Autor Roman Krajniak

  • Ekonomika športu je väčšia, než ju vidíme v štatistikách

    Ekonomika športu je väčšia, než ju vidíme v štatistikách

    Výrobca kajakov patrí v ekonomických štatistikách do výroby. Hotel, v ktorom počas maratónu prespia bežci, do ubytovacích služieb. Firma, ktorá postaví športovú halu, do stavebníctva.

    A je to správne.

    Problém vznikne až vo chvíli, keď sa spýtame inú otázku:

    Akú ekonomickú aktivitu vytvára šport?

    Vtedy už nestačí vedieť iba to, kde bola konkrétna tržba, výroba alebo pracovné miesto štatisticky zaradené. Potrebujeme vedieť aj to, čo vytvorilo dopyt, ktorý za nimi stojí.

    Práve tu sa časť ekonomického významu športu pri tradičnom pohľade na ekonomiku stráca.

    Kajak patrí do výroby. Jeho trh však vytvára šport

    Na Slovensku máme veľmi dobrý príklad.

    Vajda Group vyrába kanoe a kajaky. Z pohľadu klasifikácie ekonomických činností však patrí pod SK NACE 3012 – stavba rekreačných a športových člnov. Teda do výroby. Samotná firma svoju ponuku stavia na kanoe a kajakoch pre športovcov aj rekreačných používateľov.

    Nie do športu.

    To je z pohľadu štatistiky úplne logické. Kajak je výrobok.

    Ak sa však pozrieme na ekonomickú podstatu tejto činnosti, objaví sa ešte jedna vrstva. Dopyt po špecializovaných súťažných kajakoch a kanoe existuje preto, že existuje kanoistika a kajakárstvo.

    Výroba kajaku sa teda v ekonomike nestratí. Rovnako ako mzdy ľudí, ktorí ho vyrábajú, materiál použitý pri výrobe alebo jeho následný predaj.

    Ekonomická hodnota sa v HDP nestráca. Stráca sa však jej väzba na šport.

    A pri kajakoch sa to nekončí.

    Veľmi názorný je motoršport. Pretekárske auto je stále produktom automobilového priemyslu. Pneumatiky vyrába gumárenský priemysel a palivo patrí do úplne inej časti ekonomiky.

    Časť tohto dopytu však vzniká práve preto, že existuje motoršport. Aj Vilnius Definition, ktorá sa používa pri mapovaní ekonomiky športu v EÚ, pracuje medzi ekonomicky prepojenými produktmi okrem športových lodí či bicyklov aj s pneumatikami, rafinovanými ropnými produktmi, motorovými vozidlami či motocyklami.

    Rovnaký princíp nájdeme pri športovom oblečení a vybavení alebo pri výstavbe štadiónov, hál a ďalšej športovej infraštruktúry.

    A nemusí ísť iba o výrobu.

    Maratón sa nekončí cieľovou čiarou

    Pri športových podujatiach sa rovnaký mechanizmus presúva do služieb, cestovného ruchu či dopravy.

    Dobrým príkladom je ČSOB Bratislava Marathon. Najviditeľnejšou ekonomickou aktivitou je samotná organizácia podujatia, Tú si so športom spojíme automaticky. Hlavným organizátorom je BE COOL v spolupráci s občianskym združením Bratislavský maratón.

    Lenže ekonomický efekt maratónu sa pri rozpočte organizátora nekončí.

    Do mesta prídu bežci a spolu s nimi rodiny, priatelia či ďalší návštevníci. Časť z nich potrebuje ubytovanie, stravuje sa, využíva dopravu alebo nakupuje.

    Veľmi konkrétne to vidno na spolupráci maratónu so Sheraton Bratislava. Hotel ako oficiálny hotel podujatia pripravil pre jeho účastníkov osobitný maratónsky balíček so skoršími raňajkami v deň pretekov, neskorším check-outom či ďalšími službami prispôsobenými bežcom.

    Pre hotel je to štandardná ekonomická aktivita v ubytovacích službách.

    Dôvod, prečo tento konkrétny dopyt vznikol, bol však šport.

    Rovnaký princíp platí pre časť tržieb reštaurácií, dopravy, maloobchodu alebo ďalších služieb, ktoré návštevník počas športového podujatia využije.

    A presne tu sa ukazuje rozdiel medzi tým, kde ekonomická aktivita skončí, a tým, čo ju vytvorilo.

    Ekonomický dopyt, ktorý vzniká vďaka športu

    Kajak, pneumatiky používané v motoršporte alebo hotelová izba počas maratónu vyzerajú na prvý pohľad ako úplne nesúvisiace ekonomické aktivity.

    Jedna patrí do výroby, druhá do gumárenského priemyslu a tretia do cestovného ruchu.

    Spája ich však jedna vec:

    časť dopytu po nich vzniká preto, že existuje šport.

    Preto považujem za užitočné hovoriť o ekonomickom dopyte, ktorý vzniká vďaka športu.

    To samozrejme neznamená, že celý hotel patrí do športu. Ani že výrobca pneumatík alebo stavebná firma sú športové firmy.

    Ide o tú časť ekonomickej aktivity, ktorá má preukázateľnú väzbu na šport.

    Klasické ekonomické štatistiky však potrebujú každú činnosť zaradiť niekam konkrétne. Výrobca kajakov patrí do výroby. Hotel do ubytovacích služieb. Stavebná firma do stavebníctva.

    Ak sa následne spýtame, akú ekonomickú hodnotu vytvára šport, potrebujeme tieto väzby poskladať späť.

    Preto existuje športový satelitný účet

    Presne na to slúži Sport Satellite Account – športový satelitný účet.

    Nie je alternatívou ku klasickým ekonomickým štatistikám. Je ďalšou vrstvou, ktorá nám umožňuje pozrieť sa na ne z iného uhla.

    Nesnaží sa vytvoriť umelé odvetvie s názvom šport a presunúť doň výrobcov, hotely alebo stavebné firmy. Snaží sa identifikovať tú časť ekonomickej aktivity, ktorá je so športom reálne prepojená.

    Aktuálna metodika Vilnius Definition 3.0 preto rozlišuje medzi characteristic products, teda produktmi a službami typickými pre samotný šport, a connected products, ktoré sú so športom ekonomicky prepojené.

    Až keď tieto väzby spojíme, dostaneme širší obraz toho, akú ekonomickú stopu šport vytvára.

    Keď tieto väzby spojíme, obraz športu sa zmení

    Najnovšia štúdia EU Sport Satellite Account: 2025 edition bola publikovaná v septembri 2025, ale pre porovnateľný výpočet používa harmonizované údaje za rok 2019. Jej výsledky preto treba čítať ako porovnateľný ekonomický obraz referenčného roku, nie ako aktuálny stav roku 2026.

    Pre Slovensko vyčíslila celkový priamy a domáci nepriamy efekt ekonomickej aktivity súvisiacej so športom na 2,35 miliardy eur HDP, čo predstavovalo približne 2,2 % slovenského HDP.

    Pri zamestnanosti išlo o 70 422 pracovných miest, teda 2,94 % celkovej zamestnanosti.

    Už samotné čísla ukazujú, že nehovoríme o zanedbateľnej časti ekonomiky.

    Pre našu tému je však ešte zaujímavejšie, z čoho sa skladajú.

    Z celkových 2,35 miliardy eur pripadalo približne 1,38 miliardy eur na connected products, teda ekonomicky prepojené aktivity. Pri pracovných miestach to bolo 38 367 zo 70 422.

    Inými slovami, viac než polovica ekonomického efektu športu, ktorý štúdia na Slovensku identifikovala, sa nachádzala mimo úzko chápaných typických športových aktivít.

    A tým dostávajú predchádzajúce príklady širší význam.

    Vajda Group ukazuje časť ekonomiky športu, ktorú klasická štatistika vidí ako výrobu. Hotel počas Bratislava Marathonu zase ukazuje rovnaký mechanizmus v službách.

    Dáta hovoria, že nejde o dve izolované situácie.

    Športové pracovné miesta nie sú iba v športových organizáciách

    Rovnaké rozlíšenie je dôležité aj pri debate o zamestnanosti.

    Ak sa pozrieme iba na športovcov, trénerov, zamestnancov klubov, zväzov či športovísk, zachytíme iba jednu časť pracovného trhu, ktorý šport vytvára.

