Práve skončené majstrovstvá sveta ukázali, koľko peňazí dokáže futbal vytvoriť. Jeho dlhodobá sila však stojí aj na tom, že časť tejto hodnoty vracia späť do vlastného systému – predvídateľne, solidárne a počas viacerých cyklov.
Pred dvoma rokmi som sa v podcaste denníka SME rozprával o majstrovstvách Európy vo futbale z pohľadu financií. Koľko takéto podujatie zarobí, odkiaľ prichádzajú jeho tržby a kto z nich profituje.
Práve skončené majstrovstvá sveta priniesli ešte väčšie čísla. FIFA očakáva, že jej tržby za celý cyklus 2023 až 2026 prekročia 15 miliárd dolárov. Nejde o tržby samotného turnaja, ale majstrovstvá sveta sú hlavným ekonomickým motorom celého štvorročného obdobia.
Pri takomto výsledku sa pozornosť prirodzene sústreďuje na to, koľko futbal dokáže zarobiť.
Mňa však zaujíma iná otázka:
Čo futbal s vytvorenými peniazmi urobí ďalej?
Veľké podujatie môže priniesť rekordné tržby, plné štadióny, globálnu sledovanosť a silný ekonomický výsledok. To ešte automaticky neznamená, že z neho bude o desať rokov silnejší celý šport.
Rozhoduje, či vytvorená hodnota zostane pri samotnom podujatí a jeho najsilnejších aktéroch, alebo sa jej časť systematicky vráti do infraštruktúry, klubov, národných asociácií, trénerov, mládeže a súťaží.
A práve v tomto je futbal výnimočný.
Nie preto, že by mal všetko nastavené dokonale. Ale preto, že dokázal vytvoriť mechanizmy, ktoré premieňajú úspech vrcholových podujatí na dlhodobý rozvoj celého systému.
Dva princípy: začať a vydržať
Pri redistribúcii peňazí v športe sú podľa mňa rozhodujúce dve veci.
Prvou je vôbec vytvoriť systém. Nastaviť pravidlo, podľa ktorého sa časť tržieb z vrcholovej úrovne vracia do infraštruktúry, mládeže, vzdelávania, súťaží a fungovania organizácií, ktoré celý šport tvoria.
Druhou je konzistentnosť.
Jeden grant, jedno ihrisko ani jeden úspešný turnaj celý šport nezmenia. Výsledok sa prejaví až vtedy, keď sa mechanizmus opakuje počas viacerých rokov a jednotlivé investície na seba nadväzujú.
Najprv vznikne ihrisko. Potom sa zlepšia tréningové podmienky. Postupne rastie kvalita trénerov, pribúdajú súťaže, hráči a kluby. Národná asociácia získava väčšiu organizačnú kapacitu, dokáže lepšie pracovať s partnermi a postupne vytvárať aj vlastné tržby.
Každý ďalší cyklus tak nezačína od nuly, ale stavia na tom predchádzajúcom.
FIFA Forward: globálny systém pre 211 asociácií
Program FIFA Forward vznikol v roku 2016 ako mechanizmus, ktorým FIFA vracia časť svojich tržieb do rozvoja futbalu vo všetkých 211 členských asociáciách a šiestich kontinentálnych konfederáciách.
V cykle Forward 3.0 na roky 2023 až 2026 bolo na rozvoj vyčlenených 2,25 miliardy dolárov. Každá členská asociácia môže počas štyroch rokov získať podporu až do výšky osem miliónov dolárov.
V nasledujúcom cykle 2027 až 2030 dosiahnu investície programu FIFA Forward 2,7 miliardy dolárov. Je to o 20 percent viac ako v aktuálnom období a približne osemnásobok rozvojového financovania pred zavedením programu.
Podstatná teda nie je iba výška jednotlivých súm. Dôležitý je vývoj samotného systému.
Program vznikol, opakuje sa v pravidelných štvorročných cykloch a objem dostupných zdrojov postupne rastie. Národné asociácie tak môžu plánovať investície do infraštruktúry, domácich súťaží, ženského a mládežníckeho futbalu, technológií či vzdelávania na dlhšie obdobie.
