Autor Roman Krajniak

  • Olympiáda. Návod ako (ne)robiť marketing.

    Olympiáda. Návod ako (ne)robiť marketing.

    Pred olympiádou v Riu som tu,  na mojom blogu, napísal článok, kde som sa venoval aktivitám značiek v súvislosti s blížiacou sa letnou olympiádou. Mnoho značiek sa chcelo vďaka olympiáde zviditeľniť a mnoho z nich „priživiť“. Niektoré značky to robili/plánovali úmyselne a sofistikovane, iné z nevedomosti. Bolo tomu tak v lete 2016 a je tomu opäť tak aj teraz v zime 2018. Znovu a znovu budem o týchto veciach písať, aby som zvýšil osvetu v tejto oblasti u nás.

    Tak ako si chránia svoje značky korporácie (Budvar vs. Budweiser, Coca Cola vs. Pepsi a pod) tak si svoje značky chránia aj organizátori TOP športových podujatí. Či už sa jedná o Olympijské hry, SuperBowl, Champions League alebo F1.

    Olympijské hry patria nepochybne k TOP športovým podujatiam na svete. Zároveň sú aj jednou z TOP biznis značiek vo svete športu. Je preto logické, že si MOV svoj „produkt“ chráni. Hlavným nástrojom na ochranu duševného vlastníctva je Olympijská charta. Tá sa takmer automaticky stáva súčasťou platnej legislatívy v jednotlivých krajinách. Táto legislatíva okrem iného reguluje aj používanie oficiálnej symboliky, ako i využívania jednotlivých športovcov, zúčastňujúcich sa OH.

    Olympijskú symboliku tvorí 7 základných prvkov:

    • Olympijský symbol
    • Olympijská vlajka
    • Olympijské motto
    • Olympijský oheň a pochodeň
    • Olympijská hymna
    • Olympijský emblém
    • Výraz “olympijský” a “olympiáda” vo všetkých gramatických tvaroch.

    Na území Slovenskej republiky je používanie a ochrana olympijskej symboliky súčasťou zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 226/1994 Z.z. z 18. augusta 1994 o Slovenskom olympijskom výbore. Podľa zákona súhlas na používanie olympijskej symboliky fyzickými osobami a právnickými osobami vydáva výlučne Slovenský olympijský výbor.

    Vyu(zneu)žívanie olympijskej symboliky:

    Blížiace sa olympijské hry vždy prinášajú pre firmy na celom svete jednu z najlepších príležitostí, ako zviditeľniť svoju značku pre širokú cieľovú skupinu v relatívne krátkom časovom úseku, naviac, na globálnej úrovni. Preto sa veľa firiem zamýšľa nad rôznymi možnosťami využitia tejto výnimočnej príležitosti. Majitelia značiek by však mali poznať/chápať pravidlá, podľa ktorých sa hrá, a rešpektovať ich. Prípadne sa poradiť s tými, ktorí ich poznajú. Žiaľ, nie vždy tomu tak je.

    Viac v mojom článku z roku 2016.

    A teraz aktuálne:)

    O pár dní začínajú zimné Olympijské hry 2018 v Pjongčangu.

    V piatok som na sociálnych sieťach zaregistroval sponzorovaný príspevok jednej nemenovanej slovenskej spoločnosti. Musím priznať, že som zostal úplne v šoku. Keď si totiž pozriete 7 základných prvkov olympijskej symboliky (uvedených vyššie), ku ktorým má výhradné práva MOV, tak ich kampaň na sociálnej sieti a na ich webovej stránke nerešpektovala 3 z nich. Bez toho aby táto značka/firma bola sponzorom olympijských hier, MOV a/alebo SOV. Flagrantnejšie porušenie pravidiel vyplývajúcich z olympijskej charty som ešte nevidel.

    Prikladám print screen z ich Facebooku v piatok 02.02.2018 (vybielil som miesta kde sa firma spomína). Vpravo citácia z Olympijskej charty a tri prvky, ktoré nerešpektovali olympijské vlastníctvo.

    Olympijský symbol, vlajka, motto, hymna, identifikácie (okrem iného vrátane termínov „olympijské hry“ a „hry olympiády“), označenia, emblémy, plameň a pochodne, ako sú

    Nedalo mi to, a zavolal som im na sekretariát a nechal odkaz pre marketingové oddelenie. Upozornil som ich, že ich kampaň nie je v poriadku. Som rád, a vážim si to, že aj keď trochu anonymne (keďže sa neozvali naspäť), moju radu akceptovali a náležite upravili svoju komunikáciu. Som presvedčený, že príprava tejto kampane ich stála nemálo prostriedkov, času a energie. A aj keď sa im to zdalo ako skvelá myšlienka, ich námaha a € vyšli navnivoč. A pritom stačí tak málo.

    Šport a športový marketing má veľa špecifických pravidiel. Je v ňom mnoho vecí, ktoré fungujú úplne inak ako v iných oblastiach marketingu a pokiaľ sa človek v tejto oblasti neorientuje, ľahko urobí fatálnu chybu. Tak ako napríklad v prípade Budvaru, ktorý to stálo pár miliónov korún. Podobných prípadov je na svete veľké množstvo a firmy na pokutách zaplatili desiatky miliónov €.

    Aby ste nedopadli tak ako mnoho iných firiem/značiek, ktoré za svoje chyby zaplatilo, nechajte si poradiť. Nájdite si buď právnika, alebo odborníka na športový marketing a prediskutujte Vami pripravované kampane skôr ako ich vypustíte von. Malá investícia do rady experta Vás môže ochrániť pred zbytočnými pokutami.

    Zmeny v Olympijskej charte.

    V článku pred OH v Riu som písal aj o špecifickom paragrafe 40 olympijskej charty, ktorý upravuje možnosti využitia účastníkov olympiády na marketing.

    „Bez súhlasu výkonného výboru MOV nesmie žiadny súťažiaci, tréner ani funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na olympijských hrách, dovoliť, aby počas trvania olympijských hier boli jeho osoba, meno, vyobrazenie alebo športové výkony použité na reklamné účely.”

    Už pred Riom došlo k úprave tohto paragrafu. Novinkou v tejto oblasti je informácia z decembra 2017, keď v Nemecku Bundeskartellamt (Protimonopolný úrad) vydal vyhlásenie v ktorom sa píše, že vedie konanie voči nemeckému olympijskému výboru a MOV, nakoľko paragraf 40 olympijskej charty podľa ich názoru obmedzuje hospodársku súťaž.

    Bude to určite dlhý príbeh a sám som zvedavý ako to dopadne. Je to boj značiek, MOV a športovcov a tak ako väčšinou ide o peniaze.

    Krásne to vystihuje táto grafika z blogu http://derballluegtnicht.com/ 

    2-athlete-olympic-movement

    Na záver zhrnutie:

    Všetkým značkám, firmám a agentúram by som odporúčal pri príprave reklamných kampaní pred OH, alebo iným veľkým športovým podujatím prizvať odborníka na športový marketing, na konzultáciu, aby predišli prípadným škodám spôsobených neznalosťou problematiky. Je to presne rovnaké, ako sa keď sa v ekonomickej oblasti poradíte s účtovníčkou, alebo v právnej oblasti s právnikom.

    Čo si o tom myslíte Vy? Napíšte mi váš názor do komentárov, alebo na sociálne siete LinkedIn  TwitterFacebook . Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:)

  • Športovec roka? Podľa Googlu – Sagan, Hamšík a Rybáriková.

    Športovec roka? Podľa Googlu – Sagan, Hamšík a Rybáriková.

    V piatok 22.12.2017 sa v priamom prenose na RTVS dozvieme výsledky ankety Športovec roka 2017. V tejto ankete hlasujú novinári a vyberajú podľa svojich kritérií najlepšieho športovca Slovenska spomedzi 10 nominovaných. Ako by však vyzeralo poradie keby sme ho spravili podľa najvyhľadávanejších slov v googli?

    Hlasovanie novinárov o najpopulárnejších športovcoch krajiny má tradíciu už od roku 1959. Slovenskými víťazmi v ére Československa boli také hviezdy ako Ondrej Nepela, Anton Tkáč, Imrich Bugár, Jozef Pribilinec, Attila Szabó alebo Jozef Lohyňa.

    Následne, po osamostatnení, boli medzi víťazmi Martina Moravcová, Michal Martikán, Milan Dvorščík, Jozef Gönci, Peter Bondra, Elena Kaliská, Dominik Hrbatý, Radoslav Židek, súrodenecká dvojica Peter a Pavol Hochschornerovci, Anastasia Kuzminová, Zuzana Štefečková, Peter Sagan a naposledy Matej Tóth.

    Oficiálne výsledky ankety za rok 2017 sa dozvieme až v piatok.

    Ako by však vyzeral rebríček popularity podľa vyhľadávania na internete? Google, a tým pádom aj Vy, fanúšikovia, by ste mali v ankete o najpolulárnejšieho športovca Slovenska úplne jasno:)

    Google totiž vytvoril jeden zaujímavý nástroj – Google Trends. Prostredníctvom neho môžete jednoducho zistiť, ako veľmi je daný výraz vyhľadávaný na internete. O tom, čo je google trends a ako to funguje sa môžete dočítať napríklad tu.

    V zásade to nie je nástroj, ktorý vám povie koľkokrát kto vyhľadával dané slovo. Je to hlavne o trendoch a porovnávaní sa s “konkurenciou”. Keďže je to nástroj relatívny, musel som nominovaných športovcom rozdeliť do viacerých samostatných kategórií podľa intenzity vyhľadávania. Keby sme ich totiž dali do jednej, rozdiely medzi “najlepšími” a “najhoršími” by boli obrovské. Preto som postupne porovnával všetkých 10 nominovaných športovcov a vyšlo mi, že ich musím rozdeliť do troch samostatných kategórií. Porovnávať totiž Sagana s Vlhovou alebo Volkom sa v tomto parametri naozaj nedá. Veď posúďte sami. Modrý je Sagan, červená krivka je Petra Vlhová a žltá, takmer na nule je Ján Volko.

    Sagan Vlhova Volko

    Preto som si nominovaných športovcov rozdelil do troch skupín a porovnával porovnateľné. A takéto sú výsledky:

    Kategória TOP (Sagan, Hamšík, Rybáriková)

    O tom čo sa stalo v lete 2017 (kde žltá krivka vyletela do nebies) a prečo je Peter Sagan najvyhľadávanejším slovenským športovcom snáď nik nepochybuje. Tour de France a Saganove vylúčenie bolo top témou internetu.

