Značka: Šport

  • Existujú dobrí a zlí sponzori?

    Existujú dobrí a zlí sponzori?

    V tomto týždni som sa stretol s troma zaujímavými informáciami z oblasti športového marketingu, ktoré vyvolali búrlivú diskusiu jednak medzi odborníkmi ale aj v širokej verejnosti. McDonald’s po 41 (!) rokoch predčasne končí ako Top sponzor Olympijských hierGeorge Hagi, asi najslávnejší rumunský futbalista všetkých čias, odmietol sponzorskú zmluvu na 2 milióny eur od stávkovej spoločnosti za názov svojho štadiónu. A do tretice, vo štvrtok Slovenský zväz ľadového hokeja oznámil  svojho nového sponzora – St.Nicolaus.  Tieto tri prípady reprezentujú tri segmenty trhu (rýchle občerstvenie, hazard/stávkové spoločnosti a alkohol ), ktoré sú z pohľadu športu a hlavne vplyvu na mládež vnímané na celom svete veľmi kontroverzne.

    Na úvod musím povedať, že som svoju kariéru v športe a marketingu začínal ešte koncom 90-tych rokov na podujatiach masívne sponzorovaných značkou cigariet West (West motocross, West extraliga atď.).  Neskôr som bol viac ako 7 rokov zodpovedným za sponzoring v spoločnosti Heineken Slovensko a v dobe 2002-2009 sme boli jedným z najväčších sponzorov v slovenskom športe. Predovšetkým prostredníctvom značky Corgoň (čo je síce „len“ pivo, ale vníma sa ako alkohol) sme boli partnermi najmä vo futbale a hokeji, ale aj v tenise, maratónoch a ďalších športoch. V tejto problematike som teda do istej miery ovplyvnený svojou predchádzajúcou kariérou.

    Sledujúc reakcie ľudí na vyššie uvedené správy v offline aj online prostredí je zrejmé, že táto téma je vskutku kontroverzná. Diskusie k nej sa vedú v dvoch úrovniach. Etickej a pragmatickej. Hlavne, čo sa týka vplyvu na deti a mládež, ich zdravie a mentálny vývoj. Jedna skupina odsudzuje spoločnosti z prostredia rýchleho občerstvenia, stávkového biznisu a výroby alkoholu za to, že sa spájajú so športom. To je ten pohľad etický.

    “Poďme u detí od malička budovať pozitívny vzťah k tvrdému alkoholu”

    Na druhej strane je veľká skupina ľudí, ktorí s tým až taký problém nemajú, a chápu, že bez peňazí sa šport robiť nedá. A hlavne v našich podmienkach nedostatku financií v športe. To je ten uhol pragmatickejší uhol pohľadu.

    „Hazard je OK, alkohol a cigarety nie? Kto to vie a môže posúdiť? Ťažká dilema.“

    Pozrime sa trochu bližšie na tri spomínané segmenty a na zaujímavosti z posledných dní, ktoré sa v športovom biznise udiali.

    McDonald’s /Coca Cola/Pepsi Cola          

    Viacero značiek z oblasti rýchleho občerstvenia ale aj „sladených nápojov“ využíva vo svojom marketingu šport ako jednu z komunikačných platforiem. Cielia pritom na mladú generáciu a dokonca priamo na deti. V tomto prípade sú názory na takéto partnerstvá rôznorodé.

    McDonalds Cup

    U nás sa napríklad už 19 rokov organizuje vďaka podpore firiem  najväčší žiacky futbalový turnaj na Slovensku. Predtým to bol Coca Cola školský pohár, dnes je to McDonald´s Cup. Minulý rok sa ho zúčastnilo viac ako 12 000 detí. Nepoznám inú firmu, ktorá by na Slovensku tak dlhodobo organizovala takto veľký turnaj pre deti, či už vo futbale, alebo inom športe. Takže vďaka rozpočtu spoločnosti McDonald´s každoročne športuje niekoľko tisíc detí na Slovensku. A úprimne, keď športujú a potom raz za čas zájdu do fast foodu, je to asi menšie zlo, ako keď sedia doma na zadku a nezdravo sa stravujú. Či?

    Teraz však k prípadu, ktorý prekvapil aj mňa. V piatok minulý týždeň ohlásili oficiálne MOV a McDonald´s predčasné ukončenie spolupráce. Od toho dňa už McDonald´s nie je TOP partnerom Olympijských hier. Toto partnerstvo trvalo 41 (!) rokov. Sám by som bol zvedavý na dôvody, tie sa však nedozviemeJ . Faktom je, že to bolo jedno z najdlhších partnerstiev vo svete športového biznisu vôbec.