Počas prvých dvoch cyklov FIFA sprístupnila približne 2,8 miliardy dolárov a podporila viac než 1 600 konkrétnych projektov. Každý ďalší cyklus tak nerozdeľuje iba viac peňazí, ale nadväzuje na infraštruktúru, kapacity a skúsenosti vytvorené v predchádzajúcich rokoch.
Samotná existencia programu, samozrejme, nezaručuje, že každý projekt bude kvalitný a každý dolár bude využitý efektívne. To je otázka kontroly, riadenia a zodpovednosti.
Z pohľadu hlavnej tézy je však rozhodujúce, že futbal vytvoril predvídateľný mechanizmus, udržal ho počas viacerých cyklov a ďalej ho finančne posilňuje.
UEFA HatTrick: jeden turnaj financuje ďalšie štyri roky
Ešte čistejšie možno tento princíp vidieť v Európe.
UEFA spustila program HatTrick v roku 2004. Jeho základná logika je jednoduchá: časť tržieb z mužských majstrovstiev Európy sa vráti do všetkých 55 členských asociácií a počas nasledujúcich štyroch rokov financuje rozvoj futbalu.
Aktuálny cyklus HatTrick VI na roky 2024 až 2028 má rozpočet 935 miliónov eur. Je o 21 percent väčší ako predchádzajúci cyklus a každá členská asociácia môže počas štyroch rokov získať až 17 miliónov eur.
Najlepšie však dlhodobosť systému ukazuje vývoj jednotlivých cyklov:

Za 24 rokov sa rozpočet jedného cyklu viac než strojnásobil. Vo všetkých šiestich cykloch spolu UEFA vyčlenila približne 3,5 miliardy eur.
Práve tu vidíme podstatu dlhodobého systému. UEFA nevytvorila HatTrick ako jednorazový projekt po úspešnom turnaji. Po každom ďalšom EURO program zachovala a jeho rozpočet opäť zvýšila.
Vznikol predvídateľný cyklus.
EURO vytvorí tržby. Časť výsledku sa vyčlení na rozvoj. Počas nasledujúcich štyroch rokov sa z nej financujú ihriská, tréningové centrá, mládežnícky a ženský futbal, tréneri, rozhodcovia aj fungovanie asociácií. Potom príde ďalší turnaj a nový, väčší cyklus.
Vrcholové podujatie tak nie je iba vyvrcholením predchádzajúcich štyroch rokov. Zároveň financuje ďalšie štyri.
Solidarita nie je charita
Redistribúcia sa môže na prvý pohľad javiť ako pomoc slabším na úkor úspešných. Takýto pohľad však zachytáva iba krátkodobé rozdelenie peňazí, nie dlhodobý rast celého športu.
Ak menšia futbalová krajina vybuduje tréningové centrum, zlepší domáce súťaže, vzdelá trénerov a vytvorí podmienky pre viac detí, neprofituje z toho iba jej národný zväz.
Futbal získava ďalší fungujúci trh. Viac hráčov, klubov, fanúšikov, partnerov a kvalitných súperov. Rozširuje sa hráčska základňa aj počet krajín, ktoré dokážu vytvárať atraktívny futbalový produkt.
Z dlhodobého pohľadu z toho profitujú aj najsilnejší aktéri.
Čím viac krajín dokáže futbal systematicky rozvíjať, tým väčší je celý ekosystém. Rastie globálne publikum, hodnota medzinárodných súťaží, hráčsky trh aj obchodný potenciál športu.
Solidarita preto nie je charita. Je to investícia do veľkosti, kvality a budúcej hodnoty spoločného produktu.
A práve tu sa ukazuje rozdiel medzi krátkodobým a dlhodobým uvažovaním. Krátkodobo môže byť výhodnejšie ponechať viac peňazí tým, ktorí ich už dnes dokážu najlepšie zhodnotiť. Dlhodobo však môže byť hodnotnejšie rozšíriť počet krajín, klubov a ľudí, ktorí dokážu hodnotu vytvárať.
