold ‏@jan_lipold  Jul 28

Množí se spekulace, že některá lingvisticky senzitivnější mužstva na protest proti názvu ePojisteni.cz liga raději sestoupí.

Martin Šinkovský ‏@masinko  Jul 28

Když Pelta říkal, že titulární sponzor 1. ftbl ligy se bude blbě vyslovovat, všichni mysleli na Číňany. ePojisteni.cz liga je mocinky moc!!!

Mne osobne tento názov znie síce trochu zvláštne, ale skúsim sa na to pozrieť z trochu iného uhla a dať to do kontextu. V oblasti športového marketingu vo svete registrujem momentálne dva zaujímavé trendy v rámci titulárnych partnerstiev jednotlivých futbalových ligových súťaží.

Bundesliga, Premier League

Tieto dve súťaže nemajú žiadneho partnera v názve. Nie že by takého nájsť nevedeli, ale jednoducho nechcú.

V prípade anglickej Premier League nastáva zmena po 15 rokoch. Za cca 40 miliónov Libier na sezónu bola ešte vlani v oficiálnom názve banka Barclays. Od tejto sezóny však oficiálny názov súťaže nenesie meno žiadneho sponzora. Naopak vedenie ligy sa rozhodlo budovať značku „Premier League“ a diverzifikovať portfólio sponzorov podľa jednotlivých produktových kategórií resp. podľa jednotlivých geografických území. Môže sa tak stať, že partnerom Premier League pre Áziu bude iná finančná inštitúcia, ako pre Ameriku, čo doteraz nebolo úplne možné. Premier League si takéto niečo určite môže dovoliť, keďže najnovšie predala svoje televízne vysielacie práva za 8.1 miliardy libier (5.1 mld. domáce vysielacie práva a 3 mld. zahraničné vysielacie práva). Z tohto balíka sa pritom až 97 miliónov libier dostane do rozpočtu najslabšieho klubu Premier League v sezóne 2016/2017 a do rozpočtu víťaza Premier League až 146 miliónov libier. Pre porovnanie, z balíka za predaj názvu súťaže v minulej sezóne, získali do svojich rozpočtov jednotlivé kluby cca 2 milióny libier na sezónu. Dosť veľký nepomer, však? Takže aj toto je jeden z dôvodov, prečo nie Barclays Premier League, ale len Premier League. Veľmi podobne na tom je aj Bundesliga, aj keď motívy v tomto prípade nie sú verejne známe.

Do tejto kategórie sa na krátku chvíľu zaradila aj španielska LaLiga. V minulej sezóne bol oficiálny názov najvyššej španielskej súťaže Liga BBVA. Po skončení uplynulej sezóny, keď vypršala platnosť zmluvy s finančným domom BBVA, vedenie ligy oznámilo, že budú nasledovať Premier League a nebudú hľadať nového titulárneho partnera. Naopak deklarovali, že sa radšej budú venovať budovaniu značky „La Liga“. Neprešiel však ani mesiac a La Liga má nový názov. La Liga Santander za cca 20 miliónov € ročne. Takže v tomto prípade niečo zlyhalo. Buď komunikácia, alebo stratégia. Aj toto lavírovanie je jeden z dôvodov prečo je podľa mňa Premier League biznisovo ďaleko úspešnejšia ako La Liga.

Lotérie a stávkové spoločnosti.

Druhým trendom je nárast počtu titulárnych partnerov z prostredia lotérií a stávkových spoločností. Je tomu tak aj u nás. Po 11 rokoch Corgoň Ligy (inak moje “dieťa”, pri ktorého zrode a úspechu som bol osobne počas svojho pracovného pôsobenia v Heinekene) máme od sezóny 2014/2015 názov Fortuna liga.

V minulosti titulárni partneri v jednotlivých ligách pochádzali vo veľkej miere z oblastí bánk, poisťovní, telekomunikácií, značiek pív alebo automobiliek. Aj dnes ešte nájdeme takéto prípady, avšak gro titulárnych partnerov je z oblasti lotérií a stávkových kancelárií. Uvediem pár príkladov, a pre porovnanie, tam kde sú známe aj finančné podrobnosti uvediem aj tie.