    Marek Hamšík a jeho vyrovnanie sa rekordu Diega Maradonu v počte strelených gólov v SSC Neapol prienieslo výrazný nárast vpravo dole na modrej krivke.

    Magdaléna Rybáriková a jej wimbledonské ťaženie sa odzrkadlilo aj na jej popularite na internete. V týždni od 9. do 15.júla dokonca predbehla aj Petra Sagana. Stačí si všimnúť červený graf a jeho nárast v strede sezóny.

    sagan hamsik rybarikova

    Kategória MIDDLE (Vlhová, Zuzulová, Hámor)

    Kráľovnou vyhľadávania na googli (v tejto skupine) na konci minulej lyžiarskej sezóny (2016/2017) bola jednoznačne Veronika Zuzulová (modrý graf). Naopak, na začiatku novej lyžiarskej sezóny (2017/2018) kraľuje aj vďaka úspechom na svahoch Petra Vlhová. Preto červená krivka je v roku 2017 najlepšia. Peter Hámor (žltý graf) sa v máji 2017 stal prvým Slovákom, ktorý vyliezol na všetky (14) himalájske osemtisícovky a tak sa to prejavilo aj na internetoch.

    Vlhova Zuzulova Hamor

    Kategória LOW (Volko, Slafkovský, Škantárovci, Gelle/Bottek)

    V tejto poslednej kategórii dominuje šprintér Ján Volko. Jeho top momentom vo vyhľadávačoch na internete bolo jeho účinkovanie na MS v atletike v Londýne v auguste 2017 (zelený graf).

    Volko Slafkovsky Gelle Skantar

    Keď to zhrniem, tak podľa google trends by boli výsledky v ankete Športovec roka 2017 nasledovné:

    1. Peter Sagan
    2. Marek Hamšík
    3. Magdaléna Rybáriková
    4. Petra Vlhová
    5. Veronika Zuzulová
    6. Peter Hámor
    7. Ján Volko
    8. Alexander Slafkovský
    9. Peter Gelle/Adam Bottek
    10. Ladislav a Peter Škantárovci

    Čo myslíte, bude oficiálne poradie podobné? Alebo úplne iné? 🙂

    Čo si o tom myslíte Vy? Napíšte mi váš názor do komentárov, alebo na sociálne siete LinkedIn  TwitterFacebook .  Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:)

     

  • Prvý profesionálny športovec bude dostávať plat v kryptomene Bitcoin!

    Prvý profesionálny športovec bude dostávať plat v kryptomene Bitcoin!

    Rok 2017 priniesol mnoho zaujímavých udalostí v športovom biznise. O viacerých som písal aj tu na svojom blogu. Svet, a ani ten športový, nie je taký, aký sme ho poznali. Avšak toto je niečo vskutku výnimočné, ba až revolučné. Predvčerom zverejnili informáciu, že prvý profesionálny športovec (hokejista Nikolaj Rosenthal) bude dostávať svoju odmenu v kryptomene Bitcoin namiesto tradičnej meny, v tomto prípade v dánskych korunách.

    Dánsky podnikateľ, žijúci vo Švajčiarsku, Niklas Nikolajsen, sa nezmazateľne zapíše do dejín športového biznisu. Prostredníctvom jeho firmy Bitcoin Suisse sa stal novým partnerom/sponzorom dánskeho hokejového klubu Rungsted Seier Capital Ako súčasť tohto partnerstva ohlásili viacero zaujímavých a podľa mňa ozaj revolučných informácií.

    Úplne najprevratnejšou správou je, že jeden z lídrov spomedzi hráčov klubu, Nikolaj Rosenthal, súhlasil so zmenou svojho kontraktu. Po novom bude svoju odmenu dostávať výlučne v kryptomene Bitcoin. Stane sa tak prvým profesionálnym športovcom na svete, ktorý nedostane výplatu v tradičnej mene, v tomto prípade dánskych korunách, ale v kryptomene.

    Druhou zaujímavou správou je, že od 27.12.2017, kedy bude toto partnerstvo novej generácie slávnostne zahájené, sa bude dať v hlavnom bufete platiť aj najpopulárnejšími kryptomenami Bitcoin a Ethereum.

    Skôr tradične potom vyznievajú ďalšie podrobnosti vyplývajúce z trojročnej zmluvy. Od prvého zápasu bude v stredovom kruhu 9 mestrové logo Bitcoin. Puky s ktorými sa bude hrať v Rungstede budú tiež s logom Bitcoin. Štadión, na ktorom hráva domáce zápasy klub z mesta Rungsted bude niesť meno Bitcoin Arena. Zaujímavo a povedal by som, že až symbolicky vyznieva fakt, že doterajší názov štadióna bol Saxo Bank Arena. Symboliku vidím v tom, že tam kde končí tradičná banka, prichádza nová (FinTech) inštitúcia.

    Starý, tradičný svet je tak nahradený novým, neznámym a zatiaľ nie úplne poznaným. Sám som zvedavý, čo to prinesie v oblasti športu. Som však presvedčený, že sa zanedlho zmení aj biznis model v športe. Športový marketing bude fungovať na úplne iných princípoch. A aj v športe budú úspešní len tí, ktorí sa novému svetu a podmienkam prispôsobia.

    Čo si o tom myslíte Vy? Napíšte mi váš názor do komentárov, alebo na sociálne siete LinkedIn  TwitterFacebook .  Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:)

     

  • Aké jedinečné citáty majú obľúbené TOP športovci? Kampaň značky #BeatsByDre Vám ich prezradí.

    Aké jedinečné citáty majú obľúbené TOP športovci? Kampaň značky #BeatsByDre Vám ich prezradí.

    Dlhodobo sledujem aktivity značky Beats By Dre. Sú výborní v tom ako využívajú známych športovcov (aj umelcov a hviezdy showbiznisu) vo svojej komunikácii. Myslím, že by mohli byť inšpiráciou aj pre iné značky. Niekedy sú síce až na hrane povoleného (o tom som písal pred Olympiádou), ale robia to premyslene a úspešne. Dnes však vyšli s kampaňou, ktorá je podľa mňa zatiaľ to najlepšie čo priniesli. A pritom, ako to už väčšinou býva, v jednoduchosti je krása.

    Využili viac ako 100 známych športovcov, umelcov, spevákov a neuveriteľným spôsobom uviedli na trh  novinku – slúchadlá #BeatsStudio3Wireless. V duchu jedinečnosti každého so zapojených športových osobností ako i hviezd showbiznisu na ich nové slúchadlá umiestnili osobitný text podľa želania. Jeden riadok. Ten vystihuje ich motto. Viac sa nezmestí.

    Následne na Instagrame zverejnil každý so zúčastnených fotku so svojim unikátnym mottom a následne vyzval niekoho ďalšieho, aby aj on ukázal svoju jedinečnosť a ukázal svoje motto na nových slúchadlách. Aké jednoduché, nie?

    Kampaň s názvom #1of1, ktorú dnes spustili bude patriť určite k tým najúspešnejším. Sledujte ju. Fakt to stojí za to:).

    https://www.instagram.com/p/BaeH2SiDKGk/?taken-by=neymarjr

    https://www.instagram.com/p/BaeZYiYhn8u/?taken-by=serenawilliams

    Čo na to hovoríte? Škoda, že sa aj u nás takto nepracuje so známymi športovcami v oblasti. Športový marketing môže mnohým značkám veľa ponúknuť:)

    —————————————————————————-

    Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.

    Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťachLinkedIn TwitterFacebook .

     

  • Mayweather vs. McGregor. Ako sa podelia o tržbu $770 miliónov.

    Mayweather vs. McGregor. Ako sa podelia o tržbu $770 miliónov.

    Ako som napísal v predchádzajúcom článku, v ostatných rokoch sa pri zápasoch v boxe ale aj v UFC vykryštalizovali štyri kľúčové zdroje tržieb z podobných zápasov. Poďme sa pozrieť podrobnejšie na biznis model tohto súboja a na jednotlivé zdroje tržieb.

    Kľúčové štyri zdroje tržieb pre promotérov sú:

    • Platené televízie (model pay-per-view – PPV)
    • Medzinárodné vysielacie práva
    • Sponzori
    • Predaj vstupeniek

    Ostatné kategórie tvoria v porovnaní s celkom, zanedbateľné „drobné“.

    Celkovo zápas Floyd „The Money“ Mayweather vs. Conor „TheNotorious“ McGregor vygeneroval tržby viac ako $700 miliónov. Koľko tržieb priniesli jednotlivé kategórie? Koľko z nich zarobí Mayweather a koľko McGregor?

    PPV – $550 miliónov v USA $30 miliónov mimo USA

    Medzinárodné vysielacie práva – $100 miliónov

    Vstupenky – $55.4 milióna

    Sponzori – $30 – 40 miliónov

    Merchandising a koncesie $- 5 miliónov

    Spolu – cca $770 miliónov.

    Odhadom Floyd Mayweather si z tohto balíka odniesol sumu blížiacu sa $300 miliónom, Conor McGregor významne viac ako $100 miliónov a UFC sumu blížiacu sa $100 miliónom.

    Zaujímajú vás aj ďalšie súvislosti? Tak čítajte ďalej.

    V apríli 2016 si Floyd Mayweather zaregistroval dve ochranné známky na americkom patentovom úrade – TMT 50 a TBE 50. TMT = The Money Team. TBE = The Best Ever. 50 bol očakávaný počet víťazstiev bez jedinej prehry. Odvtedy sa začali objavovať špekulácie o návrate Mayweathera z dôchodku. Od tej chvíle až do Júna 2017, kedy bol zápas Mayweather vs. McGregor potvrdený, prebehlo množstvo obchodných rokovaní. Najskôr o možnom súperovi. Neskôr o deľbe ziskov medzi tri kľúčové subjekty-promotérov tohto podujatia.

    Mayweather Promotion.

    McGregor Sports & Entertainment.

    UFC. 

    Zmluva je utajená, ale väčšina mnou sledovaných insiderov/odborníkov sa zhoduje na základnom rozdelení výnosov v pomere 60/40 v prospech Mayweathera. Sú aj zdroje, ktoré hovoria o pomere 70/30, alebo dokonca 75/25, ale osobne sa prikláňam k spomínanému pomeru 60/40.