Premier League a La Liga: keď spôsob rozdelenia mení hodnotu celej súťaže
Rovnaký princíp možno sledovať aj na úrovni domácich ligových súťaží.
V Premier League dostal v sezóne 2024/25 klub s najvyššou centrálnou platbou približne 174,9 milióna libier. Posledný klub dostal približne 109,2 milióna. Rozdiel medzi vrcholom a spodkom súťaže bol teda približne 1,6-násobný. Platby zahŕňajú tržby z predaja televíznych práv aj centrálne komerčné príjmy.
V La Lige dostal podľa zverejneného rozdelenia tržieb z predaja televíznych práv Real Madrid približne 157,9 milióna eur, zatiaľ čo Leganés necelých 40 miliónov. Rozdiel bol takmer štvornásobný.
Nejde o úplne rovnaké finančné kategórie. Španielsky systém navyše pracuje s kompenzáciami a zákonnými pravidlami, ktoré do posudzovania rozdielov započítavajú aj ďalšie príjmy. Pre hlavný argument je však podstatný vnútorný rozdiel medzi najsilnejšími a najslabšími klubmi.
Ak aj klub zo spodnej časti Premier League dostane viac než sto miliónov libier, má reálnu kapacitu investovať do hráčov, trénerov, akadémie, štadióna a profesionálnej prevádzky. Neznamená to, že všetky kluby budú rovnako silné. Znamená to však, že väčší počet z nich má ekonomické podmienky na to, aby konkurovali.
Takto vzniká pozitívny kruh:

Rovnomernejšie rozdelenie nie je jediným dôvodom globálneho úspechu Premier League. Úlohu zohrávajú história klubov, anglický jazyk, investori, marketing aj globálna distribúcia vysielania.
Je však jedným z mechanizmov, ktoré chránia hodnotu celej ligy, nielen jej najväčších značiek. Aj samotná Premier League spája svoj distribučný systém s rozvojom klubov, investíciami do hráčov a štadiónov a s konkurencieschopnosťou súťaže.
Ak najväčší klub rastie stále rýchlejšie a menší nemá reálnu šancu približovať sa, časom nemusí strácať iba slabší klub. Strácať môže aj liga ako spoločný produkt.
Niektoré športy už budujú systém. Iné zostávajú najmä pri projektoch
Futbal nie je jediný šport, ktorý časť vytvorených peňazí vracia späť do vlastného rozvoja. Rozdiely medzi jednotlivými športmi sú však výrazné.
Najbližšie k systematickému prístupu futbalu majú z porovnávaných príkladov rugby a biatlon.
World Rugby priamo označuje mužské majstrovstvá sveta za finančný motor celého športu. Rugby World Cup 2023 vytvoril rekordný prebytok 472 miliónov libier určený na reinvestovanie späť do rugby. Úspech vrcholového podujatia tak nie je iba výsledkom pre organizátora. Stáva sa zdrojom ďalšieho rozvoja celého športu.
Biatlon používa iný model, ale podobnú logiku. Medzinárodná biatlonová únia kombinuje podporu národných federácií, organizátorov, účasti v súťažiach a konkrétnych rozvojových projektov. Pre sezónu 2026/27 napríklad schválila viac než dva milióny eur na 147 projektov v 41 národných federáciách.
Rugby a biatlon ukazujú, že systematická reinvestícia nemusí byť výsadou ekonomicky najsilnejšieho športu. Aj menší šport môže nastaviť pravidlá tak, aby z úspechu vrcholovej úrovne profitoval širší okruh federácií, organizátorov a športovcov.
Pri hokeji a atletike je model menej systematický.
Aj tieto športy financujú svoj rozvoj, no podpora je vo väčšej miere založená na jednotlivých projektoch, grantoch, účasti v súťažiach alebo dosiahnutom výkone.