    Bol podľa Vás McDonald´s 41 rokov dobrým či zlým sponzorom Olympijských hier?

    Stávkové spoločnosti/Hazard:

    Druhou kontroverznou oblasťou je hazard.

    Stačí sa pozrieť na oficiálne názvy súťaží našich dvoch najpopulárnejších športov. Fortuna liga vo futbale a Tipsport liga v hokeji. Obe dve najpopulárnejšie súťaže majú titulárnych sponzorov z prostredia stávkových kancelárií. Je to etické? Aký má vplyv sponzoring týchto spoločností na deti, dospelých a žiaľ mnohokrát aj na hráčov? Naviac, to nie je len o stávkových spoločnostiach, ale aj o kasínach, herniach a iných „hazardných“ hrách.  Napríklad reklamy herne Rebuy Stars môžete vidieť na viacerých zimných štadiónoch na Slovensku. Všetky tieto aktivity sú samozrejme v súlade so zákonom.

    Rovnako je tomu aj vo svete. Mnoho klubov, súťaží, športovcov sa spája so stávkovými kanceláriami a inými subjektami z prostredia hazardu. Napríklad Poker Stars má ako tváre svojich kampaní dlhodobo najväčšie svetové hviezdy Ronalda, Neymara a iných. Taktiež značka b.win bola a je veľmi viditeľná vo svete športu. Aj keď už menej ako v minulých rokoch.

    Poďme sa však pozrieť aj trochu do histórie. Lotérie sú tiež istou formou hazardu. Výnosy z lotérií sú historicky v mnohých krajinách sveta hlavným zdrojom financovania športu. Bolo tomu tak aj u nás. Veď Sazka/Športka boli v 60tych rokoch vytvorené športovými organizáciami (CSTV) s cieľom získavať financie na rozvoj športu. To kam sa to vyvinulo, je už na inú diskusiu.

    Sazka

    Spomeniem ďalšíu zaujímavosť z posledných dní.

    Georghe Hagi, najslávnejší rumunský futbalista všetkých čias, investoval v roku 2009 cca 10 miliónov € a založil svoj klub spolu s mládežníckou akadémiou s názvom Viitorul Constanta. Pred pár dňami som zachytil informáciu, že Hagi odmietol ponuku na 2 milióny €, ktorú dostal od stávkovej  spoločnosti za názov štadióna. Údajne to komentoval slovami „Prepáčte, ale nerobím biznis so stávkovými spoločnosťami“.

    Myslíte, že v našom športe existuje takáto možnosť voľby? Dá sa odmietnuť sponzora z etického hľadiska, ak viem, že iného nájdem ťažko? Vezmite si len historické názvy našej najvyššej futbalovej súťaže za ostatných 20 rokov: Mars superliga (cigarety), Corgoň liga (alkohol) a Fortuna liga (stávková kancelária). Myslíte, že by futbalisti tiež nemali radšej v názve napr. Volkswagen, Kiu, Peugeot, alebo Samsung? Muselo by sa však zmeniť veľa vecí, aby mohli mať ten luxus si vyberať.

    Alkohol:

    Oznámenie partnerstva slovenského hokeja so značkou St.Nicolaus vyvolalo vášnivú diskusiu. Znovu sme pri dileme etika vs. pragmatizmus. Podľa mňa sú tu tri kľúčové otázky:

    Prvou je, či je to v súlade so zákonom. Odpoveď je áno. Reklamu alkoholu ako i jeho predaj regulujú zákon o reklame a zákon o organizovaní verejných športových podujatí. Reklama na športoviskách zakázaná nie je, a pokiaľ polícia, alebo organizátor neoznačia zápas/podujatie za rizikový, nie je zakázané ani predávať alkohol.

    Druhou otázkou je či je to vhodné/etické. Na to si musí odpovedať každý sám za seba. Osobne s tým problém nemám, za predpokladu „samoregulácie“ aktivít značky St.Nicolaus.

    A posledná tretia otázka je či to pomôže rozvoju športu, v tomto prípade hokeju. Na túto otázku mám jednoznačnú odpoveď, áno. Za posledných cca 8 rokov do hokeja nevstúpil žiadny väčší sponzor, a zväz v prevažnej miere benefitoval len z verejných zdrojov a z niekoľkých málo partnerov. A tak to aj dopadlo, že namiesto rozvoja spadol na úplné dno.