    To neznamená, že človek pracujúci v hoteli alebo výrobnej firme má automaticky športovú profesiu.

    Znamená to niečo iné:

    časť dopytu po jeho práci môže vzniknúť vďaka športu.

    Aj európske čísla ukazujú, že tento efekt je významný. V referenčnom roku 2019 predstavovala športom súvisiaca ekonomická aktivita 627,5 miliardy eur, teda 3,4 % HDP EÚ, a podporovala približne 9,27 milióna pracovných miest, čo bolo 3,8 % celkovej zamestnanosti.

    A šport má ešte jednu vlastnosť, ktorá je z pohľadu zamestnanosti zaujímavá. Ekonomickú aktivitu dokáže vytvárať aj mimo najväčších hospodárskych centier – okolo športovísk, podujatí, cestovného ruchu či lokálnych komunít.

    Aj preto má zmysel hovoriť o športe nielen ako o voľnočasovej alebo spoločenskej téme, ale aj ako o súčasti pracovného trhu a regionálneho rozvoja.

    Keď šport meriame inak, mení sa aj diskusia o ňom

    Pri debate o športe sa veľmi rýchlo dostaneme k otázke, koľko peňazí doň vstupuje zo štátneho rozpočtu, samospráv alebo iných verejných zdrojov.

    Táto otázka je legitímna. Ale sama o sebe nestačí.

    Ak vieme, že šport vytvára dopyt aj mimo klubov, zväzov a športovísk, potom sa musíme pýtať aj na druhú stranu rovnice:

    Akú ekonomickú aktivitu šport vytvára?

    Nejde iba o to, koľko stojí športové podujatie, ale aj čo sa deje okolo neho. Nejde iba o počet ľudí zamestnaných v kluboch a zväzoch, ale aj o širší pracovný trh vytvorený športovým dopytom.

    A odtiaľ je už len krok k vzdelávaniu.

    Ak šport vytvára pracovné miesta a podnikateľské príležitosti, potrebujeme vedieť aj to, aké profesie a zručnosti tento ekosystém potrebuje.

    Podobne je to pri mestách a regiónoch. Športovisko, podujatie, turistická infraštruktúra alebo silný lokálny športový ekosystém môžu vytvárať dopyt po službách, práci a podnikaní aj mimo veľkých miest.

    To neznamená, že každá investícia do športu sa automaticky vráti alebo že každý športový projekt má pozitívny ekonomický efekt.

    Znamená to však, že ak chceme o športe rozhodovať kvalifikovane, nestačí sledovať iba to, koľko doň vstupuje.

    Potrebujeme vedieť aj to, čo z neho ďalej vzniká.

    Lepšie meranie môže viesť k lepším rozhodnutiam

    Samotné meranie nové firmy ani pracovné miesta nevytvorí.

    Pomôže nám však lepšie vidieť, kde ich šport už vytvára a kde môže existovať ďalší potenciál.

    Výrobca kajakov zostane výrobnou firmou. Hotel zostane hotelom. Stavebná firma stavebnou firmou.

    To je v poriadku.

    Rozdiel je v tom, že dokážeme lepšie pochopiť, akú časť ekonomického dopytu vytvoril šport a aké väzby z toho vznikajú na podnikanie, zamestnanosť, cestovný ruch alebo rozvoj regiónov.

    A to už môže ovplyvniť rozhodovanie o infraštruktúre, vzdelávaní, podpore podnikania či regionálnom rozvoji.

    Ekonomická hodnota sa v HDP nestráca. Stráca sa však jej väzba na šport.

    Preto má význam túto väzbu merať.

    Nie preto, aby sme športu umelo pripísali väčší význam.

    Ale preto, aby sme presnejšie videli, aký význam už dnes má a aký ďalší môže vytvárať.

    Čo si z toho odniesť do najbližšej diskusie

    Športový satelitný účet, NACE klasifikácia či metodika Vilnius Definition sú pomerne odborné témy. Športový manažér ich nemusí poznať do detailu.

    Dôležitejšie je rozumieť princípu a vedieť ho jednoducho vysvetliť človeku mimo športového prostredia.

    Ak si z tohto článku zapamätáte tri myšlienky, nech sú to tieto:

    1. Ekonomika športu nekončí pri kluboch, zväzoch a športoviskách. Šport vytvára dopyt aj vo výrobe, cestovnom ruchu, doprave, stavebníctve, technológiách či ďalších službách.
    2. Ekonomická hodnota sa v HDP nestráca. Stráca sa však jej väzba na šport. Preto pri klasickom pohľade na ekonomiku často nevidíme, akú časť podnikania a pracovných miest šport vytvára.
    3. Keď sa najbližšie bude hovoriť o tom, koľko šport stojí, pridajte ešte jednu otázku: Akú ekonomickú aktivitu šport vytvára? Práve tá môže posunúť diskusiu od samotného financovania športu k ekonomike, zamestnanosti a rozvoju regiónu.

    Ak sa podarí dostať aspoň tieto tri myšlienky častejšie do diskusií s ľuďmi mimo športového prostredia, už to môže zmeniť spôsob, akým sa na šport pozeráme.

    Zdroje:

    EU Sport Satellite Account – 2025 edition, Eurostat

    Publikácia používa Vilnius Definition 3.0 a zachytáva priamy aj nepriamy ekonomický príspevok športu k HDP a zamestnanosti.


  • Šport vytvára desaťtisíce pracovných miest. Vieme ich však pomenovať?

    Šport vytvára desaťtisíce pracovných miest. Vieme ich však pomenovať?

    Keď slovenský športovec získa olympijskú medailu, reprezentácia dosiahne veľký úspech alebo sa u nás koná významné športové podujatie, pri športovom stole býva plno.

    Šport dokáže vytvoriť emóciu, pocit spolupatričnosti a hrdosť. Politici, samosprávy, firmy aj médiá chcú byť v takých chvíľach pri tom. Je to prirodzené.

    Potom však existujú aj iné stoly. A je ich veľa.

    Stoly, pri ktorých sa rozhoduje o zdraví, regionálnom rozvoji, inováciách, podnikaní, sociálnych politikách, vzdelávaní alebo o tom, kam budú smerovať európske fondy a ďalšie veľké verejné investície.

    Jedným z nich je aj stôl, pri ktorom sa rozhoduje o zamestnanosti, kvalifikáciách, rekvalifikáciách a rozvoji zručností.

    A práve pri ňom šport často medzi prvými partnermi nie je.

    Možno však problém nie je iba v tom, že ostatní jeho hodnotu nevidia.

    Možno ju v tejto oblasti ešte stále nevieme dostatočne presne pomenovať ani my sami.

    Šport na Slovensku nevytvára iba športovcov a trénerov

    Keď sa povie práca v športe, väčšina ľudí si pravdepodobne predstaví profesionálneho športovca, trénera alebo rozhodcu.

    Lenže športový trh práce je podstatne širší.

    Najnovšia štúdia EU Sport Satellite Account 2025 pripisuje športu na Slovensku viac ako 54-tisíc priamo súvisiacich pracovných miest, čo je jedna z konkrétnych vrstiev širšieho ekonomického významu športu, ktorá pracuje s údajmi za rok 2019. Po započítaní domácich nepriamych efektov ide o 70 422 pracovných miest.

    Pri Slovensku nejde o samostatný národný športový satelitný účet, ale o harmonizovaný modelovaný odhad, takzvaný proxy account. Štúdia používa spoločnú metodiku založenú na Vilnius definícii športu, aby bolo možné ekonomický význam športu medzi krajinami porovnávať.

    Aj s týmto metodickým spresnením je to dôležité číslo.

    Nehovoríme totiž o malej skupine profesionálnych športovcov, trénerov a rozhodcov. Európska metodika zachytáva ekonomickú aktivitu súvisiacu so športom naprieč viacerými časťami hospodárstva. Na úrovni celej EÚ vytváral šport v roku 2019 priamo viac ako šesť miliónov pracovných miest.

    Ak teda na Slovensku hovoríme o viac ako 54-tisíc priamo súvisiacich pracovných miestach, hovoríme o reálnom segmente trhu práce.

    A tu prichádza otázka, ktorú sme si doteraz kládli málo:

    Vieme vôbec presne povedať, aké pracovné pozície tento trh tvorí, aké kvalifikácie vyžadujú a aké vzdelávacie cesty k nim vedú?