    Zatiaľ čo podiel Mayweathera je celý jeho, teda jeho firmy Mayweather Promotions,  u McGregora je to inak. Ten sa musí o svoj podiel na zisku podeliť s UFC. V prvom rade kvôli tomu, že jeho zmluva s UFC mu zakazuje robiť iný šport ako MMA pod hlavičkou organizácie UFC. Druhým dôvodom je sila promotéra. Vážnosť McGregor Sports & Entertainment síce rastie, ale bez UFC a ich vplyvu by oproti Mayweather Promotion ťahali za oveľa kratší povraz. Preto sa museli McGregor a UFC dohodnúť. Ich údajná dohoda bola taká, že UFC  si vezme 20% z garantovanej odmeny pre McGregora ($30 miliónov) a 50% podielu McGregorovej strany z predaja balíkov PPV.

    Na tomto mieste treba povedať aj jednu zaujímavú súvislosť. O význame tohto zápasu z pohľadu dopadu na majetok McGregora svedčí aj fakt, že v UFC bol doteraz jeho najvyšší zárobok z jedného zápasu na úrovni $3 miliónov. Takže aj keby jeho podiel z predaja PPV bol nulový (čo teda rozhodne nebol) tak za tento zápas zarobí 10x viac ako doteraz.

    Pozrime sa na kľúčové kategórie podrobnejšie.

    PPV – Pay per view

    Najdôležitejším zdrojom ziskov je vysielanie v TV prostredníctvom modelu PPV. Cena za vysielanie zápasu bola stanovená rozdielne podľa teritórií. Zatiaľ čo v USA si zápas v HD kvalite mohli diváci pozrieť za $99.95, v iných krajinách bol zápas “lacnejší”. V Írsku $32 a vo Veľkej Británii $25.

    Povedzme si však, ako funguje delenie týchto tržieb. Štandardne ide z každého predaného balíka (PPV) 50% promotérovi a druhých 50% pripadne satelitným a káblovým operátorom. Schválne som napísal, že takto to funguje štandardne. Podľa viacerých zdrojov sa v prípade súboja MayMac – keďže to bol zápas „storočia“ – dohodli iné podmienky. Hovorí sa, že až 70% tržieb za PPV si rozdelili práve promotéri.

    Promotéri však musia zo svojho podielu zaplatiť výrobu prenosu (v tomto prípade spoločnosti ShowTime), ktorá je štandardne vo výške $7.5 z každého predaného PPV balíka. To znamená že promotérom štandardne zostáva $42.5 z každých $100.

    Ak by sme to počítali týmto vzorcom delenia (50/50) a za predpokladu delenia 60/40 medzi Mayweathera a McGregora, tak Mayweather dostane $25.50 a Conor McGregor $17 z každých $100 za predané balíky PPV.

    Predpokladá sa, aj keď presné čísla neboli zverejnené, že prenos si zakúpilo 6.5 milióna zákazníkov. 5.5 milióna divákov v USA a cca 1 milión mimo USA. To znamená, že podiel Floyda Mayweathera dosiahol čiastku 140.25 milióna $ a podiel Conora McGregora a UFC 93.5 milióna $ len z predaja PPV v Spojených štátoch.

    Medzinárodné vysielacie práva:

    Druhým významným zdrojom sú medzinárodné vysielacie práva. Pre rôzne územia/krajiny sa práva predávali rozdielne.

    Niekde klasickým predajom TV práv (ako to poznáme z futbalu), niekde úplne iným spôsobom. Zaujímavým spôsobom to vyriešili pre územie Indie. Vysielacie práva kúpila spoločnosť Veqta a tento zápas diváci v Indii mohli sledovať len na mobilných zariadeniach (mobil, tablet), nie v klasickej televízii.

    Pre naše územie (ČR,SR) kúpila vysielacie práva skupina CME. V ČR vysielala celý program Nova Sport a na Slovensku od 5:00 rána stanica Dajto. Údaj o tom, koľko za ne zaplatila CME, nezverejnila. Ale z rôznych zdrojov viem, že za tieto práva zaplatili rádovo desiatky tisíc €. Prenos na Dajto komentoval Slavo Jurko a dosiahol share 45%. Jedným z hlavných sponzorov vo vysielaní bola stávková spoločnosť Niké.

    Pri číslach celosvetovej sledovanosti a porovnávaní s inými špičkovými podujatiami je potrebné brať do úvahy dva významné faktory.

    V Amerike a v krajinách kde bol použitý model PPV tento prenos sledovalo minimálne 6 ďalších ľudí pri jednom predanom balíku. Tzn. že v jednej rodine zaplatili PPV za 99.50$ a pozvali svojich susedov/kamarátov a zápas sledovali spoločne.

    Druhým faktorom, ktorý významne ovplyvnil trh boli sociálne siete a technologické vymoženosti. Odhady hovoria o niekoľko miliónoch ľudí, ktorí tento zápas sledovali „ilegálne“. Či už na rôznych webových portáloch, facebooku, alebo twitteri. Jednou z najvyhľadávanejších služieb na internete tesne pred resp. počas zápasu bola platforma Periscope. Tu bolo množstvo ľudí, ktorí si zaplatili PPV a následne streamovali nelegálne online:(. Jedna spoločnosť, ktorá sa venuje bezpečnosti digitálnych platforiem, Irdeto, dokonca identifikovala viac ako 230 nelegálnych streamov, prostredníctvom ktorých zápas sledovalo bez zaplatenia 3 milióny divákov. Len týmto spôsobom tak prišli „borci“ o ďalších $200 – $300 miliónov.

    Tržby zo vstupného:

    Do haly si našlo cestu presne 14 623 divákov, pričom kapacita haly je ďaleko vyššia – takmer 20 000 divákov. Dôvodom, prečo halu nevypredali bola jednoznačne cena vstupeniek. Najlacnejšia za $500 a najdrahšia za $10 000. Teda v predpredaji. Potom ceny na trhu kolísali hlavne smerom hore. Viac o cenách lístkov ale i hotelov vo Vegas nájdete na tomto linku:

    http://blog.tiqiq.com/2017/08/the-numbers-behind-the-floyd-mayweather-vs-conor-mcgregor-ticket-market/

    Tržby zo vstupného sú jedinou položkou na zozname, ktorú oficiálne zverejnili:). Zo vstupného tak vybrali $55.4 milióna. Je to síce menej ako priniesol predchádzajúci zápas Mayweather vs. Pacquaio, ktorý zo vstupného zarobil až $72.2 milióna, ale aj tak vstupné významne prispelo ku komerčnému úspechu tohto zápasu. Len pre porovnanie, najvyššie tržby zo vstupného, ktoré kedy dosiahlo UFC z jedného zápasu boli $17.7 milióna (McGregor vs. Alvares UFC205).

    Sponzoring:

    V tejto oblasti boli aktívne viaceré spoločnosti resp. značky. Je potrebné rozlišovať tie značky, ktoré sa prezentovali ako parteri podujatia, a tie, ktoré sú osobnými sponzormi jednotlivých aktérov. Znovu je tu veľký rozdiel medzi Floydom a Conorom. Zatiaľ čo Floyd si už dlho buduje portfólio svojich osobných sponzorov, Connor McGregor mal až doteraz veľmi limitované možnosti. S UFC mal totiž zmluvu, ktorá mu možnosti spájania sa so značkami výrazne limitovala. Celkovo organizácia UFC má prísne pravidlá pre „svojich“ bojovníkov.

    Spomedzi sponzorov podujatia bola asi najviac viditeľnou značka piva Corona. Tá si získala najväčšiu pozornosť vďaka Corona ring girls. Veď posúďte sami:)

    Corona girls

    Druhou značkou, ktorá zvíťazila, bol T-Mobile. Vďaka tomu, že sa zápas konal v T-Mobile aréne. Keď T-Mobile podpisoval zmluvu na názov arény v Las Vegas, nik netušil, že sa práve tam odohrá zápas storočia, a tak hodnota ktorú v skutočnosti z tejto zmluvy získal niekoľkonásobne vzrástla. Takú publicitu v médiách a na sociálnych sieťach ako T-Mobile nemala žiadna iná značka spájajúca sa s týmto súbojom.

    Celkovo Mayweather pre tento súboj mal menej „svojich“ sponzorov ako McGregor. Asi najvýraznejším bola značka Hublot, ktorá za logo na prednej strane trenírok zaplatila viac ako $3 milióny. O tom, koľko stáli jednotlivé ďalšie pozície na zápasovom úbore hovorí obrázok nižšie (zdroj http://www.telegraph.co.uk).

    Nový obrázok (13)

    Conor McGregor pred zápasom predĺžil zmluvu so značkou Monster a dokonca natočili zaujímavú reklamu #IAmTheBeast.

    Stávková spoločnosť BetSafe bola asi najaktívnejším sponzorom McGregora. BetSafe spolu s Conorom pripravila pre 32 ľudí životný zážitok. Private jet s názvom Notorious Airways, so servisom s akým sa nestretnete na bežných linkách:). Bezpečnostné pokyny pred letom predniesol sám Conor a dokonca hostí privítal na palube príhovorom, samozrejme z obrazovky. Toto bola asi najlepšia aktivácia sponzoringu v súvislosti s týmto zápasom. Spolu s bulvárnym denníkom  Mirror túto cestu sledovali milióny fanúšikov.

    Merch a koncesie:

    Ďalších zhruba $5 miliónov získali promotéri z predaja merchandisingu (tričká stáli 29.95$). Jedným z ďalších zdrojov sú takzvané koncesie. To znamená predaj jedla a nápojov v hale. Keďže v hale bolo cca 15 000 divákov za predpokladu, že minuli v priemere 50$ na osobu, tak táto položka tvorí extra 750 000$.

    IMG_20170913_211052

    After Party.

    Pár hodín po skončení show sa obaja presunuli medzi svojich fanúšikov na after party. Vstupné tiež nebolo zadarmo:).

    Floyd Mayweather ju organizoval vo vlastnom striptízovom podniku v Las Vegas – Girls Collection. Príznačné miesto najmä vzhľadom na jeho údajné problémy týkajúce sa násilia na ženách.

    Girl-Collection

    Conor McGregor už na oficiálnu tlačovku po zápase prišiel s fľašou írskej whisky v ruke. Takto netradične uviedol na trh vlastnú značku írskej whisky. Jej názov je The Notorious. Tiež príznačné, nie? (foto: Getty Images).

     McGregor whisky

    Zárobok za jeden deň?