Poľsko – Lotto Ekstraklasa:

V Poľku je partnerom od tejto sezóny lotériová spoločnosť a za partnerstvo zaplatí údajne okolo 10 000 000 zlotých (cca 2 300 000 €). V minulosti boli štyri roky partnerom Orange a T-Mobile.

Rakúsko – Tipico Bundesliga:

V Rakúsku je tiež novým partnerom spoločnosť z prostredia stávkových spoločností. Spoločnosť Tipico investuje do tohoto spojenia cca 2 milióny € ročne.

Lotyšsko – SynotTip Virsliga:

Zaujímavosťou je, že Synot Tip, ktorý predčasne ukončil spoluprácu v ČR, je od marca 2016 titulárnym partnerom v Lotyšskej najvyššej súťaži. Mužstvo z tejto ligy, FK Jeglava, prednedávnom vyradilo náš Slovan Bratislava z Európskej ligy.

Azerbajdžan, Fínsko atď.

Dokonca aj v menej futbalových krajinách ako Azerbajdžan a Fínsko nesú názvy ich líg mená stávkových spoločností – Topaz Premyer Liqasi v Azerbajdžane a VeikkausLiiga vo Fínsku.

Spomedzi tradičnejších oblastí ekonomiky pochádzajú ešte stále titulárny partneri napríklad v týchto troch krajinách.

Maďarsko – OTP Bank Liga:

U nášho ďalšieho suseda v Maďarsku je podobne ako v spomínanom Španielsku titulárnym partnerom banka. Je ňou aj u nás známa OTP banka.

Dánsko – alka superliga:

V Dánsku je titulárnym partnerom poisťovňa alka, ktorá patrí do skupiny Allianz a ročne do tohto partnerstva investuje 12 miliónov dánskych korún, čo je v prepočte cca 1 600 000 €.

Taliansko – Seria A TIM:

V Taliansku je dlhoročným titurárnym partnerom telekomunikačný gigant TIM a v ostatnej trojročnej zmluve do tohto partnerstva investoval 17 000 000 € ročne. Financie novej zmluvy nie sú známe.

Belgicko – Jupiler Pro League:

Jedným z najdlhšie trvajúcich titulárnych partnerstiev je spojenie belgickej najvyššej súťaže s populárnou pivnou značkou Jupiler. Jupiler Pro League je oficiálnym názvom od roku 1990.

Nový trend?

Bude zaujímavé sledovať, či aktuálny príklad z Českej republiky nebudú nasledovať aj iné internetové spoločnosti v ďalších krajinách a neprinesú nový trend v tejto oblasti.

Môj pohľad:

A ako sa na to pozerám ja? Väčšina ľudí, ktorí sa venujú marketingu a zachytil som ich reakcie, sa zhodujú, že pre budovanie značky je to dobrý krok.Osobne si to myslím tiež. Napoznám však presné ciele ePojisteni.cz a očakávania od tohto partnerstva.

Je tu však pár momentov, ktoré podľa mňa rozhodnú o úspešnosti tohto projektu. V prvom rade dĺžka zmluvy. Tento typ partnerstva, aby naplnil očakávané ciele v oblasti budovania poznateľnosti značky, zvykne byť dlhodobejším. Musí sa totiž počítať s istou zotrvačnosťou, kedy si budú ľudia spájať ligu s predchádzajúcim partnerom Synotom. Dvoj ročná zmluva mi tak príde príliš krátka.

V druhom rade úspech/neúspech je bytostne závislý od ďalšej aktivácie tohto partnerstva, čo prinesie pre epojisteni.cz ďalšie investície. Vo všeobecnosti sa firmy nemôžu spoliehať na to, že im takéto partnerstvo niečo konkrétne prinesie, ak do sprievodných aktivít a aktivácie sami neinvestujú dodatočný čas, finančné prostriedky a kreativitu.