    Pracovné pozície v športe: tri systémy, tri jazyky

    Keď sme sa začali podrobnejšie pozerať na pracovné pozície a vzdelávacie cesty v športe, veľmi rýchlo sme narazili na problém, ktorý je väčší než len niekoľko chýbajúcich alebo nepresne pomenovaných povolaní.

    Jednotlivé časti systému hovoria o práci v športe rozdielnym jazykom.

    Kariérna brána, teda systém, cez ktorý štát opisuje pracovné pozície a požiadavky trhu práce, pozná napríklad športového manažéra, športového administrátora, organizátora športových podujatí alebo športového delegáta. Karta športového manažéra ho napríklad opisuje ako odborníka na riadenie športových subjektov, organizovanie podujatí, marketing, administratívu či prácu s dátami.

    Športové prostredie však pracuje najmä s pojmami zo zákona o športe a zo zákona o organizovaní verejných športových podujatí.

    Zákon o športe pozná širokú kategóriu športového odborníka, do ktorej patria tréner a inštruktor športu, ale aj ďalšie osoby vykonávajúce odbornú činnosť, kontrolór či funkcionár športovej organizácie. Osobitne upravuje napríklad aj dopingového komisára.

    Zákon o organizovaní verejných športových podujatí zase pracuje s hlavným usporiadateľom, bezpečnostným manažérom či delegátom zväzu a presne určuje ich funkcie aj odbornú spôsobilosť.

    A školy používajú ďalšiu terminológiu.

    Na stredných športových školách máme odbory ako športový manažment, digitálne služby v športe alebo spracovanie dát v športe. Ministerstvo školstva tieto odbory uvádza aj v aktuálnych dokumentoch pre stredné športové školy.

    Na vysokých školách zase nájdeme trénerstvo, športový manažment, šport pre zdravie, fyzioterapiu či ďalšie študijné programy súvisiace so športom.

    Každý z týchto systémov má vlastný účel a vlastnú logiku.

    Problém je, že medzi nimi dnes nie je dostatočne čitateľné prepojenie.

    Ak mladý človek vyštuduje športový manažment, ku ktorým konkrétnym pracovným pozíciám ho to pripravuje?

    Ak zákon pozná bezpečnostného manažéra, ide o samostatné povolanie na trhu práce, kvalifikáciu alebo funkciu pri organizovaní športového podujatia?

    Ak máme študijný odbor spracovanie dát v športe, kde v systéme povolaní nájdeme človeka, ktorý bude tieto dáta reálne spracúvať?

    A čo presne znamená športový odborník? V zákone je to široká kategória, pod ktorú môžu patriť veľmi rozdielne činnosti. Pre potreby trhu práce však potrebujeme vedieť presnejšie, akú prácu konkrétny človek vykonáva.

    Ak na tieto otázky nie je jednoduché odpovedať ani človeku, ktorý v športovom prostredí pôsobí roky, ťažko môžeme očakávať, že sa v tom zorientuje osemnásťročný študent, kariérny poradca, úrad práce alebo človek pripravujúci politiku zamestnanosti a vzdelávania.

    Toto je podľa mňa jadro problému.

    Šport pracovné miesta má. Nemáme však ešte dostatočne zrozumiteľnú mapu toho, čo je pracovná pozícia, čo kvalifikácia, čo odborná spôsobilosť, čo zákonná funkcia a aká vzdelávacia cesta vedie ku konkrétnej práci.

    Najskôr pracovná pozícia, potom kvalifikácia a vzdelávanie

    Pri prvom pohľade na dnešné karty v Kariérnej bráne by sa mohlo zdať, že riešením je doplniť niekoľko chýbajúcich názvov alebo existujúce pozície premenovať.

    Lenže problém je hlbší.

    Dobrým príkladom je samotný športovec. Zákon o športe definuje profesionálneho, amatérskeho aj neorganizovaného športovca. To znamená, že zákonný status športovca ešte automaticky nehovorí, že ide o pracovnú pozíciu na trhu práce.

    Podobne je to pri športových podujatiach. Organizátor podujatia, hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér alebo delegát nepredstavujú nevyhnutne rovnaký typ profesie. Zákon napríklad pri hlavnom usporiadateľovi a bezpečnostnom manažérovi pracuje s konkrétnou odbornou spôsobilosťou a úlohami pri podujatí.

    Pre potreby trhu práce preto nestačí zobrať názov zo zákona, predpisu zväzu alebo existujúcej karty a automaticky z neho urobiť povolanie.

    Najskôr potrebujeme vedieť, čo ten človek reálne robí.

    Kto jeho prácu potrebuje? Kto ho zamestnáva alebo si jeho služby objednáva? Aké činnosti vykonáva a aké kompetencie na ne potrebuje?

    Až potom má zmysel riešiť, či ide o samostatné povolanie, širšiu profesiu so špecializáciou, kvalifikáciu alebo zákonnú funkciu.

    Rovnako dôležité je poradie pri vzdelávaní.

    Nemá veľký význam najskôr hľadať školu alebo kurz k existujúcemu názvu, ak ešte nevieme, či ten názov opisuje reálnu pracovnú pozíciu.

    Najskôr práca. Potom kvalifikácia. A až následne vzdelávacia cesta.

    To je podľa mňa základná logika, ktorú dnes pri športe potrebujeme upratať.

    Šport nepotrebuje stovky nových povolaní

    Keď začneme upratovať pracovné pozície v športe, veľmi ľahko sa môžeme dostať do opačného extrému.

    Každý šport má vlastné pravidlá, odborné roly a špecifické potreby. Iné pozície nájdeme vo futbale, iné v jazdectve, plávaní alebo lyžovaní. Podobne sa líši prevádzka plavárne, zimného štadióna, športovej haly alebo tenisového centra.

    To však ešte neznamená, že každá odlišnosť potrebuje vlastné povolanie.

    Ak by sme každý názov zo zväzových predpisov, každý typ športoviska alebo každú špecifickú činnosť prepísali do samostatnej pracovnej karty, veľmi rýchlo by sme vytvorili systém, v ktorom sa bude ešte ťažšie orientovať.

    Oveľa logickejším smerom je podľa mňa princíp:

    spoločný profesijný základ + odborná alebo športová špecializácia.

    Manažér plavárne a manažér zimného štadióna pracujú v inom technickom prostredí. Veľká časť ich práce je však rovnaká: riadenie ľudí, financií, prevádzky, bezpečnosti, zákazníkov, obchodných procesov, kapacít či technológií.

    Rozdiel je v špecializácii, nie nevyhnutne v samotnom profesijnom základe.

    Rovnakú logiku potrebujeme aj pri profesiách, ktoré do športu vstupujú z iných oblastí.

    Účtovník, právnik, IT špecialista, lekár alebo fyzioterapeut sa nestáva automaticky športovou profesiou len preto, že pôsobí v športovej organizácii. Jeho základné povolanie existuje aj mimo športu.

    To však neznamená, že šport nevyžaduje dodatočné znalosti a kompetencie.

    Človek, ktorý pracuje v marketingu športového klubu, potrebuje okrem všeobecného marketingového základu rozumieť partnerstvám, mediálnym právam, fanúšikom, ticketingu, merchandisingu alebo komercializácii športového produktu.

    Podobne človek pracujúci so športovými dátami potrebuje kombinovať všeobecné dátové kompetencie s pochopením športového prostredia.

    Cieľom teda nemá byť, aby šport mal čo najviac vlastných kariet.

    Cieľom je, aby systém čo najpresnejšie zodpovedal tomu, ako práca v športe reálne funguje.

    Nové technológie menia aj pracovné pozície v športe

    Ak chceme pracovné pozície v športe upratať, nestačí pozerať iba na to, čo existuje dnes.

    Šport sa mení veľmi rýchlo.

    Dáta, videoanalýza, tracking, senzory, wearables, computer vision či umelá inteligencia menia prípravu športovcov. Digitalizácia a automatizácia menia fungovanie športovísk a podujatí. Dátová analytika, CRM a nové mediálne platformy zase spôsob, akým športové organizácie pracujú s fanúšikmi a partnermi.

    To vytvára nové činnosti, nové kombinácie kompetencií a postupne aj nové pracovné pozície.