    Vo viacerých diskusiách som si vypočul názor, že je to neuveriteľné ba až neetické, koľko peňazí zarobili títo dvaja športovci za jeden jediný deň. Omyl. Toto nebol súboj na jeden deň. Obaja borci si svoju prácu poctivo oddreli v priebehu niekoľkých mesiacov ba až rokov. Vezmite si, že McGregor naposledy nastúpil na zápas v Novembri 2016 (víťazstvo proti Eddie Alvarez) a tento rok s najväčšou pravdepodobnosťou už na žiadny ďalší zápas nenastúpi. Takže v podstate je to jeho „ročný zárobok“. Aj keď určite veľmi slušný.

    Mayweather je z tohto  pohľadu ešte v inej dimenzii. Jeho posledný zápas bol v Septembri 2015. To bolo pred takmer dvoma rokmi. Jeho súperom bol Andre Berto. Toho porazil a s bilanciou 49 víťazstiev a 0 prehier odišiel do boxerského dôchodku.

    Čo bude ďalej?

    Mnohí sa pýtajú čo bude nasledovať. Vráti sa Conor McGregor naspäť do UFC? Skutočne Floyd Mayweather na tretí pokus odíde do boxerského „dôchodku“? Až čas ukáže.

    Za všetko hovorí veta, ktorú povedal Floyd Maweather na tlačovke po zápase, kde sa ho pýtali či ešte niekedy vstúpi do ringu, povedal: „Ak dokážem zarobiť 300 prípadne 350 miliónov $ za 36 minút, prečo nie…“

    Osobne si však myslím, že príde k nejakej forme odvety.

    Zároveň som presvedčený, že najväčšie zápasy čo sa týka tržieb nebudú už boxerské zápasy. Tak ako vzniklo MMA (zmiešané bojové umenia) tak podľa mňa vznikne nový formát. Stačí sa pozrieť na úspešnosť modelu PPV v ostatných rokoch v boxe a v UFC. UFC jednoznačne dominuje.

    IMG_20170827_115054

    Šport, alebo showbiznis?

    Podľa môjho názoru takéto mega zápasy už nepatria úplne do kategórie športových podujatí. Skôr do novej kategórie – športového showbiznisu. A tak sa na to pozerám. Preto ak chceme porovnávať porovnateľné, mali by sme podobné zápasy konfrontovať napríklad s filmovým priemyslom. Pri tomto porovnaní zistíme, že by sa súboj MayMac s tržbou $700 miliónov dostal niekde na koniec prvej stovky „kasových trhákov“. Komerčne najúspešnejší film histórie, Avatar priniesol násobne vyššie celosvetové tržby na úrovni 2.3 miliardy $.

    Takže v športovom showbiznise je stále veľký priestor na zlepšovanie.

    —————————————————————————-

    Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.

    Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťachLinkedIn TwitterFacebook .

  • Biznis model Mayweather vs. McGregor. Ako sa rozdelia tržby viac ako 600 miliónov dolárov?

    Biznis model Mayweather vs. McGregor. Ako sa rozdelia tržby viac ako 600 miliónov dolárov?

    14. júna. 2017, 73 dní pred samotným zápasom, nezdolaný boxerský šampión Floyd „Money“ Mayweather potvrdil na svojom Instagrame zápas proti najväčšej hviezde UFC Conorovi „Notorious“ McGregorovi. Proti sebe sa tak mali postaviť profesionálny boxer a profesionálny bojovník MMA. Keďže sa súboj mal odohrať podľa pravidiel boxu, po športovej stránke to bol v podstate súboj o nič. Žiaden titul, žiaden skutočný opasok. Z pohľadu biznisu to bol však zápas storočia. Tak ho aspoň mnohí označovali. Osobne by som bol v tomto pomenovaní opatrný, nakoľko si myslím, že sa ešte za môjho života dočkám ďalšieho a možno ešte väčšieho zápasu storočia:).

    Všetko to ale začalo o rok skôr, v apríli 2016. Floyd Mayweather si vtedy zaregistroval dve ochranné známky na americkom patentovom úrade – TMT 50 a TBE 50. A tým začali špekulácie o jeho návrate z dôchodku a pokuse získať svoje jubilejné 50 víťazstvo, pri nula prehrách. Len na vysvetlenie TMT = The Money Team a TBE = The Best Ever.

    Po viac ako roku špekulácií prišiel 14.jún 2017 a potvrdenie zápasu MayMac. Nasledovalo 70 dní proma na tento zápas. Ako som už viackrát spomenul v rôznych diskusiách, toto promo považujem za vysokú školu športového marketingu a športového biznisu.

    Ako „neskromne“  povedal Floyd Mayweather „Ak chcete učiť o športovom biznise na univerzite toto je najlepšia prípadová štúdia.“

    Bol to do najmenších detailov premyslený a prepracovaný obchodný plán. Obaja borci sa rozhodli z tohto zápasu vyťažiť maximum. Vlastne zarobiť maximum. Z každého diváka, z každého predaného trička, piva, hot dogu, proste z každého dolára minutého v súvislosti s týmto mega súbojom, chceli obaja získať svoj podiel. Každá veta, každá aktivita mala jediný cieľ. Predať viac.

    Promo začalo veľkolepo na sociálnych sieťach. Potom nasledovalo grandiózne zorganizované #MayMac World tour.

    MayMacWorld Tour

    4 dni, 4 mestá, desiatky tisíc fanúšikov a tisícky zástupcov médií. Los Angeles, Toronto, New York a Londýn. Všade obrovská show a neuveriteľné mediálne pokrytie. Napríklad v Londýne sa táto show konala v SSE Aréne s kapacitou 12 500 divákov. Diváci si museli svoje miesto, napriek tomu, že vstupné bolo zadarmo, zarezervovať, ako keby si kupovali vstupenky (maximálne 4 na jedno meno). Pár sekúnd po oznámení tejto možnosti boli všetky vstupenky „vypredané“. Tu by som rád poukázal na jeden detail, ktorý by mohol byť inšpiráciou pre všetkých v športovom biznise. Pri rezervácii ste sa museli samozrejme registrovať. A verte, sám som si tým prešiel, počas nasledovných týždňov ste dostali do mailu niekoľko neodolateľných ponúk ako minúť viac či menej $ v súvislosti s týmto zápasom. Tomu sa hovorí práca s fanúšikovskými dátami :).

    Celý júl a august patrili sociálne siete kontroverzným vyhláseniam z oboch táborov. Profily aktérov na sociálnych sieťach sa stali zdrojom informácií a špekulácií pre všetky významné médiá. Tu treba uznať, že Conor McGregor tieto slovné súboje poväčšine vyhrával a provokoval omnoho intenzívnejšie. V tomto je on ozajstný KRÁĽ. Dva príklady, ktoré ma fakt zaujali. Na tomto mieste by som rád poukázal na rozdiel vo význame slov zaujať a páčiť sa. Toto ma zaujalo.

    Na sociálnych sieťach sa objavila fotka McGregora v drese Golden State Warriors s číslom 23. To dnes patrí hviezde NBA Draymondovi Greenovi. Ten si myslel, že to bolo o ňom, a tak na svojom Instagrame komentoval tento príspevok konštatovaním, že on fandí  Floydovi a nech si ten dres radšej vyzlečie. Conor reagoval promptne a svojsky odkázal Draymondovi, ze netuší kto on vlastne je. On si vlastne obliekol dres C.J.Watsona, ktorý toto číslo vo Warriors nosil pred ním. Ten dres si však nevybral náhodou. Bola to premyslená provokácia. V roku 2010 sa totiž odohrala jedna z veľkých káuz Floyda Mayweathera. Ten vraj objavil „šteklivé“ sms správy medzi jeho vtedajšou priateľkou Josie Harris a C.J.Watsonom a následne údajne svoju priateľku napadol. Po tomto incidente bol zatknutý a obvinený z domáceho násilia (okrem tohto prípadu bol podozrivý z rovnakého trestného činu minimálne 5 krát).

    Screenshot_20170724-155751.png

    Druhou pre mňa zaujímavou príhodou bolo, keď si Conor Mc Gregor dal  ušiť na prvú časť MayMac Press Tour oblek z materiálu, špeciálne pripraveného pre túto príležitosť. Látka obsahovala pásiky, ktoré boli vytvorené z dvoch, nie práve spisovných slov:  F..K YOU. Následne si limitovanú sériu takéhoto obleku mohli fanúšikovia kúpiť za 6 500$. Samozrejme podiel na tržbách pripadol aj spoločnosti McGregor Sports & Entertainment:).

    F You

    Pozrime sa bližšie na biznis model tohto súboja.

    V ostatných rokoch sa pri zápasoch v boxe ale aj v UFC vykryštalizovali štyri kľúčové zdroje tržieb. Platené televízie (model pay-per-view – PPV), medzinárodné vysielacie práva, sponzori a predaj vstupeniek. Ostatné kategórie tvoria v porovnaní s celkom zanedbateľné „drobné“. Celkovo tento zápas vygeneroval tržby viac ako 600 miliónov $. Koľko z toho bol zisk? Ako si tento zisk jednotlivé zúčastnené strany rozdelili? Koľko prispeli PPV, vysielacie práva, vstupenky a sponzori? O tom v nasledujúcom príspevku ktorý zverejním vo štvrtok.

    Ak máte záujem o túto tému, zaregistrujte sa a hneď po zverejnení vám pošlem notifikáciu.

    ← Back

    Your message has been sent

    ——————————————————————————————————————————-

    Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.

    Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťachLinkedIn TwitterFacebook .

  • Horúce leto so Saganom a Neymarom.

    Horúce leto so Saganom a Neymarom.

    Tohtoročné leto je neobvykle horúce. Nielen čo sa počasia týka. Horúco je aj v športe. Začiatkom júla bol slovenský hrdina Peter Sagan diskvalifikovaný z Tour de France. Bola to téma č.1 vo všetkých slovenských ale i svetových médiách. Po niekoľkých týždňoch vášnivých debát, analýz a vyjadrení sa téma z médií jednoducho vytratila. Koniec júla totiž priniesol ešte horúcejšiu, ba až žeravú tému. Prestup Neymara z FC Barcelona do Paris Saint Germain.

    K obom témam mal takmer každý čo povedať. O veľkosti a dosahu týchto udalostí hovoria čísla. Zatiaľ čo diskvalifikácia Sagana po zadaní do vyhľadávača google nájde rádovo státisíce výsledkov, Neymarov prestup a jeho mediálne pokrytie je úplne iná liga. Po zadaní kľúčových slov #Neymar a #PSG vám google ukáže niekoľko miliónov výsledkov vyhľadávania.