    Dnes, najmä vďaka zmenám vo vedení, sa na zväze veci rozhýbali. To pritiahlo nových partnerov ako Kaufland, St.Nicolaus a onedlho pribudnú aj ďalší. Toto všetko vytvára podmienky na to, aby sa udialo presne to, po čom všetci volajú. ROZVOJ. Bez veľkých partnerov to jednoducho nejde. Nemyslím si, že St.Nicolaus bude cieliť svoje aktivity v hokeji na deti a mladistvých. A to, že alkohol je bežnou súčasťou života na Slovensku je fakt, ktorý nezmeníme ani prohibíciou. Čo tak využiť toto partnerstvo a prostriedky z neho v pozitívnom smere? Vychovávať našu mládež aktivitami v rámci zodpovednej konzumácie alkoholu? Takýchto aktivít robí napríklad Heineken neúrekom a je pritom veľkým sponzorom futbalu, rugby a najnovšie aj F1. Podobných príkladov vo svete je mnoho, stačí sa inšpirovať.

    Keď si to takto vyhodnotím, u mňa jednoznačne prevláda pragmatizmus. Aký je Váš pohľad na túto problematiku?

    Je podľa Vás v poriadku, že sa značka alkoholu St.Nicolaus stala partnerom Slovenského zväzu ľadového hokeja?

     

    ← Back

    Your message has been sent

    —————————————————————————

    Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.
    Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťach LinkedIn, TwitterFacebook .

  • Prečo si sami kazia svoj produkt II? Alebo prečo nám kazia náš produkt?

    Prečo si sami kazia svoj produkt II? Alebo prečo nám kazia náš produkt?

    Presne pred rokom 28.4.2016 som napísal príspevok s názvom “Prečo si sami kazia svoj produkt?” na LinkedIn. Vlani som písal o “nich”. Dnes, keďže s hokejovým zväzom pracujem na dvoch projektoch musím písať o “nás”. Preto tá druhá časť nadpisu.

    Sme o rok starší a znovu je tu hokejová jar. Pred pár dňami sa skončili Majstrovstvá sveta 18 ročných. Z pohľadu organizačného, športového ako i mediálneho boli výbornou reklamou na značku slovenský hokej. Taktiež z pohľadu návštevnosti tento šampionát prekonal aj najoptimistickejšie očakávania a tak v Poprade a Spišskej Novej Vsi bola atmosféra až rozprávková. Vďaka plným halám priniesol šampionát z biznisového pohľadu zaujímave tržby so vstupného.

    Zároveň pred pár dňami skončila aj výborná finálová séria Tipsport Ligy. Samotné zápasy Banskej Bystrice a Nitry, vypredané arény ako i atmosféra v nich boli taktiež vydarenou prezentáciou značky slovenský hokej. Z biznisového pohľadu mohli síce podľa mňa naše kluby vyťažiť viac  (viď predchádzajúci príspevok) ale verím, že aj v tejto oblasti sa kluby budúcu sezónu posunú o level vyššie.

    V kontraste k doposiaľ pozitívnej hokejovej jari na mňa pôsobí pár posledných dní. Jednou z mediálnych top tém sa znovu stala účasť, resp. neúčasť hráčov na MS v hokeji. Takúto mediálnu prezentáciu veru nemožno považovať za pozitívnu reklamu značky slovenský hokej.

    Pred rokom som napísal, že si každoročne, už niekoľko rokov, stále dookola kladiem tú istú otázku:

    Prečo si tí hokejisti sami sebe kazia svoj dobrý produkt? 

    Položil som si ju aj tento rok, a stále som sa nedopátral k relevantnej odpovedi.

    Jedno však na základe osobnej skúsenosti viem naisto. V hokeji sa po x rokoch nástupom nového vedenia začalo mnoho vecí robiť INAK. 

    Albert Einstein údajne povedal:

    “Je šialenstvo robiť rovnakú vec znovu a znovu a pritom očakávať iné výsledky.”

    albert-einstein

    Preto verím, ba dokonca som takmer presvedčený, že budúca hokejová jar prinesie konečne iné (lepšie) výsledky v tejto oblasti prezentácie značky slovenský hokej.

    —————————————————————————————————————————————-

    Ak vás táto téma zaujala, kľudne napíšte svoj názor do komentára. A ak ste sa dostali až sem, a páči sa vám môj blog, môžete mi dať svoj hlas v súťaži blogger roka🙂

    Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťach LinkedIn TwitterFacebook .