    Nemusíme dnes vedieť, ako sa budú volať o päť alebo desať rokov. Potrebujeme však systém, ktorý ich bude vedieť zachytiť bez toho, aby sme pri každej technologickej zmene nanovo prestavovali celý zoznam povolaní.

    Aj preto dáva zmysel pracovať s tromi úrovňami:

    stabilnejší profesijný základ, pružnejšie špecializácie a rýchlo sa meniace kompetencie.

    Napríklad práca so športovými dátami môže stáť na širšom dátovom alebo analytickom základe, ale vyžadovať špecifické znalosti športového výkonu, videoanalýzy alebo práce s trackingovými systémami.

    Podobne automatizácia športovísk nemusí znamenať vznik jednej novej profesie. Môže však zásadne meniť kompetencie ľudí, ktorí športovisko riadia, prevádzkujú alebo technicky zabezpečujú.

    Ak budeme systém nastavovať len podľa dnešných názvov pracovných pozícií, veľmi rýchlo zastará.

    Už Stratégia športu 2030, na ktorej príprave som sa podieľal, pracovala so športom súčasne ako so spoločenským fenoménom a hospodárskou činnosťou a medzi témami rozvoja pomenovala vzdelávanie, manažérske schopnosti, digitalizáciu aj inovácie. Verejná verzia stratégie bola zverejnená Slovenským olympijským a športovým výborom v roku 2022.

    Dnes sa potrebujeme dostať o úroveň hlbšie.

    Nejde len o to správne pomenovať dnešný športový trh práce.

    Potrebujeme vytvoriť systém, ktorý bude rozumieť aj tomu zajtrajšiemu.

    Prečo má šport miesto pri stole zamestnanosti a vzdelávania

    Keď sa na šport pozrieme cez zamestnanosť a vzdelávanie, začína byť zrejmé, že nejde o okrajovú tému.

    A znovu treba zdôrazniť: nehovoríme iba o športovcoch a tréneroch.

    Pod širokým označením športový odborník sa v praxi skrývajú desiatky rôznych činností a odborných rolí. Rozhodcovia, delegáti, analytici, štatistici, technickí odborníci či ľudia zabezpečujúci súťaže.

    Rovnako neexistuje jeden univerzálny športový manažér. Inú prácu robí človek, ktorý riadi klub, inú manažér športoviska, súťaže alebo športového podujatia. Ďalší ľudia sa venujú partnerstvám, marketingu, fan engagementu, ticketingu, merchandisingu, dátam alebo digitalizácii.

    Za niekoľkými všeobecnými názvami sa teda skrývajú desiatky reálnych pracovných pozícií a špecializácií.

    Ak šport vytvára desaťtisíce pracovných miest, potrebuje vlastné aj prierezové profesie a rieši kvalifikácie, nové kompetencie aj vzdelávacie cesty, potom má čo priniesť aj do diskusie o trhu práce, rozvoji zručností a ľudskom kapitále.

    A tu sa vraciame k miestu pri stole.

    Za posledné roky som pri práci v témach zamestnanosti, digitálnych zručností a verejných politík viackrát videl podobnú situáciu.

    Pripravuje sa projekt, program alebo verejná politika, ktorá sa športového prostredia reálne týka. Na začiatku však šport medzi prirodzenými partnermi nie je.

    Až keď sa do diskusie dostane niekto, kto pozná jeho každodennú realitu, objavia sa cieľové skupiny, potreby alebo príležitosti, na ktoré sa dovtedy nemyslelo.

    Nevnímam to ako výčitku voči tým, ktorí takéto projekty pripravujú.

    Ak šport nie je dostatočne čitateľný ako trh práce a ak nevieme presne pomenovať jeho profesie, kompetencie a vzdelávacie cesty, nemôžeme automaticky očakávať, že ho tak budú vnímať aj ostatní.

    Preto mapovanie pracovných pozícií a kvalifikácií nie je administratívne cvičenie.

    Je to spôsob, ako šport lepšie preložiť do jazyka, ktorému rozumie trh práce, školy aj verejné politiky.

    Potrebujeme vedieť, kto v športe pracuje, aké profesie šport potrebuje, aké kompetencie budú títo ľudia potrebovať o päť či desať rokov a aké vzdelávacie cesty k týmto profesiám vedú.

    Keď na tieto otázky budeme vedieť odpovedať, šport nebude musieť vysvetľovať, prečo má sedieť pri stole, kde sa rozhoduje o zamestnanosti, vzdelávaní, rekvalifikáciách alebo rozvoji zručností.

    Bude to zrejmé z toho, čo reálne prináša.

    A rovnaká logika platí aj pri ďalších veľkých stoloch: pri zdraví, regionálnom rozvoji, inováciách, podnikaní, sociálnych politikách, eurofondoch a veľkých verejných investíciách.

    Šport pri nich nemusí sedieť preto, že je šport.

    Mal by pri nich byť vtedy, keď má k riešenej téme reálnu hodnotu, skúsenosť a ľudí.

    A v prípade zamestnanosti a vzdelávania ich evidentne má.

    Ekonomika a zamestnanosť sú iba jednou vrstvou hodnoty športu

    Bolo by chybou skončiť pri číslach o pracovných miestach.

    Šport má oveľa širšiu hodnotu.

    Vrcholový šport prináša emócie, reprezentáciu krajiny a spoločné zážitky. Kluby pracujúce s deťmi a mládežou pomáhajú formovať disciplínu, vytrvalosť, schopnosť spolupracovať, zvládať prehry a skúšať to znovu. Pohyb a šport majú zároveň významné miesto v podpore fyzického a duševného zdravia.

    Ani EU Sport Satellite Account sa nesnaží celú túto hodnotu zredukovať na HDP a pracovné miesta. Jeho ekonomické vyčíslenie nezachytáva naplno napríklad dobrovoľníctvo, zdravotné prínosy, vzdelávacie výsledky, wellbeing či sociálny kapitál.

    Preto ekonomika a zamestnanosť nie sú náhradou ostatných hodnôt športu.

    Sú ďalšou vrstvou, ktorú potrebujeme vedieť pomenovať.

    A práve zamestnanosť veľmi dobre ukazuje, prečo na tom záleží.

    Na Slovensku hovoríme o desaťtisícoch pracovných miest súvisiacich so športom. Napriek tomu ešte stále nemáme dostatočne zrozumiteľný systém, ktorý by profesie prepájal s kvalifikáciami a vzdelávacími cestami.

    Ak túto mapu postupne vytvoríme, šport bude zrozumiteľnejší nielen sám sebe.

    Bude zrozumiteľnejší aj ľuďom, ktorí rozhodujú o zamestnanosti, vzdelávaní, rekvalifikáciách, eurofondoch a ďalších verejných politikách.

    A to je podľa mňa podstatné.

    Šport nemusí pri každom stole dokazovať, že je výnimočný.

    Potrebuje vedieť presne ukázať, akú hodnotu k danej téme prináša.

    Pri trhu práce sú to pracovné miesta, profesie, kompetencie a ľudia, ktorých treba na tieto pozície pripraviť.

    Pri zdraví to bude iný argument. Pri regionálnom rozvoji ďalší. Pri inováciách, podnikaní alebo eurofondoch zase iný.

    Keď tieto hodnoty dokážeme pomenovať presne a zrozumiteľne, miesto športu pri relevantných stoloch nebude otázkou zdvorilosti ani lobingu.

    Bude jednoducho dávať zmysel.

    Zdroje:

    EU Sport Satellite Account 2025
    Eurostat / European Commission

    Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe
    Slov-Lex

    Zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí
    Slov-Lex

    Kariérna brána
    Pracovné pozície a kvalifikácie v športe

    Stratégia športu 2030
    Slovenský olympijský a športový výbor

    Keď štatistiky klamú. Kto v skutočnosti tvorí šport?
    Hodnota športu

    Dáta hovoria jasne: šport je ekonomický sektor, nielen aktivita
    Hodnota športu

  • Futbal nerastie iba vďaka tomu, koľko zarobí. Rozhoduje, čo s peniazmi urobí ďalej

    Futbal nerastie iba vďaka tomu, koľko zarobí. Rozhoduje, čo s peniazmi urobí ďalej

    Práve skončené majstrovstvá sveta ukázali, koľko peňazí dokáže futbal vytvoriť. Jeho dlhodobá sila však stojí aj na tom, že časť tejto hodnoty vracia späť do vlastného systému – predvídateľne, solidárne a počas viacerých cyklov.