    Podstata témy Sagan bola viac športovo technická, preto sa k nej vyjadrovali najmä odborníci na cyklistiku ako šport.  Keďže to však malo dopad aj na oblasť športového biznisu, svoj názor som povedal v krátkosti pre Hospodárske noviny aj ja.

    Prestup Neymara je však výnimočnou udalosťou v športovom biznise. Biznise, ktorému sa profesionálne dlhodobo venujem. Popri tom sa ma viacero ľudí pýtalo na môj názor, tak som sa rozhodol povenovať  tejto téme a poukázať na širšie súvislosti a aj iné pohľady ako tie, ktoré ste si určite za posledné dni prečítali v mainstreamových médiách.

    Neymar – najdrahší prestup v histórii športu:

    Po piatkovom zverejnení, niet pochýb, ktorý prestup je najdrahší v histórii športu a to nielen futbalu. Neymar. Aj preto priniesol toľko pozornosti.

    skysports-neymar-transfer-world-record-fee-graphic_4063878

    Je potrebné poznamenať, že už jeho prestup z brazílskeho Santosu do FC Barcelona v 2013 bol veľmi rozporuplný. Naviac zo strany FC Barcelona vcelku nezvládnutý. Najskôr totiž FC Barcelona tvrdila, že za Neymara zaplatila „len“ 57.1 milióna € (17.1 milióna Santosu a 40 miliónov firme, ktorú vlastní Neymarova rodina). Po rôznych žalobách a súdnych konaniach, keď muselo vtedajšie vedenie FCB odstúpiť, sa začiatkom roku 2014 potvrdilo, že prestup v skutočnosti Barcelonu stál 86.2 milióna €. Faktom ale zostáva, že v roku 2013 Neymar podpísal svoju prvú, päťročnú zmluvu s FC Barcelona s ročným platom 8.8 milióna € a výstupnou klauzulou na 190 miliónov €. Následne v lete 2016 podpísal Neymar predĺženie zmluvy s FC Barcelona až do roku 2021. Jeho plat narástol na  16 miliónov € a výkupná klauzula vzrástla na 200 miliónov € v prvom roku, 222 miliónov € v druhom roku a 250 miliónov € v ďalších rokoch. K výstupnej klauzule sa vrátim o pár riadkov nižšie.

    Pri jeho prestupe z Brazílie do FC Barcelona boli viacerí odborníci skeptickí k jeho postaveniu v mužstve plnom hviezd na čele s Messim.  Slávny Johan Cruyff v jednom z rozhovorov pre španielske médiá povedal, že on by dvoch kapitánov na jednu loď nedával.

    Napriek tomu, že Neymar s FC Barcelona za tie štyri roky vyhral veľa titulov, a zožal mnoho slávy, stále bol len jedným z famóznej trojice MSN. A v FC Barcelona, pokiaľ tam bude Leo Messi, bol by vždy prinajlepšom dvojkou. Pre mňa je zaujímavou aj situácia, že ostatných pár rokov je celý futbalový svet pri debatách o najlepšom futbalistovi planéty bipolárny. Messi, či Ronaldo. A ako to mnohokrát býva, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Messi aj Ronaldo už naviac nie sú najmladší, obaja už majú po tridsiatke, a tak podľa mňa na scénu pomaly prichádza nový kráľ. Neymar.

    Po 4 rokoch v Barcelone nastal čas pre Neymara stať sa „kapitánom“ vlastnej lode.

    Čo je však zaujímavé, Neymarov presun do PSG nie je klasickým prestupom, keď sa dva kluby dohodnú na odstupnom za hráča. Neymarov prípad znamená v podstate predčasné ukončenie zmluvy za vopred dohodnutých podmienok. Pri prestupoch veľkých hráčov vo futbale sa v modernej dobe do zmluvy dáva tzv. klauzula o výkupnej hodnote (buy out clause). Pravdou však je, že sa množia hlasy (napr. FIFPRO) o spravodlivosti takejto klauzuly a celkovo o prestupových pravidlách vo futbale v súvislosti s konkurencieschopnosťou menších klubov. Výkupná hodnota je v podstate pevne stanovená čiastka, za ktorú môže hráč predčasne ukončiť platnú zmluvu a odísť do iného klubu. Je to svojím spôsobom poistka pre aktuálny klub. Väčšinou ju stanovia v astronomickej sume, predpokladajúc, že sa nenájde nik, kto by takúto čiastku niekedy zaplatil. A keď už, tak nech na tom poriadne „zarobia“. Majstrami v tomto ohľade sú v Real Madrid. Cristiano Ronaldo má napríklad výkupnú klauzulu vo výške 1 miliardy €. FC Barcelona je v tejto problematike menej obozretná. Veď napríklad Leo Messi má v zmluve výkupnú klauzulu „len“ na úrovni 300 miliónov €. O tom, prečo si myslím, že je to málo obozretné svedčí práve prípad Neymar.  V jeho prípade FC Barcelona stanovila vlani, pri podpise novej zmluvy, výkupnú hodnotu na 222 miliónov € a predpokladali, že sa nenájde subjekt ochotný zaplatiť túto „šialenú“ čiastku za jedného hráča.

    Opak bol pravdou. Našiel sa a zaplatil.

    Paris Saint Germain – 40 rokov spiaca kráska:

    Paríž nikdy nebol futbalové mesto. Desiatky rokov hrali slabý futbal, mali hrôzu vzbudzujúcich fanúšikov, tribúny zívali prázdnotou a boli plné násilia a nenávisti. PSG je jeden z najmladších klubov v Európe, keďže vznikol len v roku 1970. Čo znamená v porovnaní s Barcelonou, Madridom, Manchestrom klub s takmer žiadnou históriou. Parížania do roku 2011 získali len dvakrát francúzsky titul (1986 a 1994) a raz sa stali víťazom európskej súťaže PVP (Pohár víťazov pohárov). Donedávna Parížania futbal a PSG ignorovali. V podstate ste mohli žiť v Paríži celý život a o PSG ste sa ani nedozvedeli. Stretnúť v meste človeka v drese PSG bolo raritou.

    Súčasne bol však Paríž jediným hlavným mestom Európy, ktorý má len jeden futbalový klub (Londýn má 6, Madrid 2, Rím 2 atď.) a zároveň bol „dierou“ na mape futbalovej Európy. Metropola s cca 12 miliónmi obyvateľov, štvrté ekonomicky najrozvinutejšie mesto v Európe, bolo z pohľadu futbalového biznisu neobsadeným trhom s obrovským potenciálom. Takto si to vyhodnotil Nasser Ghanim Al-Khelaïfi a ním riadená spoločnosť Qatar Sports Investments a v roku 2013 za cca 100 miliónov kúpili túto spiacu krásku. O nákupoch vo svete športu a aj o PSG som prednedávnom písal v inom článku na svojom blogu.

    Keď Qatar Sports Investments kupovali PSG, stanovili si tri základné dlhodobé ciele. Každoročne krok za krokom smerujú k ich naplneniu.

    Prvým cieľom bolo, aby sa PSG stal jedným z top tímov v Európe. Tento cieľ naplnili práve v minulom roku. Za rok 2016 bol PSG podľa rebríčku Deloitte Money League šiestym naj klubom na svete v roku.

    DTML17

    Je úchvatné sledovať, ako sa k tomuto cieľu dopracovali za pár rokov. V roku 2012 mal PSG tržby na úrovni 90 miliónov € a ani nebol súčasťou rebríčka Deloitte Money League. Dnes jeho tržby presahujú pol miliardy €. Pred príchodom nového majiteľa mali v PSG tržby z jedného zápasu menej ako 1 milión €, čo bolo v porovnaní s top klubmi, ktoré dosahujú 5-6 miliónov € na zápas, tragické. Dnes, po troch sezónach sa na top kluby dotiahli a dokonca v niektorých parametroch patria k najlepším.  Po príchode nového majiteľa zmenili biznis stratégiu, zamerali sa na iné, bonitnejšie cieľové skupiny. Postupne zdraželi vstupenky, pridali viac ako 6 000 klubových miest (u nás chápaných ako VIP, prípadne biznis miesta), významne zatraktívnili prostredie ako i zápasový program. Na štadióne Parc des Princes, kde PSG hrá svoje domáce zápasy, môžete dnes stretnúť viac celebrít na meter štvorcový ako kdekoľvek inde v Paríži.

    Druhým cieľom bolo vyhrať Ligu Majstrov. Tento cieľ sa im zatiaľ síce nepodarilo naplniť, ale získaním kapitána svojej lode v podobe Neymara, sa k tomuto cieľu určite významne priblížia.

    Tretím hlavným cieľom, ktorý si katarskí majitelia stanovili bolo aby ich PSG dosiahol hodnotu 1 miliardy €. Na to si stanovili dlhodobú stratégiu, ako túto métu dosiahnuť. A postupným napĺňaním jednotlivých krokov v ich stratégii sa im to darí. Dokonca klub na svojej stránke uvádza, že túto métu už dosiahli. Na jar 2017 spoločnosť KPMG údajne ohodnotila značku PSG na 1 mld. €.

    Španielsky hovoriaci globálny trh:

    Nový majiteľ postupoval a aj postupuje strategicky a premyslene. Tak ako objavil dieru na mape futbalového biznisu, tak si zanalyzoval aj globálny futbalový trh. Keď sa pozriete, kam chodia špičkové kluby na predsezónne turné, zistíte, že v posledných rokoch dominuje USA, Juhovýchodná Ázia a Čína. Sú to všetko globálne futbalové trhy, kde špičkové kluby nachádzajú nových obchodných partnerov, nových fanúšikov a divákov, vďaka ktorým ich príjmy rastú každoročne o desiatky percent.

    A teraz je tu PSG. Nik z veľkých klubov doteraz cielene nerozvíjal svoj biznis potenciál významným spôsobom v krajinách Latinskej Ameriky. Sem podľa mňa smeruje PSG. Vezmite si len ideálnu zostavu PSG po akvizícii Neymara. Minimálne 7 z 11 hráčov je z krajín Južnej Ameriky – Neymar, Dani Alves, Thiago Silva, Thiago Motta, Lucas, Angel Di Maria, Javier Pastore, Edison Cavani. Všetko hviezdy Brazílie, Argentíny a Uruguaja s obrovským obchodným potenciálom. A tu je podľa mňa zlatá baňa pre majiteľov PSG, ktorá im pomôže pri návratnosti mega investícií za prestupy hráčov.