Osobne vidím ďalšie riziko v istej “neskúsenosti” zo strany ePojisteni.cz s podobným druhom partnerstiev, ktorá môže byť ich nevýhodou pri dosahovaní stanovených cieľov. Viem o čom hovorím. Keď v minulosti našu značku Corgoň nahradila konkurenčná Tovar v partnerstve s hokejovou reprezentáciou urobili chyby (neznalosť istých drobností a zákonitostí) vyplývajúce z ich neskúsenosti a tie im pripravili vážne vrásky na čele a v konečnom dôsledku ovplyvnili efektivitu ich investície.

Posledným momentom je samotný názov, ktorý naozaj neznie najlepšie. ePojisteni.cz a jej tím budú musieť vynaložiť veľa úsilia aby usmernili správnym smerom posmešné reakcie ľudí, ako i predpokladanú neochotu vyslovovať celý názov súťaže v médiách. Obávam sa, aby im tento krkolomný názov viac neškodil, ako prospieval.

————————————————————————–

Ak vás niečo k tejto téme zaujíma, alebo sa chcete dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.

Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťach LinkedIn Twitter Facebook .

02.08.2016
Vyspovedali ma v Trende – Biznis s kariérou po kariére

Poväčšine na svojom blogu pridávam články, ktoré sám napíšem. Tentokrát je to inak. Ja som hovoril, Ivan Haluza z Trendu napísal a Milan David nafotil.

Ak sa chcete dozvedieť viac o jednom z mojich projektov na ktorých aktuálne pracujem, tak si prečítajte článok priamo v Trende, alebo ak nemáte predplatený Trend, tak si ho môžete prečítať aj tu:

Trend Kariera po kariere

25.07.2016
Blíži sa letná olympiáda. Značky sa chcú zviditeľniť. Alebo priživiť?

Olympiáda je BIG biznis:

O pár dní sa začínajú letné Olympijské hry v Riu. Niet pochýb, že je to jedno z najsledovanejších športových podujatí na svete. Ostatné Olympijské hry v Londýne zaznamenali rekord v sledovanosti, keď ich v TV sledovalo viac ako 3,6 miliardy ľudí v 220 krajinách sveta (podľa IOC marketing report). Zároveň bola olympiáda v Londýne aj jednou z najúspešnejších olympiád z hľadiska príjmov Medzinárodného olympijského výboru (MOV). MOV vo svojich oficiálnych materiáloch zverejňuje tržby za štvorročné olympijské cykly, ktoré zahŕňajú jednu zimnú a jednu letnú olympiádu. Vývoj príjmov v jednotlivých olympijských cykloch uvádzam v tabuľke ktorú zverejnil MOV na svojej stránke.

Z pohľadu dôležitosti je na prvom mieste príjem z predaja vysielacích práv. Druhým najdôležitejším je príjem z lokálnych sponzorských zmlúv, tretím je príjem z predaja vstupeniek, nasleduje príjem zo sponzorských zmlúv s globálnymi partnermi a posledným je príjem z predaja licencií (merchandising a pod.). Celkovo tak dve olympiády v ostatnom olympijskom cykle vygenerovali viac ako 8 miliárd USD (podiel zimnej a letnej časti sa v medzi odborníkmi odhaduje v pomere 40:60).

Ochrana svojej značky:

Aj tieto čísla potvrdzujú, že v prípade olympiád ide o veľký biznis. A preto si MOV svoj „produkt“ chráni. Hlavným nástrojom na ochranu duševného vlastníctva je Olympijská charta, ktorá sa takmer automaticky stáva aj súčasťou platnej legislatívy v jednotlivých krajinách. Táto legislatíva okrem iného reguluje aj používanie oficiálnej symboliky, ako i využívania jednotlivých športovcov, zúčastňujúcich sa OH. Olympijskú symboliku tvorí olympijský symbol, olympijská vlajka, olympijské heslo, olympijský oheň, olympijská pochodeň, olympijská hymna, olympijský emblém a výraz “olympijský” a “olympiáda” vo všetkých gramatických tvaroch. Na území Slovenskej republiky je používanie a ochrana olympijskej symboliky súčasťou zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 226/1994 Z.z. z 18. augusta 1994 o Slovenskom olympijskom výbore. Podľa zákona súhlas na používanie olympijskej symboliky fyzickými osobami a právnickými osobami vydáva výlučne Slovenský olympijský výbor.