  • Sagan 2015 vs. Sagan 2016

    Sagan 2015 vs. Sagan 2016

    Pred cca týždňom som videl prvýkrát v TV spot Slovak Telekomu s názvom “Stavanie stromčeka u Saganovcov 2061”. Pri tej príležitosti som si spomenul na jeho vyjadrenia spred roka týkajúce sa moderných technológií. Priznám sa zostal som veľmi zaskočený.

    SAGAN 2016:

    Tu je aktuálny spot:

     

    S4GAN 2015.

    V auguste minulého roku som bol jedným z tisícok ľudí, ktorí vítali Petra Sagana na Magio Pláži v Bratislave. Tam pri tlačovej konferencii okrem iného povedal pár viet, ktoré ma už vtedy trochu prekvapili. Najmä vzhľadom na logá v pozadí.

    „Technika ide stále dopredu, ale mám pocit, že až príliš rýchlo. Rozmýšľam či sme príliš nepreskočili dobu. Rodičia dajú deťom do ruky telefón či iPad, aby boli ticho, ale von ich nezoberú. Som ešte z generácie, ktorá sa chodila naháňať na ulicu či opekať si do lesa. To sa vytráca. Aj náš šport sa mení a robí z nás robotov. Všetci sledujú rôzne čísla, tepy, watty a pocity športovca idú bokom. Prestávame žiť a strácame chvíľu, pre ktorú žijeme.“

    zdroj: sport.pravda.sk (http://bit.ly/sagan_privitanie_citat)

    Podobný názor prezentoval aj v televíznom interview v angličtine.

    Po zhliadnutí spotu Slovak Telekomu som si pár krát prehral jeho vyjadrenia spred roka a prečítal ešte raz podrobnejšie viacero zdrojov, aby som sa uistil, že to tak ozaj bolo. Pretože jemne povedané nesúlad vo výrokoch spred roka a jeho vystupovanie v aktuálnej kampani je značný.

    Je to podľa Vás OK, alebo to len mne sa zdá, že to takto nemá byť. Že Sagan v takto poňatých spotoch je minimálne nedôveryhodný?

    Hovorím to s tým, že napríklad kampaň z roku 2015 S4GAN, kde bol tiež Peter Sagan hlavným predstaviteľom spotu, považujem za to najlepšie, s čím som sa v ostatnej dobe stretol na Slovensku z hľadiska športového marketingu. Avšak toto je pre mňa osobne menej ako uveriteľné.

    Napíšte mi prosím Váš názor.


    Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.
    Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťach LinkedIn, TwitterFacebook .

     

     

     

  • 8 vecí, ktoré boli pred 16 rokmi v Petrohrade iné?!

    8 vecí, ktoré boli pred 16 rokmi v Petrohrade iné?!

    Svet, spoločnosť, ekonomika, médiá, hokej,  generácia hokejistov a fanúšikov, očakávania, spôsoby a formy komunikácie sa za tých 16 rokov výrazne zmenili. Žiaľ, sú aj veci, ktoré sa v hokeji zmenili len minimálne, ak vôbec.

    Viete z akého slova a ako je zadefinované slovo šport?

    Najširšie vysvetlenie v slovenskom jazyku som našiel na stránke Učenej právnickej spoločnosti (http://bit.ly/definiciasportu) „Z lingvistického hľadiska pochádza pojem šport (eng. sport) s najväčšou pravdepodobnosťou z francúzskeho „desport“/ „deport“, čo v skutku znamená zábavu, odprostenie sa od bežných povinností. Pojem „desport“ má svoj možný pôvod aj v latinskom „deportare“ – baviť sa“ napísal JUDr.Čollák.

    Keď však prídeme k vrcholovému športu, zábava ide poväčšine bokom a ide výhradne o výsledky. Žiaľ mnohokrát to platí nielen pre športovcov samotných, ale aj pre fanúšikov a divákov.

    V súvislosti s výsledkami našich hokejistov som v posledných dňoch čítal rôzne názory. Niektoré pozitívne, niektoré neutrálne, poväčšine však prevládajú negatívne. S niektorými súhlasím viac, s niektorými menej.

    Pri čítaní rôznych komentárov a hodnotení ma vždy napadla jedna vec. Všetci totiž hodnotíme hru, priebežné výsledky a všetko okolo MS v hokeji podľa istých očakávaní.