V hokeji je časť rozvojovej podpory priamo naviazaná na výsledky. IIHF vo finančnej správe za sezónu 2022/23 uvádza, že pri mužských majstrovstvách sveta sa jej výška zvyčajne počíta podľa konečného umiestnenia. Najvyššiu sumu tak dostáva majster – teda federácia, ktorá už patrí medzi najsilnejšie.
IIHF zároveň prevádzkuje Growing the Game Fund, ktorý podporuje konkrétne rozvojové projekty. Federácie však o tieto peniaze žiadajú a podpora nie je automatickou viacročnou súčasťou ich financovania.
Atletika má granty a fondy určené kontinentálnym asociáciám a národným federáciám. World Athletics v roku 2024 použila približne 12 miliónov dolárov na ich správu a financovanie a zvýšila objem programu Grant for Growth. Aj tu však ide prevažne o grantový a projektový model.
Rozdiel teda nie je medzi športmi, ktoré rozvoj podporujú, a tými, ktoré ho nepodporujú.
Rozdiel je v tom, ako ďaleko dokázali tento princíp rozvinúť. Či z reinvestovania vytvorili pravidelnú a predvídateľnú súčasť svojho ekonomického modelu, alebo podpora zostáva rozdelená medzi jednotlivé projekty, granty a odmeny za dosiahnutý výkon.
Práve tu je futbal najďalej. FIFA Forward a UEFA HatTrick spájajú priame prepojenie s tržbami vrcholových podujatí, viacročnú predvídateľnosť, široký prístup členských asociácií a rast objemu podpory z jedného cyklu na druhý.
Skutočný výsledok turnaja uvidíme až neskôr
Účtovný výsledok majstrovstiev sveta sa dá vyčísliť krátko po finále. Skutočný výsledok pre futbal sa však ukáže až o niekoľko rokov.
Uvidíme ho v počte nových ihrísk, kvalite trénerov, fungovaní národných asociácií, raste ženského a mládežníckeho futbalu či v krajinách, ktoré dnes patria medzi slabšie, ale postupne dokážu vychovávať hráčov, organizovať kvalitnejšie súťaže a vytvárať vlastné tržby.
Futbal nemá všetko nastavené dokonale. FIFA ani UEFA nie sú bez káuz, neefektívnosti a sporných rozhodnutí. To však nemení hodnotu základného princípu.
Nestačí vytvoriť úspešné podujatie. Ak chceme dlhodobo budovať celý šport, musíme časť jeho úspechu vedome vracať späť do systému. A potom pri nastavenom modeli vydržať dostatočne dlho, aby sa jeho výsledky mohli prejaviť.
Preto po veľkom turnaji nestačí vyhodnotiť, koľko peňazí priniesol. Dôležité je aj to, koľko z vytvorenej hodnoty sa vráti späť do športu, podľa akých pravidiel sa rozdelí a čo vďaka nej vznikne o päť či desať rokov.
Krátkodobý úspech sa meria tržbami. Dlhodobý úspech tým, čo z nich šport dokáže vybudovať.
Zdroje a ďalšie čítanie
- FIFA Forward – údaje o financovaní programu, členských asociáciách a rozvojových projektoch.
- UEFA HatTrick – história programu, rozpočty jednotlivých cyklov a podpora členských asociácií.
- Premier League – centrálne platby klubom v sezóne 2024/25.
- La Liga – rozdelenie tržieb z predaja televíznych práv v sezóne 2024/25.
- World Rugby – financovanie rozvoja rugby z výsledkov majstrovstiev sveta.
- International Biathlon Union – podpora národných federácií a rozvojových projektov.
- IIHF – finančné správy a Growing the Game Fund.
- World Athletics – výročná správa a grantové financovanie rozvoja atletiky.
Ak rozhodujete o peniazoch v športe, položte si pri najbližšom rozdeľovaní zdrojov tri otázky: Je systém predvídateľný? Dostanú sa k podpore aj tí, ktorí ešte nepatria medzi najsilnejších? A bude rovnaký mechanizmus fungovať aj o štyri roky?














