Vyu(zneu)žívanie olympijskej symboliky:

Blížiace sa olympijské hry prinášajú pre firmy na celom svete jednu z najlepších príležitostí, ako zviditeľniť svoju značku pre širokú cieľovú skupinu v relatívne krátkom časovom úseku, naviac na globálnej úrovni. Preto sa veľa firiem zamýšľa nad rôznymi možnosťami využitia tejto výnimočnej príležitosti. Majitelia značiek by však mali chápať pravidlá, podľa ktorých sa hrá, a rešpektovať ich. Žiaľ, nie vždy tomu tak je.

Drobné zmeny v olympijskej charte:

V rámci vyššie spomenutej olympijskej charty je jeden špecifický paragraf týkajúci sa využitia športovcov. Paragraf 40 charty okrem iného hovorí:

„Bez súhlasu výkonného výboru MOV nesmie žiadny súťažiaci, tréner ani funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na olympijských hrách, dovoliť, aby počas trvania olympijských hier boli jeho osoba, meno, vyobrazenie alebo športové výkony použité na reklamné účely.”

MOV v poslednej dobe po nátlaku firiem pod vedením Under Armour mierne upravila pravidlá hry. Under Armour je sponzorom viacerých športovcov (napr. Michael Phelps), účastníkov OH, ktorých podporuje významnými finančnými čiastkami. Vo chvíli keď ich chceli použiť po svojej komunikácii počas konania OH podľa starých pravidiel tak nemohli učiniť. Preto sa dlhodobo a spolu s ďalšími firmami pokúšali o zmenu vyššie uvedeného paragrafu 40. Pootvorili tak dvere pre legálne využívanie športovcov na marketingové účely počas OH aj pre firmy, ktoré nie sú oficiálnymi partnermi MOV/SOV. Tieto zmeny umožňujú športovcom vystupovať v generických reklamných kampaniach počas OH, pokiaľ tieto kampane explicitne nepoužijú olympijskú symboliku, a pokiaľ budú „oznámené s dostatočným časovým predstihom“. Dokonca športovci môžu propagovať svojich sponzorov (ktorí nie sú sponzori MOV/SOV) na svojich profiloch na sociálnych sieťach za podmienky nepoužívania olympijskej symboliky, čo v minulosti nebolo možné. Viac o tejto téme nájdete tu: http://bit.ly/olypmicchange

Dodržiavať pravidlá, alebo riskovať vysoké pokuty?

Všade vo svete sa firmy pokúšajú komunikovať a spájať svoje značky s vrcholnými športovými podujatiami, prípadne športovcami, bez toho aby boli oficiálnymi partnermi daného podujatia. V odborných kruhoch sa tejto forme hovorí „ambush marketing“. V zásade existujú len dve cesty: kreatívna a nelegálna. Hranica medzi nimi je veľmi tenká. Pri príprave takýchto kampaní všade vo svete firmy konzultujú konkrétne spojenie so športovým podujatím, prípadne športovcom s odborníkom na športový marketing, prípadne s odborníkom na právo.

Príkladov zo sveta je množstvo. Aj tých kreatívnych, aj tých nelegálnych.

Spomedzi tých kreatívnych, ktoré našli originálny spôsob ako neporušiť pravidlá by som mohol spomenúť pár príkladov.

Nike:

Počas ostatných letných olympijských hier v Londýne bol jedným z oficiálnych partnerov konkurenčný Adidas. Značka Nike, rešpektujúc pravidlá hry, tak nemohla počas olympiády použiť vo svojej kampani žiadnych športovcov (napriek tomu, že ich sponzoruje), nemohla použiť olympijskú symboliku a dokonca nemohla použiť ani slovo Londýn. Ako to vyriešili, aby neporušili pravidlá? Využili amatérskych športovcov z „iných Londýnov“ (ktorých je na svete mimochodom viac ako 10) a pripravili kampaň s názvom „Find your greatness“. Využili v nej napríklad 12 ročného Nathana z Londýna v Ohiu J. Tu nájdete pár spotov z tejto kampane, ktorú masívne nasadili počas konania OH v Londýne. (http://bit.ly/29DeCkl)