    Nie som športovým psychológom, ale našiel som, že z hľadiska športovej psychológie platia rôzne vzťahy medzi  sebadôverou, očakávaniami a cieľmi. A hlavne očakávania môžu byť veľmi zradné –  mnohí si totiž myslia, že ak sú nastavené vysoko, majú pozitívny vplyv na výsledok. Avšak v realite, vysoké očakávania vytvárajú nie úplne nutný tlak na športovca. Prísne, resp. príliš vysoké očakávania môžu dokonca spôsobiť absolútnu stratu sebadôvery. A tu je podľa mňa náš problém. Prílišné očakávania.

    Pamätám si, ako sme všetci prežívali radosť z účinkovania našich hokejistov v Petrohrade v roku 2000. Pre porovnanie a osvieženie pamäte som si bol prečítať v archívoch dennú tlač z roku 2000.

    Pred MS 2000 povedal vtedajší kapitán Ľubomír Sekeráš na otázku, v čom môžu pomôcť skúsenosti z predchádzajúcich piatich majstrovstiev sveta v najvyššej kategórie nasledovne:

    „Netrúfam si to odhadnúť. V našom tíme je totiž dosť chlapcov, pre ktorých je to nová skúsenosť a neviem celkom presne, ako sa s ňou vysporiadajú. Keby sme mali ešte zopár legionárov zo zámoria, tak by som vôbec nepochyboval, že pôjdeme ďaleko. Zatiaľ však nemám zlý pocit, ale na druhej strane sme ešte ani len neodcestovali do Petrohradu. Neodsudzujem nás dopredu, akurát nechcem, aby ľudia mali veľké očakávania a potom boli pri jednom zaváhaní hneď nespokojní.“

    Pár výstrižkov na ukážku pripájam v galérii. Porovnajte si  sami akým spôsobom a o čom písali médiá vtedy a ako píšu dnes:).

    Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

    Za 16 rokov sa toho zmenilo veľmi veľa. Svet aj spoločnosť sú úplne iné. Prežili sme hospodársku krízu. Zmenila sa jedna celá generácia. Dokonca sme sa medzičasom stali RAZ majstrami sveta v hokeji.

    Čo sa taktiež výrazne zmenilo sú naše očakávania, formy komunikácie a médiá, ktoré očakávania vo veľkej miere spoluvytvárajú.

    V roku 2000 sme od našich hokejistov postup do štvrťfinále neočakávali, my sme v to dúfali. O medailových ambíciách ani nehovoriac.

    V roku 2000 názory a prípadná podpora fanúšikov zo Slovenska sa k hráčom dostávala sprostredkovane. Takisto aj opačným smerom. Facebook a iné sociálne siete vtedy neexistovali.

    V roku 2000 boli aj médiá výrazne iné.

    Nemalo by sa preto aj hokejové prostredie, zázemie, systém práce, komunikácie,  tréneri, hráči a vôbec všetko vôkol hokeja trochu zmeniť a prispôsobiť dobe?

    Veď len taká drobnosť. Chápem, že chalani môžu byť pri čítaní diskusií na sociálnych sieťach frustrovaní. Ale posielať fanúšikom odkazy cez svoje súkromné profily? Kde je nejaká komunikačná stratégia reprezentácie?

    Keď nadviažem na môj predchádzajúci príspevok (http://bit.ly/ospravedlnenka), prečo si aj takýmto spôsobom hokejisti sami „kazia svoj produkt“? Hádam si niekto nemyslí, že takáto konfrontačná politika a celkovo negatívna atmosféra okolo hokeja pomôže nájsť nových sponzorov/partnerov? Ktorých je mimochodom dnes menej ako v roku 2000…

    Nestálo by za to tiež zreálniť naše očakávania pred MS?

    A v konečnom dôsledku nestálo by za to vrátiť sa k tomu, že šport by mal prinášať, aj hráčom aj fanúšikom, radosť a zábavu?

    Mne by sa to takto páčilo. A som ochotný k tomu aj prispieť.

  • Koľko stojí názov športového štadiónu?

    Hovoria Vám niečo názvy Wembley, Nou Camp, Old Trafford, San Siro, alebo Letná a Tehelné pole? Každý športový fanúšik by s najväčšou pravdepodobnosťou vedel priradiť správny klub, ktorý na danom štadióne hráva.