    Majitelia PSG totiž vlastnia aj spoločnosť  BeInSports , ktorá vlastní vysielacie práva na francúzsku Ligue1 na obdobie rokov 2014-2024. Za tieto práva zaplatila relatívne nízku sumu (cca 140 miliónov €/sezóna). Prečo si myslím, že je to hlavná zlatá baňa pre majiteľov PSG? Vezmite si, že Premier League dokáže predať svoje vysielacie práva mimo územia Veľkej Británie za takmer 2 miliardy € na sezónu (viac ako 5.8 miliardy € za tri roky). Španielska La Liga za stovky miliónov € a francúzska La Liga za „smiešnych“ niekoľko desiatok miliónov €. Avšak teraz, po príchode Neymara a iných, pri tej úrovni medializácie, ktorú sledujeme aj vďaka Neymarovmu prestupu, a obchodníckej šikovnosti sú určite BeInSports schopní predať vysielacie práva do sveta (najmä hispánskeho) za ďaleko vyššie sumy ako doteraz. Investíciami do hráčov si teda zlepšujú a zatraktívňujú svoj produkt a na predaji vysielacích práv zarobia neporovnateľne viac. A je v podstate jedno či tieto práva predajú tradičným TV kanálom, alebo spoločnostiam ako Twitter, Facebook, prípadne Youtube.

    Kľudne sa s kýmkoľvek stavím, že v najbližšom čase pôjde PSG na svoje turné do Brazílie a ďalších juhoamerických krajín.

    Na tomto mieste by som sa rád dotkol ešte jednej veci. Pri podobných prestupoch sa v médiách a v laickej verejnosti vždy začne hovoriť o tom, že podobný prestup sa kupujúcemu vráti z výnosu z predaja dresov. Je to však mýtus. Veľa odborných článkov už tento mýtus vyvrátilo.

    Takže nie predaj dresov, ale predaj vysielacích práv je tým hlavným faktorom, čo „zaplatí“ za Neymarov prestup.

    Prestup Neymara do PSG bol „lacnejší“ ako prestup Zidana v 2001

    Veľa otázok smeruje k tomu, či to vôbec dáva zmysel, kúpiť hráča za 222 miliónov €? Podľa väčšiny odborníkov z celého sveta, ktorých dlhodobo sledujem áno. Osobne sa s tým stotožňujem. Hlavne v súčasnom nastavení futbalového biznisu, ktorý sa však môže zanedlho zmeniť. Vezmite si len jeden detail. Z účtovného hľadiska si kluby nákup hráčov „odpisujú“ toľko rokov, na koľko rokov znie zmluva. Tzn., že „nákup“ Neymara rozdelia v nákladoch v účtovníctve do piatich rokov. Takže sa bavíme o sume 44.4 milióna € na rok vs. ročné tržby PSG, ktoré sú 520 miliónov €. To nám dáva ukazovateľ na úrovni „len“ 8.5% ročných tržieb klubu. To je už trochu iné porovnanie, čo myslíte?

    Podobné čísla, dokonca aj vyššie (pomer nákupnej ceny hráča vs. ročné tržby klubu) tu už boli aj v minulosti.  Napríklad v roku 2001 zaplatil Real Madrid rekordnú čiastku 77.5 milióna € za prestup Zinedine Zidana z Juventusu. V tom istom roku mal pritom Real Madrid tržby 152 miliónov €. Keďže Zidane podpísal vtedy štvorročný kontrakt prestupovú sumu klub „odpisoval“ štyri roky. Takže ak by sme postupovali rovnakým výpočtom ako pri Neymarovi vyššie, tak pomer prestupovej čiastky k ročným tržbám bol v tomto prípade takmer 13%.

    Takže v podstate prestup Zidana v roku 2001 bol „drahší“ ako súčasný prestup Neymara do PSG.

    Ešte by som okrajovo spomenul dve súvislosti, ktoré mi nahovárajú, že prestup Neymara do PSG sa majiteľom mnohonásobne vráti.

    Paríž je okrem iného európskym centrom finančníctva, biznisu, módy, vedy ako i umenia. A práve módny priemysel je ten, ktorý podľa mňa Neymar priťahuje. On sám je svojím spôsobom módnou ikonou. Neymar je tiež magnetom pre mnohé svetové celebrity. Pozrite si jeho profily na Instagrame a Facebooku. Nájdete tam množstvo spoločných fotiek s hviezdami showbiznisu, športu, politiky ako i svetovými celebritami s ktorými sa pravidelne stretáva. Všetci sú z neho „unesení“. A tento vplyv je niečo, čo Paríž a Neymar budú chcieť určite zužitkovať.

    Druhá súvislosť ktorá je z môjho pohľadu významná, je fakt, že futbalové MS 2022 sa uskutočnia v Katare. A spoločnosť vlastniaca PSG (Qatar Sports Investments) je v podstate predĺženou rukou Katarského štátu. A mať pri prezentácii MS v Katare k dispozícii také tromfy akými sú Neymar, Di Maria, alebo Cavani je na nezaplatenie.

    Všetky vyššie uvedené fakty a súvislosti ma utvrdzujú v tom, že prestup Neymara je omnoho viac ako len obyčajný futbalový prestup. Je to premyslený a strategický biznis QSI.

    Čo si o tejto téme myslíte Vy? Napíšte do komentu.

    Leto však ešte nekončí. Určite prinesie ešte niekoľko horúcich dní. Osobne sa však už teraz teším na tretiu horúcu tému športového biznisu tohto leta. Už za pár dní (26.08) prepukne najdrahší súboj v histórii športu – Maywather vs. McGregor. A tento zápas je ešte o väčších číslach ako prestup Neymara. Očakáva sa, že len tento jeden zápas vygeneruje tržby vyššie ako 600 miliónov €. To čo vygeneruje tento jeden zápas, zarobí Manchester United, alebo Real Madrid za celú sezónu:).

    No povedzte, nie je ten svet športového biznisu fascinujúci? 🙂


    Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.

    Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťachLinkedIn TwitterFacebook .

  • Existujú dobrí a zlí sponzori?

    Existujú dobrí a zlí sponzori?

    V tomto týždni som sa stretol s troma zaujímavými informáciami z oblasti športového marketingu, ktoré vyvolali búrlivú diskusiu jednak medzi odborníkmi ale aj v širokej verejnosti. McDonald’s po 41 (!) rokoch predčasne končí ako Top sponzor Olympijských hierGeorge Hagi, asi najslávnejší rumunský futbalista všetkých čias, odmietol sponzorskú zmluvu na 2 milióny eur od stávkovej spoločnosti za názov svojho štadiónu. A do tretice, vo štvrtok Slovenský zväz ľadového hokeja oznámil  svojho nového sponzora – St.Nicolaus.  Tieto tri prípady reprezentujú tri segmenty trhu (rýchle občerstvenie, hazard/stávkové spoločnosti a alkohol ), ktoré sú z pohľadu športu a hlavne vplyvu na mládež vnímané na celom svete veľmi kontroverzne.

    Na úvod musím povedať, že som svoju kariéru v športe a marketingu začínal ešte koncom 90-tych rokov na podujatiach masívne sponzorovaných značkou cigariet West (West motocross, West extraliga atď.).  Neskôr som bol viac ako 7 rokov zodpovedným za sponzoring v spoločnosti Heineken Slovensko a v dobe 2002-2009 sme boli jedným z najväčších sponzorov v slovenskom športe. Predovšetkým prostredníctvom značky Corgoň (čo je síce „len“ pivo, ale vníma sa ako alkohol) sme boli partnermi najmä vo futbale a hokeji, ale aj v tenise, maratónoch a ďalších športoch. V tejto problematike som teda do istej miery ovplyvnený svojou predchádzajúcou kariérou.

    Sledujúc reakcie ľudí na vyššie uvedené správy v offline aj online prostredí je zrejmé, že táto téma je vskutku kontroverzná. Diskusie k nej sa vedú v dvoch úrovniach. Etickej a pragmatickej. Hlavne, čo sa týka vplyvu na deti a mládež, ich zdravie a mentálny vývoj. Jedna skupina odsudzuje spoločnosti z prostredia rýchleho občerstvenia, stávkového biznisu a výroby alkoholu za to, že sa spájajú so športom. To je ten pohľad etický.

    “Poďme u detí od malička budovať pozitívny vzťah k tvrdému alkoholu”

    Na druhej strane je veľká skupina ľudí, ktorí s tým až taký problém nemajú, a chápu, že bez peňazí sa šport robiť nedá. A hlavne v našich podmienkach nedostatku financií v športe. To je ten uhol pragmatickejší uhol pohľadu.

    „Hazard je OK, alkohol a cigarety nie? Kto to vie a môže posúdiť? Ťažká dilema.“

    Pozrime sa trochu bližšie na tri spomínané segmenty a na zaujímavosti z posledných dní, ktoré sa v športovom biznise udiali.

    McDonald’s /Coca Cola/Pepsi Cola          

    Viacero značiek z oblasti rýchleho občerstvenia ale aj „sladených nápojov“ využíva vo svojom marketingu šport ako jednu z komunikačných platforiem. Cielia pritom na mladú generáciu a dokonca priamo na deti. V tomto prípade sú názory na takéto partnerstvá rôznorodé.

    McDonalds Cup

    U nás sa napríklad už 19 rokov organizuje vďaka podpore firiem  najväčší žiacky futbalový turnaj na Slovensku. Predtým to bol Coca Cola školský pohár, dnes je to McDonald´s Cup. Minulý rok sa ho zúčastnilo viac ako 12 000 detí. Nepoznám inú firmu, ktorá by na Slovensku tak dlhodobo organizovala takto veľký turnaj pre deti, či už vo futbale, alebo inom športe. Takže vďaka rozpočtu spoločnosti McDonald´s každoročne športuje niekoľko tisíc detí na Slovensku. A úprimne, keď športujú a potom raz za čas zájdu do fast foodu, je to asi menšie zlo, ako keď sedia doma na zadku a nezdravo sa stravujú. Či?