    Pred dvoma rokmi som sa v podcaste denníka SME rozprával o majstrovstvách Európy vo futbale z pohľadu financií. Koľko takéto podujatie zarobí, odkiaľ prichádzajú jeho tržby a kto z nich profituje.

    Práve skončené majstrovstvá sveta priniesli ešte väčšie čísla. FIFA očakáva, že jej tržby za celý cyklus 2023 až 2026 prekročia 15 miliárd dolárov. Nejde o tržby samotného turnaja, ale majstrovstvá sveta sú hlavným ekonomickým motorom celého štvorročného obdobia.

    Pri takomto výsledku sa pozornosť prirodzene sústreďuje na to, koľko futbal dokáže zarobiť.

    Mňa však zaujíma iná otázka:

    Čo futbal s vytvorenými peniazmi urobí ďalej?

    Veľké podujatie môže priniesť rekordné tržby, plné štadióny, globálnu sledovanosť a silný ekonomický výsledok. To ešte automaticky neznamená, že z neho bude o desať rokov silnejší celý šport.

    Rozhoduje, či vytvorená hodnota zostane pri samotnom podujatí a jeho najsilnejších aktéroch, alebo sa jej časť systematicky vráti do infraštruktúry, klubov, národných asociácií, trénerov, mládeže a súťaží.

    A práve v tomto je futbal výnimočný.

    Nie preto, že by mal všetko nastavené dokonale. Ale preto, že dokázal vytvoriť mechanizmy, ktoré premieňajú úspech vrcholových podujatí na dlhodobý rozvoj celého systému.

    Dva princípy: začať a vydržať

    Pri redistribúcii peňazí v športe sú podľa mňa rozhodujúce dve veci.

    Prvou je vôbec vytvoriť systém. Nastaviť pravidlo, podľa ktorého sa časť tržieb z vrcholovej úrovne vracia do infraštruktúry, mládeže, vzdelávania, súťaží a fungovania organizácií, ktoré celý šport tvoria.

    Druhou je konzistentnosť.

    Jeden grant, jedno ihrisko ani jeden úspešný turnaj celý šport nezmenia. Výsledok sa prejaví až vtedy, keď sa mechanizmus opakuje počas viacerých rokov a jednotlivé investície na seba nadväzujú.

    Najprv vznikne ihrisko. Potom sa zlepšia tréningové podmienky. Postupne rastie kvalita trénerov, pribúdajú súťaže, hráči a kluby. Národná asociácia získava väčšiu organizačnú kapacitu, dokáže lepšie pracovať s partnermi a postupne vytvárať aj vlastné tržby.

    Každý ďalší cyklus tak nezačína od nuly, ale stavia na tom predchádzajúcom.

    FIFA Forward: globálny systém pre 211 asociácií

    Program FIFA Forward vznikol v roku 2016 ako mechanizmus, ktorým FIFA vracia časť svojich tržieb do rozvoja futbalu vo všetkých 211 členských asociáciách a šiestich kontinentálnych konfederáciách.

    V cykle Forward 3.0 na roky 2023 až 2026 bolo na rozvoj vyčlenených 2,25 miliardy dolárov. Každá členská asociácia môže počas štyroch rokov získať podporu až do výšky osem miliónov dolárov.

    V nasledujúcom cykle 2027 až 2030 dosiahnu investície programu FIFA Forward 2,7 miliardy dolárov. Je to o 20 percent viac ako v aktuálnom období a približne osemnásobok rozvojového financovania pred zavedením programu.

    Podstatná teda nie je iba výška jednotlivých súm. Dôležitý je vývoj samotného systému.

    Program vznikol, opakuje sa v pravidelných štvorročných cykloch a objem dostupných zdrojov postupne rastie. Národné asociácie tak môžu plánovať investície do infraštruktúry, domácich súťaží, ženského a mládežníckeho futbalu, technológií či vzdelávania na dlhšie obdobie.

    Počas prvých dvoch cyklov FIFA sprístupnila približne 2,8 miliardy dolárov a podporila viac než 1 600 konkrétnych projektov. Každý ďalší cyklus tak nerozdeľuje iba viac peňazí, ale nadväzuje na infraštruktúru, kapacity a skúsenosti vytvorené v predchádzajúcich rokoch.

    Samotná existencia programu, samozrejme, nezaručuje, že každý projekt bude kvalitný a každý dolár bude využitý efektívne. To je otázka kontroly, riadenia a zodpovednosti.

    Z pohľadu hlavnej tézy je však rozhodujúce, že futbal vytvoril predvídateľný mechanizmus, udržal ho počas viacerých cyklov a ďalej ho finančne posilňuje.

    UEFA HatTrick: jeden turnaj financuje ďalšie štyri roky

    Ešte čistejšie možno tento princíp vidieť v Európe.

    UEFA spustila program HatTrick v roku 2004. Jeho základná logika je jednoduchá: časť tržieb z mužských majstrovstiev Európy sa vráti do všetkých 55 členských asociácií a počas nasledujúcich štyroch rokov financuje rozvoj futbalu.

    Aktuálny cyklus HatTrick VI na roky 2024 až 2028 má rozpočet 935 miliónov eur. Je o 21 percent väčší ako predchádzajúci cyklus a každá členská asociácia môže počas štyroch rokov získať až 17 miliónov eur.

    Najlepšie však dlhodobosť systému ukazuje vývoj jednotlivých cyklov:

    Tabuľka rastu rozpočtu programu UEFA HatTrick v šiestich cykloch z 301,6 milióna eur na 935 miliónov eur.
    Rozpočet jedného cyklu UEFA HatTrick sa za 24 rokov viac než strojnásobil. Zdroj: UEFA.

    Za 24 rokov sa rozpočet jedného cyklu viac než strojnásobil. Vo všetkých šiestich cykloch spolu UEFA vyčlenila približne 3,5 miliardy eur.

    Práve tu vidíme podstatu dlhodobého systému. UEFA nevytvorila HatTrick ako jednorazový projekt po úspešnom turnaji. Po každom ďalšom EURO program zachovala a jeho rozpočet opäť zvýšila.

    Vznikol predvídateľný cyklus.

    EURO vytvorí tržby. Časť výsledku sa vyčlení na rozvoj. Počas nasledujúcich štyroch rokov sa z nej financujú ihriská, tréningové centrá, mládežnícky a ženský futbal, tréneri, rozhodcovia aj fungovanie asociácií. Potom príde ďalší turnaj a nový, väčší cyklus.

    Vrcholové podujatie tak nie je iba vyvrcholením predchádzajúcich štyroch rokov. Zároveň financuje ďalšie štyri.

    Solidarita nie je charita

    Redistribúcia sa môže na prvý pohľad javiť ako pomoc slabším na úkor úspešných. Takýto pohľad však zachytáva iba krátkodobé rozdelenie peňazí, nie dlhodobý rast celého športu.

    Ak menšia futbalová krajina vybuduje tréningové centrum, zlepší domáce súťaže, vzdelá trénerov a vytvorí podmienky pre viac detí, neprofituje z toho iba jej národný zväz.

    Futbal získava ďalší fungujúci trh. Viac hráčov, klubov, fanúšikov, partnerov a kvalitných súperov. Rozširuje sa hráčska základňa aj počet krajín, ktoré dokážu vytvárať atraktívny futbalový produkt.

    Z dlhodobého pohľadu z toho profitujú aj najsilnejší aktéri.

    Čím viac krajín dokáže futbal systematicky rozvíjať, tým väčší je celý ekosystém. Rastie globálne publikum, hodnota medzinárodných súťaží, hráčsky trh aj obchodný potenciál športu.

    Solidarita preto nie je charita. Je to investícia do veľkosti, kvality a budúcej hodnoty spoločného produktu.

    A práve tu sa ukazuje rozdiel medzi krátkodobým a dlhodobým uvažovaním. Krátkodobo môže byť výhodnejšie ponechať viac peňazí tým, ktorí ich už dnes dokážu najlepšie zhodnotiť. Dlhodobo však môže byť hodnotnejšie rozšíriť počet krajín, klubov a ľudí, ktorí dokážu hodnotu vytvárať.