Beats by Dr.Dre:

Taktiež počas olympiády v Londýne v roku 2012 poslala firma Beats, ktorá nebola oficiálnym sponzorom OH, britským športovcom špeciálnu verziu slúchadiel v národných farbách. Veľa športovcov bolo nasnímaných TV kamerami s týmito slúchadlami a úspech kampane bol podporený aj silou sociálnych médií, kde fotky so slúchadlami zdieľali aj samotní športovci. MOV sa snažil túto kampaň zastaviť, avšak neúspešne.

Možno aj v dôsledku tejto kampane sa údajne v novej zmluve medzi NFL a firmou Bose (konkurencia Beats) objavil paragraf, ktorý zakazuje hráčom nosiť iné slúchadlá ako Bose počas toho, keď sú v záberoch televíznych kamier.

Spomedzi tých „nelegálnych“ možno využiť príklad dvoch pivovarov:

Bavaria:

Holandský pivovar ambush marketing využíva pomerne pravidelne počas významných športových podujatí. Počas futbalových MS 2010 v Johannesburgu si Bavaria „zaplatila“ modelky, ktoré údajne neboli skutočné fanúšičky a obliekla ich do oblečenia, ktoré okato evokovalo spojenie so značkou Bavaria. Pritom sponzorom MS je dlhodobo americký Budweiser. Výsledkom tejto aktivity bolo vyvedenie všetkých 36 „modeliek“ zo štadióna a zatknutie dvoch organizátoriek. Tie boli následne prepustené po zapletení kaucie 900GBP. (http://bit.ly/29DlU7x)

Budvar:

Druhým zaujímavým „nelegálnym“ príkladom je príklad od susedov z Česka. Český olympijský výbor pred časom zažaloval Budvar za zneužitie olympijskej symboliky v ich kampani s názvom „Hokejiáda“. Po štvorročnom súde Budvar súd prehral a musel zaplatiť pokutu viac ako 2 milióny CZK. Len pre úplnosť treba povedať, že oficiálnym partnerom ČOV bol v tej dobe konkurenčný Pilsner Urquell. Viac o tomto prípade sa dočítate tu: http://bit.ly/Budvar

Kde niet žalobcu:

Počas MS v hokeji u nás v roku 2011 bolo takých „nelegálnych“ prípadov mnoho, avšak tak ako som napísal v tej dobe na svojom blogu (http://bit.ly/BudvarSudnySpor), kde niet žalobcu niet ani sudcu.

Značky a Rio na Slovensku:

Dnes, necelý mesiac pred začiatkom olympiády v Riu, začínajú aj u nás kampane, ktoré chcú nejakým spôsobom zužitkovať spojenie s týmto športovým sviatkom. Na jednej strane sú to kampane oficiálnych partnerov SOV, ktoré tak využívajú svoje dlhodobé sponzorské zmluvy – Tipos, Slovenská Sporiteľňa, Slovak Telekom, Matador a ďalší. Na druhej strane sú tu však ďalšie firmy, ktoré partnermi nie sú, avšak počas konania OH sa chcú zviesť na vlne záujmu. Napríklad kampaň Zuno Banky, ktorá práve začala, alebo značka Tekmar, ktorá sponzoruje Mateja Tótha. Určite však prídu aj ďalšie.

Bolo by vhodné zamyslieť sa nad existujúcimi pravidlami hry a pokiaľ niekto nechce platiť pokuty tak ako Budvar, tak citlivo a odborne zvážiť formy využité vo svojich kampaniach.

23.07.2016
Horné Rakúsko je najväčším sponzorom slovenskej futbalovej reprezentácie!?

Dnes, v rámci prípravy na ME vo futbale, hrala naša reprezentácia prípravný zápas s Gruzínskom. Hrala ho síce v Rakúsku, a nie na domácej pôde. Ale aj tak, sme vedený ako domáci tím. Veľmi som sa na tento zápas zápas tešil. Zapnem telku, a neverím vlastným očiam. Prečo?