    Teraz však k prípadu, ktorý prekvapil aj mňa. V piatok minulý týždeň ohlásili oficiálne MOV a McDonald´s predčasné ukončenie spolupráce. Od toho dňa už McDonald´s nie je TOP partnerom Olympijských hier. Toto partnerstvo trvalo 41 (!) rokov. Sám by som bol zvedavý na dôvody, tie sa však nedozviemeJ . Faktom je, že to bolo jedno z najdlhších partnerstiev vo svete športového biznisu vôbec.

    Bol podľa Vás McDonald´s 41 rokov dobrým či zlým sponzorom Olympijských hier?

    Stávkové spoločnosti/Hazard:

    Druhou kontroverznou oblasťou je hazard.

    Stačí sa pozrieť na oficiálne názvy súťaží našich dvoch najpopulárnejších športov. Fortuna liga vo futbale a Tipsport liga v hokeji. Obe dve najpopulárnejšie súťaže majú titulárnych sponzorov z prostredia stávkových kancelárií. Je to etické? Aký má vplyv sponzoring týchto spoločností na deti, dospelých a žiaľ mnohokrát aj na hráčov? Naviac, to nie je len o stávkových spoločnostiach, ale aj o kasínach, herniach a iných „hazardných“ hrách.  Napríklad reklamy herne Rebuy Stars môžete vidieť na viacerých zimných štadiónoch na Slovensku. Všetky tieto aktivity sú samozrejme v súlade so zákonom.

    Rovnako je tomu aj vo svete. Mnoho klubov, súťaží, športovcov sa spája so stávkovými kanceláriami a inými subjektami z prostredia hazardu. Napríklad Poker Stars má ako tváre svojich kampaní dlhodobo najväčšie svetové hviezdy Ronalda, Neymara a iných. Taktiež značka b.win bola a je veľmi viditeľná vo svete športu. Aj keď už menej ako v minulých rokoch.

    Poďme sa však pozrieť aj trochu do histórie. Lotérie sú tiež istou formou hazardu. Výnosy z lotérií sú historicky v mnohých krajinách sveta hlavným zdrojom financovania športu. Bolo tomu tak aj u nás. Veď Sazka/Športka boli v 60tych rokoch vytvorené športovými organizáciami (CSTV) s cieľom získavať financie na rozvoj športu. To kam sa to vyvinulo, je už na inú diskusiu.

    Sazka

    Spomeniem ďalšíu zaujímavosť z posledných dní.

    Georghe Hagi, najslávnejší rumunský futbalista všetkých čias, investoval v roku 2009 cca 10 miliónov € a založil svoj klub spolu s mládežníckou akadémiou s názvom Viitorul Constanta. Pred pár dňami som zachytil informáciu, že Hagi odmietol ponuku na 2 milióny €, ktorú dostal od stávkovej  spoločnosti za názov štadióna. Údajne to komentoval slovami „Prepáčte, ale nerobím biznis so stávkovými spoločnosťami“.

    Myslíte, že v našom športe existuje takáto možnosť voľby? Dá sa odmietnuť sponzora z etického hľadiska, ak viem, že iného nájdem ťažko? Vezmite si len historické názvy našej najvyššej futbalovej súťaže za ostatných 20 rokov: Mars superliga (cigarety), Corgoň liga (alkohol) a Fortuna liga (stávková kancelária). Myslíte, že by futbalisti tiež nemali radšej v názve napr. Volkswagen, Kiu, Peugeot, alebo Samsung? Muselo by sa však zmeniť veľa vecí, aby mohli mať ten luxus si vyberať.

    Alkohol:

    Oznámenie partnerstva slovenského hokeja so značkou St.Nicolaus vyvolalo vášnivú diskusiu. Znovu sme pri dileme etika vs. pragmatizmus. Podľa mňa sú tu tri kľúčové otázky:

    Prvou je, či je to v súlade so zákonom. Odpoveď je áno. Reklamu alkoholu ako i jeho predaj regulujú zákon o reklame a zákon o organizovaní verejných športových podujatí. Reklama na športoviskách zakázaná nie je, a pokiaľ polícia, alebo organizátor neoznačia zápas/podujatie za rizikový, nie je zakázané ani predávať alkohol.

    Druhou otázkou je či je to vhodné/etické. Na to si musí odpovedať každý sám za seba. Osobne s tým problém nemám, za predpokladu „samoregulácie“ aktivít značky St.Nicolaus.

    A posledná tretia otázka je či to pomôže rozvoju športu, v tomto prípade hokeju. Na túto otázku mám jednoznačnú odpoveď, áno. Za posledných cca 8 rokov do hokeja nevstúpil žiadny väčší sponzor, a zväz v prevažnej miere benefitoval len z verejných zdrojov a z niekoľkých málo partnerov. A tak to aj dopadlo, že namiesto rozvoja spadol na úplné dno.

    Dnes, najmä vďaka zmenám vo vedení, sa na zväze veci rozhýbali. To pritiahlo nových partnerov ako Kaufland, St.Nicolaus a onedlho pribudnú aj ďalší. Toto všetko vytvára podmienky na to, aby sa udialo presne to, po čom všetci volajú. ROZVOJ. Bez veľkých partnerov to jednoducho nejde. Nemyslím si, že St.Nicolaus bude cieliť svoje aktivity v hokeji na deti a mladistvých. A to, že alkohol je bežnou súčasťou života na Slovensku je fakt, ktorý nezmeníme ani prohibíciou. Čo tak využiť toto partnerstvo a prostriedky z neho v pozitívnom smere? Vychovávať našu mládež aktivitami v rámci zodpovednej konzumácie alkoholu? Takýchto aktivít robí napríklad Heineken neúrekom a je pritom veľkým sponzorom futbalu, rugby a najnovšie aj F1. Podobných príkladov vo svete je mnoho, stačí sa inšpirovať.

    Keď si to takto vyhodnotím, u mňa jednoznačne prevláda pragmatizmus. Aký je Váš pohľad na túto problematiku?

    Je podľa Vás v poriadku, že sa značka alkoholu St.Nicolaus stala partnerom Slovenského zväzu ľadového hokeja?

     

    ← Back

    Your message has been sent

    —————————————————————————

    Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.
    Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťach LinkedIn, TwitterFacebook .

  • Hráči, kluby a sociálne médiá. Vyhrávame aj prehrávame ako jeden tím.

    Hráči, kluby a sociálne médiá. Vyhrávame aj prehrávame ako jeden tím.

    V sobotu som tak ako milióny divákov na celom svete sledoval finále Ligy Majstrov. Okrem futbalu samotného ma po skončení zápasu upútalo ešte niečo. Pri dvíhaní ušatej trofeje hráčmi Realu Madrid ma zaujal jeden moment. Možno ste si to všimli aj vy. Najskôr Marcelo a potom Sergio Ramos na pódiu pri oslave držali v ruke selfie tyč s kamerou. Veľká vec. Prečo?

    Na tomto príklade, aj keď podobných by sme na celom svete našli množstvo, by som rád poukázal na niekoľko dôležitých momentov. Šport na najvyššej úrovni, je okrem samotnej fyzickej aktivity, súťaženia podľa pravidiel a snahy zvíťaziť podľa mňa súčasťou biznisu. Konkrétnejšie biznisu so zábavou, ktorý sa robí pre divákov, poslucháčov a fanúšikov. Pre úspech športového klubu alebo športovca je z tohto pohľadu rozhodujúcim faktorom oslovenie svojich fanúšikov. Šport je mnohokrát niečo ako vec verejná. Preto úspešný športový klub/športovec nemôže existovať bez toho aby sa stal súčasťou komunity a jej aktívnym členom. Vo chvíli, keď sa klub stane súčasťou komunity sa udeje  to, že ľudia začnú mať o klub záujem. Zároveň je pre klub a hráčov kľúčovou úlohou vybudovať taký vzájomný vzťah, aby ho fanúšikovia podporovali nielen v časoch víťazstiev, ale i prehier. Každý jeden športový klub na svete totiž prechádza cyklickými obdobiami úspechov a neúspechov.

    Jedinečný obsah a jeho vlastníctvo.

    O tom, že v dnešnej dobe majú sociálne siete pri budovaní vzťahov s fanúšikmi nezastupiteľnú úlohu asi nik nepochybuje. Zároveň je jasné, že táto forma komunikácie športovcov resp. športových klubov so svojimi fanúšikmi je „najlacnejšia“. V podstate zadarmo. Aby však plnila svoj účel, musí byť zaujímavá. Preto je dôležité mať JEDINEČNÝ OBSAH.

    Fanúšikov omnoho viac zaujímajú informácie zo zákulisia ako „výsledkový servis“, ktorý si môžu prečítať kdekoľvek inde. Zaujímajú ich situácie, fotky, videá z miest, ktoré by inak nemali šancu vidieť a sprostredkovať im ich môžu len samotní hráči prípadne členovia tímu. Takto si športovci a kluby budujú svoje publikum, fanúšikov, komunitu. Športové kluby sa dnes stávajú mediálnymi/ produkčnými spoločnosťami.

    Pozrite si napríklad Instagram účet Realu Madrid. Videá z tréningov, z klubového autobusu pred finále LM majú sledovanosť aj 2 milióny divákov. Takéto videá neuvidíte v žiadnej televízii, len u nich. Čo by za podobné zábery dala ktorákoľvek televízia. Alebo spomínané zábery z kamery, ktorú držali Marcelo so Sergiom Ramosom. Tie síce ešte neboli zverejnené, ale nepochybujem o tom, že v čase zverejnenia pritiahnu mimoriadnu pozornosť fanúšikov a médií.

    Alebo iný príklad. V minulosti, keď ste čítali v tradičných médiách alebo na internetových portáloch o kluboch a športovcoch, väčšinou ste mohli vidieť nejakú ilustračnú foto, ktorú urobil športový fotograf nejakého média, prípadne agentúry. Dnes väčšina fotiek pochádza priamo zo sociálnych sietí klubu/športovca. A médiá uvádzajú ako zdroj FB/Instagram klubu/športovca.

    Súlad a vzájomné obohatenie obsahu na sociálnych sieťach je napríklad vidno aj v prípade HC Slovan Bratislava a niektorých jeho hráčov. Keď sa pozriete na ich stránku, tak dole pri sekcii s hráčmi majú automaticky prelinkované profily niektorých hráčov. To znamená, že keď napríklad Marek Viedenský alebo Pavol Skalický pridá status na svojom Instagrame, automaticky sa zobrazí aj na stránke HC Slovan. Aj takýmito nástrojmi vie klub prinášať svojím fanúšikom zaujímavý a jedinečný obsah. Podľa mňa sú Marek Viedenský a Pavol Skalický  najaktívnejšími spomedzi našich hokejistov na sociálnych sieťach, predovšetkým na Instagrame.