    Myslím, že menej z Vás by už vedelo priradiť správne klub k týmto štadiónom – AOL Arena, Sun Life Stadium. Ťažká úloha, však? Ale napr. Allianz Arena alebo Emirates Stadium je už o niečo jednoduchšia…

    (viac…)

  • Hokejový ošiaľ pokračuje… Dnes Fun Rádio vs. Rádio Expres

    Ktorá hokejová hymna je tá “pravá”? Oficiálna z dielne Fun Rádia, alebo neoficiálna z dielne Rádia Expres?

    Už dávno niečo tak “nepodstatné” nevyvolalo taký “podstatný” záujem.

    Reakcie pod oficiálnymi ale i neoficiálnymi hymnami na Youtube resp. na všetkých najhranejších a najpočúvanejších rádiových weboch hovoria viac ako jasne. A ktorá to je?

    (viac…)

  • Hokejový ošiaľ začína…

    S pravidelnosťou od roku 2000, čo už je úctyhodných 11 rokov, pozorujem na Slovensku v súvislosti s MS v hokeji jeden zaujímavý úkaz. Ja ho nazývam „priživovanie“, odborne sa mu hovorí ambush marketing (ako príklad môže slúžiť zatknutie dvoch Holanďaniek za nedovolenú reklamu počas vlaňajších MS vo futbale). Uznávam, táto forma marketingu je skutočnou vedou a mnohokrát vyžaduje mimoriadnu dávku kreativity. Okrem toho, že musíte vymyslieť zmysluplné, zaujímavé a zároveň efektívne aktivity pre svojich zákazníkov / konzumentov v súvislosti s udalosťou roka, akou zjavne MS v hokeji každoročne sú, musíte totiž dávať mimoriadne veľký pozor aj na právne súvislosti. Je to spôsobené samozrejme tým, že sponzorom daného podujatia môže byť vždy len jedna spoločnosť alebo značka z danej kategórie (produktová exkluzivita – tzn. len jedna značka piva, jedna značka hodiniek, atď). Nemôžete jednoducho bez súhlasu organizátora použiť oficiálny názov podujatia, logo podujatia, ba ani maskota…. Jediné, čo môžete je vyvolávať dojem…..a v konečnom dôsledku jemne zavádzať. Dodnes nik nevynašiel spôsob ako obmedziť aktivity typu „Ukáž ako fandíš za náš tím“ alebo „Hrajte o 2011 vstupeniek na Majstrovstvá“.

    Teším sa z toho, že sa toto obdobie práve začalo. Dnes je 11.3.2011, do MS v hokeji ostáva 49 dní…

    Boj o pozornosť a priazeň konzumentov, klientov, fanúšikov, poslucháčov, alebo inak povedané, boj o podiel na našich výdavkoch sa začal… A ako každoročne bude gradovať…

    (viac…)

  • Slovenskí športovci na Facebooku – Top 10

    V ostatnom čase ma zaujalo niekoľko rebríčkov hodnotiacich „Facebook popularitu“ v rôznych skupinách ľudí – od politikov, cez hudobnú scénu až po celebrity. Napríklad: “Na facebooku majú najviac fanúšikov SaS a kotlebovi pravicovi extremisti” a “Socialne siete sa presadili aj na Slovenskej hudobnej scene”.

    Táto stránka sa venuje športovému marketingu takže tu sú dva zaujímavé rebríčky z oblasti športu. Bloomberg Power 100 – Hvězdy, které vládnou americkému sportu a Top 30 athletes on Facebook.

    Zaujímalo by Vás, ako sú na tom slovenskí športovci? Nech sa páči tu je môj pohľad a rebríček…

    (viac…)

  • Zarobí priemerný slovenský futbalista hrajúci Corgoň ligu mesačne 8 200€? ..alebo.. Existuje nejaké odvetvie „podnikania“ kde firma vynaloží na mzdy zamestnancov 98% svojich príjmov?

    Aj keď je to veľmi ťažko uveriteľné a podľa môjho názoru je to ozajstná „haluz“, vychádzajúc z oficiálnych štatistík a údajov zverejnených v „UEFA Club Licensing Benchmarking Report 2009“ je to tak. Nachádzajú sa tam však aj iné štatistiky a čísla, ktoré sú „uveriteľnejšie“. Napríklad, že priemerná návštevnosť na ligovom futbale v Dánsku je o viac ako 300% vyššia ako u nás, alebo že priemerný futbalový klub v Dánsku dokáže vygenerovať 5 krát vyššie príjmy ako klub na Slovensku…

    (viac…)