    Premier League a La Liga: keď spôsob rozdelenia mení hodnotu celej súťaže

    Rovnaký princíp možno sledovať aj na úrovni domácich ligových súťaží.

    V Premier League dostal v sezóne 2024/25 klub s najvyššou centrálnou platbou približne 174,9 milióna libier. Posledný klub dostal približne 109,2 milióna. Rozdiel medzi vrcholom a spodkom súťaže bol teda približne 1,6-násobný. Platby zahŕňajú tržby z predaja televíznych práv aj centrálne komerčné príjmy.

    V La Lige dostal podľa zverejneného rozdelenia tržieb z predaja televíznych práv Real Madrid približne 157,9 milióna eur, zatiaľ čo Leganés necelých 40 miliónov. Rozdiel bol takmer štvornásobný.

    Nejde o úplne rovnaké finančné kategórie. Španielsky systém navyše pracuje s kompenzáciami a zákonnými pravidlami, ktoré do posudzovania rozdielov započítavajú aj ďalšie príjmy. Pre hlavný argument je však podstatný vnútorný rozdiel medzi najsilnejšími a najslabšími klubmi.

    Ak aj klub zo spodnej časti Premier League dostane viac než sto miliónov libier, má reálnu kapacitu investovať do hráčov, trénerov, akadémie, štadióna a profesionálnej prevádzky. Neznamená to, že všetky kluby budú rovnako silné. Znamená to však, že väčší počet z nich má ekonomické podmienky na to, aby konkurovali.

    Takto vzniká pozitívny kruh:

    Kruhová schéma ukazujúca, ako rovnomernejšie rozdelenie tržieb vedie k väčšej konkurencieschopnosti klubov, atraktívnejšej lige a vyššej hodnote televíznych práv.
    Rovnomernejšie rozdelenie tržieb môže posilňovať konkurencieschopnosť klubov a tým aj hodnotu ligy ako spoločného produktu.

    Rovnomernejšie rozdelenie nie je jediným dôvodom globálneho úspechu Premier League. Úlohu zohrávajú história klubov, anglický jazyk, investori, marketing aj globálna distribúcia vysielania.

    Je však jedným z mechanizmov, ktoré chránia hodnotu celej ligy, nielen jej najväčších značiek. Aj samotná Premier League spája svoj distribučný systém s rozvojom klubov, investíciami do hráčov a štadiónov a s konkurencieschopnosťou súťaže.

    Ak najväčší klub rastie stále rýchlejšie a menší nemá reálnu šancu približovať sa, časom nemusí strácať iba slabší klub. Strácať môže aj liga ako spoločný produkt.

    Niektoré športy už budujú systém. Iné zostávajú najmä pri projektoch

    Futbal nie je jediný šport, ktorý časť vytvorených peňazí vracia späť do vlastného rozvoja. Rozdiely medzi jednotlivými športmi sú však výrazné.

    Najbližšie k systematickému prístupu futbalu majú z porovnávaných príkladov rugby a biatlon.

    World Rugby priamo označuje mužské majstrovstvá sveta za finančný motor celého športu. Rugby World Cup 2023 vytvoril rekordný prebytok 472 miliónov libier určený na reinvestovanie späť do rugby. Úspech vrcholového podujatia tak nie je iba výsledkom pre organizátora. Stáva sa zdrojom ďalšieho rozvoja celého športu.

    Biatlon používa iný model, ale podobnú logiku. Medzinárodná biatlonová únia kombinuje podporu národných federácií, organizátorov, účasti v súťažiach a konkrétnych rozvojových projektov. Pre sezónu 2026/27 napríklad schválila viac než dva milióny eur na 147 projektov v 41 národných federáciách.

    Rugby a biatlon ukazujú, že systematická reinvestícia nemusí byť výsadou ekonomicky najsilnejšieho športu. Aj menší šport môže nastaviť pravidlá tak, aby z úspechu vrcholovej úrovne profitoval širší okruh federácií, organizátorov a športovcov.

    Pri hokeji a atletike je model menej systematický.

    Aj tieto športy financujú svoj rozvoj, no podpora je vo väčšej miere založená na jednotlivých projektoch, grantoch, účasti v súťažiach alebo dosiahnutom výkone.

    V hokeji je časť rozvojovej podpory priamo naviazaná na výsledky. IIHF vo finančnej správe za sezónu 2022/23 uvádza, že pri mužských majstrovstvách sveta sa jej výška zvyčajne počíta podľa konečného umiestnenia. Najvyššiu sumu tak dostáva majster – teda federácia, ktorá už patrí medzi najsilnejšie.

    IIHF zároveň prevádzkuje Growing the Game Fund, ktorý podporuje konkrétne rozvojové projekty. Federácie však o tieto peniaze žiadajú a podpora nie je automatickou viacročnou súčasťou ich financovania.

    Atletika má granty a fondy určené kontinentálnym asociáciám a národným federáciám. World Athletics v roku 2024 použila približne 12 miliónov dolárov na ich správu a financovanie a zvýšila objem programu Grant for Growth. Aj tu však ide prevažne o grantový a projektový model.

    Rozdiel teda nie je medzi športmi, ktoré rozvoj podporujú, a tými, ktoré ho nepodporujú.

    Rozdiel je v tom, ako ďaleko dokázali tento princíp rozvinúť. Či z reinvestovania vytvorili pravidelnú a predvídateľnú súčasť svojho ekonomického modelu, alebo podpora zostáva rozdelená medzi jednotlivé projekty, granty a odmeny za dosiahnutý výkon.

    Práve tu je futbal najďalej. FIFA Forward a UEFA HatTrick spájajú priame prepojenie s tržbami vrcholových podujatí, viacročnú predvídateľnosť, široký prístup členských asociácií a rast objemu podpory z jedného cyklu na druhý.

    Skutočný výsledok turnaja uvidíme až neskôr

    Účtovný výsledok majstrovstiev sveta sa dá vyčísliť krátko po finále. Skutočný výsledok pre futbal sa však ukáže až o niekoľko rokov.

    Uvidíme ho v počte nových ihrísk, kvalite trénerov, fungovaní národných asociácií, raste ženského a mládežníckeho futbalu či v krajinách, ktoré dnes patria medzi slabšie, ale postupne dokážu vychovávať hráčov, organizovať kvalitnejšie súťaže a vytvárať vlastné tržby.

    Futbal nemá všetko nastavené dokonale. FIFA ani UEFA nie sú bez káuz, neefektívnosti a sporných rozhodnutí. To však nemení hodnotu základného princípu.

    Nestačí vytvoriť úspešné podujatie. Ak chceme dlhodobo budovať celý šport, musíme časť jeho úspechu vedome vracať späť do systému. A potom pri nastavenom modeli vydržať dostatočne dlho, aby sa jeho výsledky mohli prejaviť.

    Preto po veľkom turnaji nestačí vyhodnotiť, koľko peňazí priniesol. Dôležité je aj to, koľko z vytvorenej hodnoty sa vráti späť do športu, podľa akých pravidiel sa rozdelí a čo vďaka nej vznikne o päť či desať rokov.

    Krátkodobý úspech sa meria tržbami. Dlhodobý úspech tým, čo z nich šport dokáže vybudovať.

    Zdroje a ďalšie čítanie

    • FIFA Forward – údaje o financovaní programu, členských asociáciách a rozvojových projektoch.
    • UEFA HatTrick – história programu, rozpočty jednotlivých cyklov a podpora členských asociácií.
    • Premier League – centrálne platby klubom v sezóne 2024/25.
    • La Liga – rozdelenie tržieb z predaja televíznych práv v sezóne 2024/25.
    • World Rugby – financovanie rozvoja rugby z výsledkov majstrovstiev sveta.
    • International Biathlon Union – podpora národných federácií a rozvojových projektov.
    • IIHF – finančné správy a Growing the Game Fund.
    • World Athletics – výročná správa a grantové financovanie rozvoja atletiky.

    Ak rozhodujete o peniazoch v športe, položte si pri najbližšom rozdeľovaní zdrojov tri otázky: Je systém predvídateľný? Dostanú sa k podpore aj tí, ktorí ešte nepatria medzi najsilnejších? A bude rovnaký mechanizmus fungovať aj o štyri roky?