    Mať jedinečný obsah je prvou dôležitou podmienkou, tou druhou – nemenej dôležitou – je tento obsah vlastniť. Vtedy sa s ním dá narábať a zužitkovať ho v prospech klubu. Keď obsah o klube/športovcovi tvoria iné médiá, investujú do toho preto, aby získali čítanosť/sledovanosť/kliky a následne mohli predávať reklamu zameranú na správnu cieľovú skupinu. Prečo by však nemal na vytvorenom obsahu rovnako profitovať aj klub?

    Ak chcete poradiť ako, kľudne napíšte.

    Zmluvné záväzky:

    Pri práci na projekte „Akadémia športového marketingu“ pre hokejové kluby sme zistili jednu zaujímavú vec. Hráči, ktorí majú svoje kontá (súkromné/fanpage) na sociálnych sieťach (sú aj takí, ktorí sociálne siete vôbec nepoužívajú) v mnohých prípadoch ani len „nelajkli“/nesledujú  oficiálne profily svojho vlastného klubu. O tom, že by zdieľali obsah vytvorený klubom ani nehovoriac. Pre mňa osobne je to veľmi prekvapujúci fakt. Hlavne v tom zmysle, že klub a hráči by mali mať rovnaké ciele. Okrem dosahovania víťazstiev aj prilákať čo najviac fanúšikov. Tak ako som uviedol v nadpise: Vyhrávame aj prehrávame ako jeden tím. Veď hráči si vždy pochvaľujú aké úžasné je hrať pred vypredaným hľadiskom. A pre klub vypredané hľadisko znamená viac tržieb. Takže nerozumiem čo tomu bráni.

    Ak ste z nejakého klubu (prípadne aj zväzu), skúste pozrieť, koľko percent vašich hráčov/členov, dalo lajk vášmu oficiálnemu profilu na FB resp. Instagrame. Možno budete sami prekvapení.

    Ak ste hráčom športového klubu, rýchlo lajknite svoj klub 🙂 .

    Pri diskusii na túto tému v kluboch uvádzam jeden príklad. Podľa štatistík má každý používateľ Facebooku v priemere 200 priateľov. Keďže sú však hokejisti verejne známe osoby, je predpoklad, že by ich mohli mať aj viac. Ale zostaňme pri priemerných číslach. Hokejové kluby majú pod zmluvou cca 25 hráčov v A tíme. Rovnaký počet hráčov je v juniorke aj v doraste. Spolu je to približne 70 hráčov, ktorí sú vzhľadom na vek relevantnou skupinou v tomto ohľade. 70 hráčov x 200 priateľov znamená 14 000 ľudí. Viete koľko námahy, investovaného času a prostriedkov by stálo klub aby oslovil skupinu 14 000 potenciálnych klientov/fanúšikov/divákov? Veľmi veľa. A na porovnanie, viete koľko by stálo klub aby oslovil rovnakú skupinu 14 000 potenciálnych klientov/fanúšikov/divákov, keby na tom spolupracovali všetci hráči a zdieľali informácie klubu? 0€. Len dve sekundy času konkrétneho hráča. Toto platí nielen v hokeji, ale aj vo všetkých ostatných športoch. Pozeral som zbežne futbalové kluby, basketbal a ďalšie športy a žiaľ všade je to rovnaké.

    Športovci sú od 1.5. podľa nového zákona o športe v podstate zamestnancami klubov (Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu). V tejto zmluve sú zadefinované základné povinnosti voči zamestnávateľovi – klubu. Pre kluby by som odporúčal povenovať sa tejto oblasti a ako jednu z povinností hráča voči klubu by som popri športových a zdravotných zadefinoval aj oblasť sociálnych sietí.

    Z diskusií s ľuďmi z klubov u nás na Slovensku viem, že túto oblasť niektoré kluby už riešia. Napríklad AS Trenčín má zadefinovanú oblasť komunikácie, šírenia dobrého mena klubu ako i aktivít na sociálnych sieťach v rámci svojho disciplinárneho poriadku. Všetci hráči sú s ním pri podpise zmluvy s klubom oboznámení a povinní sa ním riadiť.

    Ak by ste sa chceli vydať touto cestou, radi vám poradíme, ako to naformulovať do zmluvy.

    Povinnosti klubu:

    Keď však klub chce niečo od hráčov vyžadovať, mal by najskôr vytvoriť podmienky a dať hráčom do rúk, okrem hokejok, aj konkrétne nástroje . V tomto prípade je to určite školenie o sociálnych sieťach, komunikácii na nich a politike klubu v tejto sfére. Určite by som odporúčal využiť predsezónne obdobie a venovať pol dňa až jeden deň školeniu v tejto problematike.

    My sme pre kluby v rámci projektu vypracovali „Smernicu o komunikácii na sociálnych sieťach v športovom klube“. Zároveň sme v spolupráci s profesionálmi pripravili školenie „Šport a sociálne médiá“, ktoré absolvujú všetci hráči pred začiatkom sezóny. Toto školenie je špeciálne prispôsobené sociálnym sieťam v športovom prostredí.

    Ak by ste chceli pre svoj klub/hráčov spraviť podobné predsezónne školenie o sociálnych sieťach, alebo by ste chceli zaviesť  vnútro klubovú politiku v rámci sociálnych médií, ozvite sa. Stačí napísať svoje meno a email, my sa s vami skontaktujeme a radi k Vám prídeme a pomôžeme.

    ← Back

    Your message has been sent

    Riziká:

    V rámci rozhodovania o zintenzívnení využívania sociálnych sietí však treba mať na pamäti aj riziká s tým spojené. Z hokejového prostredia uvediem dva príklady z nedávnej doby.

    Pred časom zarezonoval na Slovensku prípad Samuela Feretu, ktorý sa na svojom súkromnom profile na Facebooku chválil fotkami s ľuďmi, ktorí údajne vyznávajú krajnú pravicu a extrémizmus.

    Zaujímavé je, že tento talentovaný hráč bratislavského Slovana absolvoval pohovor s vedením HC Slovan Bratislava, výsledkom ktorého boli opatrenia, aby sa takáto situácia neopakovala. Klub mu poskytol „dovzdelanie“ v oblasti histórie a ako súčasť tohto procesu mladý hráč absolvoval aj exkurziu v bývalom koncentračnom tábore v Osvienčime spolu s výkladom o jeho histórii.

    Iný, podobný príklad rezonoval vo verejnosti počas MS v hokeji. Nemecký hokejový brankár Thomas Greiss, chytajúci za New York Islanders, sa musel ospravedlniť za svoj “lajk” na Instagrame, keď medzi inými lajkoval aj príspevok, v ktorom bola prezidentská kandidátka Hillary Clintonová prirovnávaná k Adolfovi Hitlerovi.

    A prečo si myslím, že je veľkou vecou, že kapitán Sergio Ramos a brazílska hviezda Marcelo držia selfie tyč s kamerou na pódiu pri preberaní pohára? Lebo sa stali aktívnou súčasťou tvorby autentického obsahu. Lebo Real má dostatočný rozpočet na to, aby si zaplatil profi kameramana, a aj napriek tomu kameru držali dvehviezdy.. Lebo vyhrávame aj prehrávame ako jeden tím.

    —————————————————————————————————————————————–

    Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.
    Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťach LinkedIn, TwitterFacebook .

  • Prečo si sami kazia svoj produkt II? Alebo prečo nám kazia náš produkt?

    Prečo si sami kazia svoj produkt II? Alebo prečo nám kazia náš produkt?

    Presne pred rokom 28.4.2016 som napísal príspevok s názvom “Prečo si sami kazia svoj produkt?” na LinkedIn. Vlani som písal o “nich”. Dnes, keďže s hokejovým zväzom pracujem na dvoch projektoch musím písať o “nás”. Preto tá druhá časť nadpisu.

    Sme o rok starší a znovu je tu hokejová jar. Pred pár dňami sa skončili Majstrovstvá sveta 18 ročných. Z pohľadu organizačného, športového ako i mediálneho boli výbornou reklamou na značku slovenský hokej. Taktiež z pohľadu návštevnosti tento šampionát prekonal aj najoptimistickejšie očakávania a tak v Poprade a Spišskej Novej Vsi bola atmosféra až rozprávková. Vďaka plným halám priniesol šampionát z biznisového pohľadu zaujímave tržby so vstupného.

    Zároveň pred pár dňami skončila aj výborná finálová séria Tipsport Ligy. Samotné zápasy Banskej Bystrice a Nitry, vypredané arény ako i atmosféra v nich boli taktiež vydarenou prezentáciou značky slovenský hokej. Z biznisového pohľadu mohli síce podľa mňa naše kluby vyťažiť viac  (viď predchádzajúci príspevok) ale verím, že aj v tejto oblasti sa kluby budúcu sezónu posunú o level vyššie.

    V kontraste k doposiaľ pozitívnej hokejovej jari na mňa pôsobí pár posledných dní. Jednou z mediálnych top tém sa znovu stala účasť, resp. neúčasť hráčov na MS v hokeji. Takúto mediálnu prezentáciu veru nemožno považovať za pozitívnu reklamu značky slovenský hokej.

    Pred rokom som napísal, že si každoročne, už niekoľko rokov, stále dookola kladiem tú istú otázku:

    Prečo si tí hokejisti sami sebe kazia svoj dobrý produkt? 

    Položil som si ju aj tento rok, a stále som sa nedopátral k relevantnej odpovedi.

    Jedno však na základe osobnej skúsenosti viem naisto. V hokeji sa po x rokoch nástupom nového vedenia začalo mnoho vecí robiť INAK. 

    Albert Einstein údajne povedal:

    “Je šialenstvo robiť rovnakú vec znovu a znovu a pritom očakávať iné výsledky.”

    albert-einstein

    Preto verím, ba dokonca som takmer presvedčený, že budúca hokejová jar prinesie konečne iné (lepšie) výsledky v tejto oblasti prezentácie značky slovenský hokej.

    —————————————————————————————————————————————-

    Ak vás táto téma zaujala, kľudne napíšte svoj názor do komentára. A ak ste sa dostali až sem, a páči sa vám môj blog, môžete mi dať svoj hlas v súťaži blogger roka🙂

    Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťach LinkedIn TwitterFacebook .