Je mi fakt trochu smutno z amaterizmu v oblasti, ktorej sa venujem. Na ploche okolo ihriska vidím reklamné panely všelikoho iného, len nie partnerov SFZ a našej reprezentácie. Pozrime sa na stránku SFZ, kto sú sponzori našej repre/SFZ? KIA, Slovenská Sporiteľňa, Puma, Respect atď. Videli ste v TV okolo hracej plochy reklamné panely týchto spoločností? Nenamáhajte sa, nevideli. Namiesto toho tam vidíme reklamu na Horné Rakúsko (v slovenčine), Sparkasse, nejakú firmu Sport Global… To čo je?

Včera som bol na veľkej konferencii SAP Forum v Šamoríne, kde ako jedna z top tém bola prezentovaná revolúcia v športe resp. možnosť využitia moderných technológií v športe s jasným cieľom – stať sa čo možno najlepším. Zároveň s tým, som si s veľkým záujmom vypočul príbeh akou cestou prešla nemecká futbalová reprezentácia od (podľa nich) neúspešných majstrovstiev v rokoch 1994 a 1998 až po neuveriteľné víťazstvo na MS 2014 nad domácou Brazíliou 7:1 a následné získanie titulu. Jedno slovo, ktoré by som na tento “prerod” použil je “profesionalita”. Táto bola v každej jednej činnosti od športovej, tréningovej, mediálnej, analytickej, marketingovej atď.

Dnes si pustím TV JOJ Plus a nestačím sa diviť. Na jednej strane komentátor hovorí o tom, že naši hráči majú GPS zariadenia na monitoring ich pohybu a parametrov. Fúúúha. Super. Profesionálne. Určite z toho bude realizačný tím čerpať veľa údajov a inšpirácie. Na druhej strane…. Keďže sa venujem športovému marketingu ma pohľad na TV obrazovku fakt zaskočil. Neviem si totiž predstaviť, že keď napríklad nemecká reprezentácia hrá akýkoľvek prípravný zápas (bez ohľadu na to, že ho hrá mimo územia krajiny), neprezentuje svojich sponzorov… Je fakt také ťažké zobrať tých 5 reklamných bannerov a umiestniť ich okolo hracej plochy? Byť na mieste spoločností KIA, Slovenská Sporiteľňa, Puma, Respect tak toto faux paux by som “odmenil” minimálne dohovorom, ak nie zmluvnou pokutou.

Čo si o tom myslíte?

28.05.2016
8 vecí, ktoré boli pred 16 rokmi v Petrohrade iné?!

Svet, spoločnosť, ekonomika, médiá, hokej, generácia hokejistov a fanúšikov, očakávania, spôsoby a formy komunikácie sa za tých 16 rokov výrazne zmenili. Žiaľ, sú aj veci, ktoré sa v hokeji zmenili len minimálne, ak vôbec.

Viete z akého slova a ako je zadefinované slovo šport?

Najširšie vysvetlenie v slovenskom jazyku som našiel na stránke Učenej právnickej spoločnosti (http://bit.ly/definiciasportu) „Z lingvistického hľadiska pochádza pojem šport (eng. sport) s najväčšou pravdepodobnosťou z francúzskeho „desport“/ „deport“, čo v skutku znamená zábavu, odprostenie sa od bežných povinností. Pojem „desport“ má svoj možný pôvod aj v latinskom „deportare“ – baviť sa“ napísal JUDr.Čollák.

Keď však prídeme k vrcholovému športu, zábava ide poväčšine bokom a ide výhradne o výsledky. Žiaľ mnohokrát to platí nielen pre športovcov samotných, ale aj pre fanúšikov a divákov.

V súvislosti s výsledkami našich hokejistov som v posledných dňoch čítal rôzne názory. Niektoré pozitívne, niektoré neutrálne, poväčšine však prevládajú negatívne. S niektorými súhlasím viac, s niektorými menej.