  • PREČO VENOVAŤ POZORNOSŤ ŠPORTOVÉMU MARKETINGU

    PREČO VENOVAŤ POZORNOSŤ ŠPORTOVÉMU MARKETINGU

    Aj keby som veľmi chcel venovať čas písaniu blogu, alebo nahrávaniu vlastného podcastu. Deň má však len 24 hodín a priority sú priority.

    Vždy som však rád, keď sa môžem o mojej téme športu, športového marketingu a športového biznisu porozprávať a možno niekoho inšpirovať. Preto som vďačný, že sme sa mojim témam povenovali s dámami z Levosphere – Business Marketing Strategy. Ďakujem Anna Sabolova a Naďa Kacera za pozvanie a príjemnú debatu. Snáď to nezostane len pri filozofickej debate.
    Ak by v tejto téme ktokoľvek potreboval pomoc prípadne konzultáciu rád pomôžem. Budem rád aj za spätnú väzbu:)
    #sportsmarketing #sportsbiz #sportstech

    Podcast nájdete na:
    Spotify: https://spoti.fi/2XCd5mM
    Apple podcast: https://apple.co/2rjfl5Z
    Google podcast: https://bit.ly/2KJyrJo

  • Od písaného slova, k podcastu.

    Od písaného slova, k podcastu.

    V poslednom období som dostával mnoho otázok z médií na rôzne témy. Najmä ohľadne dopadov korona krízy na šport. Viackrát som bol pozvaný do TV štúdií, kde sme diskutovali na rôzne témy. Taktiež som pravidelne odpovedal na otázky TV/radio/print/online novinárov. Každé takéto mediálne vystúpenie pre mňa znamenalo adekvátnu prípravu. Vždy som sa snažil pripraviť podklady, čísla, fakty a na nich postaviť moje vyjadrenia. Keďže mediálny priestor je drahý:) tak sa len malá časť z mojich myšlienok a odpovedí dostala reálne von. Je to fakt a (nielen) dnes médiá takto fungujú.

    Mnohí ľudia, ktorí ma sledujú/poznajú mi písali, že škoda, že sa v niektorých témach nejde viac do hĺbky. Pre istú skupinu ľudí sú to vskutku zaujímavé oblasti. A keďže písať o nich je časovo náročné, málokedy som sa k tomu dostal.

    Viacero okolností sa stretlo a najmä vďaka sponzorovi, spoločnosti paysy, sme vytvorili novú video/audio platformu.

    V našom podcaste chceme prinášať zaujímavé témy, týkajúce sa biznisu a financií v športe. Preto aj spojenie s paysy je ideálne, pretože táto webová aplikácia rieši a zlepšuje práve financie v športových kluboch a organizáciách. Viac info na https://paysy.sk/.

    Ako prvého sme si dovolili pozvať človeka, ktorý má na financie v športe bezpochyby podstatný vplyv. Prezidenta Slovenského olympijského a športového výboru, Antona Siekela. Prezident SOŠV ako strešnej organizácie slovenského športu je najdôležitejším partnerom pre oficiálnych predstaviteľov štátnych autorít pri diskusiách o financovaní a dlhodobej koncepcie rozvoja športu. A toto sa dotýka každého jedného, kto v športe pôsobí.

    V prvom podcaste sa dozviete napríklad o tom, prečo je šport dôležitý pre spoločnosť (ekonomiku, zdravotníctvo a zamestnanosť). Podiskutovali sme aj o (ne)jednotnom hlase slovenského športu, a na záver o možnostiach ako športové prostredie z pohľadu biznisu a financií posunúť ďalej. Príjemné pozeranie alebo počúvanie.

    Samozrejme chceme pokračovať ďalšími témami a rozobrať ich viac do hĺbky a aj v súvislostiach. Ak máte nejakú zaujímavú tému (prípadne aj hosťa), ktorá vás z pohľadu biznisu a financií v športe zaujíma, napíšte nám.

    Zaujalo Vás to? Máte otázku? Napíšte mi priamo tu do komentárov, alebo na sociálne siete LinkedIn , Facebook , Instagram. 

     

  • Žiadny zápas, žiadny tréning, žiadne tržby. Čo s tým?

    Žiadny zápas, žiadny tréning, žiadne tržby. Čo s tým?

    Covid 19, opatrenia krízového štábu a vlády SR spôsobili predčasný koniec sezóny. Od 9.3 sa športový život na Slovensku zastavil. Karanténa. A tak všetci sedíme viac menej doma na zadku. Žiadne zápasy, žiadne tréningy znamenajú aj žiadne príjmy. Atraktívny záver sezóny, kľúčový z pohľadu tržieb pre každý športový klub je preč. Čo s tým? Kde získať príjmy v tejto dobe. O tom rozmýšľajú skoro všetci kluboví manažéri. 

    V zmysle posledného príspevku, kde som použil citát Einsteina, že v každej kríze sa dá nájsť množstvo príležitostí, sa spolu s kolegami z PaySy neustále zamýšľame čo by mohlo našim klientom, športovým klubom, pomôcť v tejto ťažkej dobe. Podrobne sledujeme čo sa deje v športovom biznise u nás, ale aj v zahraničí a tak sme sa inšpirovali dvoma aktuálnymi trendmi a spojili ich do jednej platformy.

    • Niekoľko klubov u nás sa už pokúsilo spolu s fanúšikmi virtuálne vypredať svoj štadión.
    • V Európe mnoho klubov predáva namiesto vstupeniek členstvo v klube fanúšikov.

    #vypredajmestadion

    Prvý klub ktorý som zaregistroval bol HK Poprad 👏. Postupne sa pridali aj ďalšie kluby. Niekde je to iniciatíva fanúšikov, niekde klubu, a niekde spoločná. Väčšinou to prebieha formou daru na transparentný účet zriadený klubom. Popradčanom sa napríklad podarilo vypredať cca 80% kapacity a vyzbierali veľmi slušnú sumu, takmer 25 000€👏. Inému klubu, Spartaku Trnava, touto formou pomohol napríklad aj Martin Škrtel, ktorý kúpil rovno 100 virtuálnych vstupeniek. Niektorí fanúšikovia k tomu v prípade Spartaka pristúpili kreatívne a klubu darovali 19,23€. To je bez desatinnej čiarky rok oficiálneho vzniku klubu. Tomu sa hovorí klubizmus v tom pravom zmysle slova 🔝.

    Membership

    V Európe sa mnoho klubov rozhodlo vylepšiť klubové financie v tejto dobe bez príjmov intenzívnejším predajom klubových členstiev (membership). Napríklad v FC Liverpool si môžete za 49£ kúpiť členstvo na sezónu 2020/2021. Výhod vyplývajúcich z tohto členstva je mnoho. Každý klub k nim pristupuje kreatívne. Medzi najbežnejšie patria zľavy na vstupenky a permanentky, prednostné právo na nákup vstupeniek na zápasy, zľavy vo fanshope a u partnerov klubu, exkluzívny obsah z „kuchyne“ klubu špeciálne pre členov a neposlednom rade napríklad účasť na klubových podujatiach spolu s hráčmi/sponzormi a pod. Kreativite sa medze nekladú. Týmto spôsobom si klub buduje a rozvíja svoju fanúšikovskú základňu.

    http://www.vypredajmestadion.sk

    My sme sa rozhodli spojiť tieto dva nástroje do jedného. Vytvorili sme platformu, kde môžu všetky kluby (či už veľké, alebo malé) požiadať fanúšikov o preukázanie spolupatričnosti s klubom formou daru. Tento dar je reprezentovaný kúpou virtuálnej vstupenky na neexistujúci zápas. Cena základnej virtuálnej vstupenky (minimálna výška daru) je rovnaká ako cena vstupenky na domáce zápasy v tejto, bohužiaľ predčasne ukončenej sezóne. Cena prémiovej vstupenky je ľubovoľná vyššia suma ako tá základná. V systéme je nastavená kapacita domovského štadióna, a graficky znázorňujeme stav vypredanosti štadióna. Ak sa podarí vypredať kapacitu jedenkrát 👌, fanúšikovia majú možnosť vypredať aj viac zápasov 🙏🏻. Ak sa do našej iniciatívy pridá viac klubov, môžu sa navzájom porovnávať.