Pri čítaní rôznych komentárov a hodnotení ma vždy napadla jedna vec. Všetci totiž hodnotíme hru, priebežné výsledky a všetko okolo MS v hokeji podľa istých očakávaní.

Nie som športovým psychológom, ale našiel som, že z hľadiska športovej psychológie platia rôzne vzťahy medzi sebadôverou, očakávaniami a cieľmi. A hlavne očakávania môžu byť veľmi zradné – mnohí si totiž myslia, že ak sú nastavené vysoko, majú pozitívny vplyv na výsledok. Avšak v realite, vysoké očakávania vytvárajú nie úplne nutný tlak na športovca. Prísne, resp. príliš vysoké očakávania môžu dokonca spôsobiť absolútnu stratu sebadôvery. A tu je podľa mňa náš problém. Prílišné očakávania.

Pamätám si, ako sme všetci prežívali radosť z účinkovania našich hokejistov v Petrohrade v roku 2000. Pre porovnanie a osvieženie pamäte som si bol prečítať v archívoch dennú tlač z roku 2000.

Pred MS 2000 povedal vtedajší kapitán Ľubomír Sekeráš na otázku, v čom môžu pomôcť skúsenosti z predchádzajúcich piatich majstrovstiev sveta v najvyššej kategórie nasledovne:

„Netrúfam si to odhadnúť. V našom tíme je totiž dosť chlapcov, pre ktorých je to nová skúsenosť a neviem celkom presne, ako sa s ňou vysporiadajú. Keby sme mali ešte zopár legionárov zo zámoria, tak by som vôbec nepochyboval, že pôjdeme ďaleko. Zatiaľ však nemám zlý pocit, ale na druhej strane sme ešte ani len neodcestovali do Petrohradu. Neodsudzujem nás dopredu, akurát nechcem, aby ľudia mali veľké očakávania a potom boli pri jednom zaváhaní hneď nespokojní.“

Pár výstrižkov na ukážku pripájam v galérii. Porovnajte si sami akým spôsobom a o čom písali médiá vtedy a ako píšu dnes:).

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

Za 16 rokov sa toho zmenilo veľmi veľa. Svet aj spoločnosť sú úplne iné. Prežili sme hospodársku krízu. Zmenila sa jedna celá generácia. Dokonca sme sa medzičasom stali RAZ majstrami sveta v hokeji.

Čo sa taktiež výrazne zmenilo sú naše očakávania, formy komunikácie a médiá, ktoré očakávania vo veľkej miere spoluvytvárajú.

V roku 2000 sme od našich hokejistov postup do štvrťfinále neočakávali, my sme v to dúfali. O medailových ambíciách ani nehovoriac.

V roku 2000 názory a prípadná podpora fanúšikov zo Slovenska sa k hráčom dostávala sprostredkovane. Takisto aj opačným smerom. Facebook a iné sociálne siete vtedy neexistovali.

V roku 2000 boli aj médiá výrazne iné.

Nemalo by sa preto aj hokejové prostredie, zázemie, systém práce, komunikácie, tréneri, hráči a vôbec všetko vôkol hokeja trochu zmeniť a prispôsobiť dobe?

Veď len taká drobnosť. Chápem, že chalani môžu byť pri čítaní diskusií na sociálnych sieťach frustrovaní. Ale posielať fanúšikom odkazy cez svoje súkromné profily? Kde je nejaká komunikačná stratégia reprezentácie?

Keď nadviažem na môj predchádzajúci príspevok (http://bit.ly/ospravedlnenka), prečo si aj takýmto spôsobom hokejisti sami „kazia svoj produkt“? Hádam si niekto nemyslí, že takáto konfrontačná politika a celkovo negatívna atmosféra okolo hokeja pomôže nájsť nových sponzorov/partnerov? Ktorých je mimochodom dnes menej ako v roku 2000…

Nestálo by za to tiež zreálniť naše očakávania pred MS?

A v konečnom dôsledku nestálo by za to vrátiť sa k tomu, že šport by mal prinášať, aj hráčom aj fanúšikom, radosť a zábavu?

Mne by sa to takto páčilo. A som ochotný k tomu aj prispieť.

16.05.2016