    Po zaplatení virtuálnej vstupenky (daru pre klub) príde fanúšikovi do mailu okrem poďakovania a potrebných dokumentov aj link, kde si môže stiahnuť svoju virtuálnu digitálnu vstupenku do svojho mobilného telefónu.

    Po korona kríze

    Digitálnu virtuálnu vstupenku v rámci iniciatívy #vypredajmestadion môže klub po kríze jedným klikom zmeniť na digitálnu klubovú členskú kartu (membership card). Takto môže všetkým verným fanúšikom, ktorí sa neotočili klubu chrbtom ani v týchto ťažkých časoch, ponúknuť členstvo v klube s rôznymi zaujímavými benefitmi.

    Náš systém CardSy je určený na vydávanie a manažment členských kariet. Zároveň je aj CRM systémom, kde klub môže získať prehľad o svojich členoch, fanúšikoch. Digitálna členská karta je moderným riešením, hodným 21.storočia s množstvom výhod. Navyše vystavením digitálnej a nie plastovej karty šetríte životné prostredie 🍀. Koncept systému  CardSy je postavený na hesle JEDNA KARTA PRE VŠETKO. Stačí mať jednu kartu v telefóne a fanúšik má v nej všetko čo potrebuje. Je to vstupenka, zároveň je to cashless karta na platenie v bufetoch na štadióne, parkovacia karta, členská karta na zľavy a pod. Okrem toho, že digitálna karta je jedinečným identifikátorom prináša aj mnoho iných zaujímavých možností využitia.

    Dizajn:

    Členskú kartu vytvoríte za pár sekúnd. Kedykoľvek viete zmeniť  jej dizajn, obsah informácií na nej ako i jej platnosť.

    Distribúcia:

    Zakúpená vstupenka v rámci iniciatívy #vypredajmestadion je zároveň aj digitálnou klubovou kartou. Fanúšik dostane po zaplatení vstupenky do mailu link, kde si svoju digitálnu kartu môže jednoducho  stiahnuť do telefónu (aj iPhone, aj Android). V prípade straty ju viete okamžite zablokovať resp. znovu vystaviť.

    Obsah:

    Vďaka digitálnej členskej karte majú fanúšikovia jednoduchý prístup k vždy aktuálnym informáciám o klube, novinkám, kontaktom a pod. Môžete na nej napríklad zobraziť aktuálny stav vypredanosti vášho štadióna v rámci iniciatívy #vypredajmestadion.

    Komunikácia:

    Najdôležitejšou funkciou digitálnej karty je možnosť komunikácie s jej držiteľom. Prostredníctvom notifikácií na kartu viete poslať fanúšikom, klubovým členom, akékoľvek informácie. Či už sa jedná o link na nový rozhovor o vašom klube, alebo informáciu o začiatku prípravy po kríze, pozvať ich na tréningy a zápasy a mnoho ďalších možností. Je to v podstate nový komunikačný kanál podobný sociálnym sieťam. Avšak fanúšikovia dostávajú informácie priamo do svojho mobilu.

    Benefity:

    Digitálna členská karta je optimálnym nástrojom na poskytovanie benefitov pre vašich členov. Fanúšikovia jednak vidia všetky aktuálne benefity na jednom mieste a digitálna členská karta je zároveň jedinečným identifikátorom na čerpanie benefitov u všetkých, ktorí členom poskytujú nejaký benefit, či už vo forme zľavy, alebo extra služby.

    Prieskumy:

    Ďalším zaujímavým nástrojom, ktorý vám digitálna karta umožňuje, je efektívne a rýchle realizovanie ankiet, prieskumov, hlasovaní a pod. Toto môžete využiť práve v čase karantény a realizovať prieskum medzi fanúšikmi, aby ste sa lepšie vedeli pripraviť na dobu po korona kríze.

    Fyzická karta:

    Pre menej digitálne zdatných, alebo v prípade potreby, je možné vystaviť aj fyzickú kartu (plast, papier) s identickým QR kódom. Jediný rozdiel, aj keď významný, je že takáto karta je len identifikátor. Nič viac. Neviete na nej zobraziť aktuálne info, neviete na ňu posielať notifikácie. Ale je to alternatíva.

    Ak sa vám to pozdáva, a chceli by ste sa dozvedieť viac, pozrite na www.vypredajmestadion.sk.

    Ak máte akékoľvek otázky, napíšte priamo tu do komentárov alebo na sociálne siete  LinkedIn , Facebook , Instagram, alebo jednoducho zavolajte 📲.

  • Každá kríza prináša príležitosť.

    Každá kríza prináša príležitosť.

    Žiadne zápasy, žiadne preteky, žiadne tréningy. A to, bohužiaľ, znamená žiadne príjmy.

    Prednedávnom ma zaujal na twitteri jeden graf o dopadoch korona krízy na jednotlivé oblasti spoločnosti a biznisu. Graf je zo štúdie renomovanej bankovej inštitúcie Goldman Sachs. V nej táto inštitúcia odhaduje dopad súčasnej krízy na americké hospodárstvo a vplyv na vybrané segmenty.

    Zatiaľ čo niektoré segmenty podľa nich zaznamenajú nárast svojho biznisu, napríklad oblasť zdravotnej starostlivosti (+15%) na väčšinu oblastí hospodárstva bude dopad negatívny.

    Tu rozdelili vybrané segmenty do štyroch kategórií podľa predpokladaného prepadu. Mierny prepad (-20%), veľký prepad (-50%), významný prepad  (-65%) a v poslednej kategórii dokonca predpovedajú až 80% prepad biznisu. A tejto poslednej sa bohužiaľ nachádza aj šport.

    Je dobré poznať fakty, ale na to, aby sme vedeli, že ekonomický dopad na šport je a bude obrovský, nepotrebujeme ani analytikov. Všetci, ktorí v športe pôsobíme, si to zažívame na vlastnej koži.

    Avšak, ako povedal Albert Einstein, v strede každej krízy leží veľká príležitosť.

    Využime preto túto zložitú dobu na veci na ktoré nám chýbal čas počas doby pred koronou. V týchto dňoch je väčšina z nás doma. Máme viac času na zamyslenie a viac času na veci, ktorým sa v dobe plnej tréningov, zápasov a turnajov, jednoducho nemáme čas venovať.

    Ja vám dám jeden tip, čomu by ste sa napríklad mohli povenovať a využiť túto krízu, aby ste z nej vyšli pripravenejší 😉.

    Budem rád, keď napíšete v komentároch aj vaše tipy a odporúčania, čomu sa teraz venovať 🙏.


    Môj tip:

    Jednou z najdôležitejších oblastí športu je financovanie. Pre mnohé kluby a organizácie je kľúčovým zdrojom príjmov výber členských poplatkov. Ruku na srdce, viete aké nedoplatky na členskom máte vo vašom klube k dnešnému dňu? Tie peniaze by sa teraz zišli, však.

    Náš systém PaySy pomohol vyriešiť problém s cashflow a platobnou disciplínou členov už mnohým športovým klubom (ale i organizáciám, ktoré vyberajú pravidelné poplatky ako napr. jazykové školy, voľnočasové krúžky a pod.). Je tomu tak hlavne vďaka vždy aktuálnemu prehľadu o stave platieb a automatickému zasielaniu upomienok. Ak má aj Váš klub, tak ako mnoho iných klubov na Slovensku, aj viac ako 10% nedoplatkov, tie peniaze jednoducho chýbajú. O to viac v aktuálnej dobe. Drvivá väčšina klubov, ktoré náš systém PaySy využívajú majú úroveň nedoplatkov pod 5%. Mnoho z nich sa blíži k nule.

    Okrem zlepšeného cashflow športové kluby a hlavne manažéri, ktorí majú administratívnu časť fungovania klubu na svojich pleciach, oceňujú aj výrazné zníženie času na administratívu.  Paysy klubom tiež pomáha zautomatizovaním prihlasovania na kempy, sústredenia, turnaje a zároveň aj manažovaním týchto platieb.

    Ak by ste chceli využiť tento čas bez športu na to, aby ste si urobili poriadok a prehľad v poplatkoch vo vašom klube, zautomatizovali manažment platieb a pripravili tak vaše klubové financie na dobu po pandémii, radi vám s tým pomôžeme.

    Pripravíte sa tak na dobu, keď sa všetko vráti do starých koľají. Hneď ako  budete môcť začať normálne fungovať, budete mať viac času venovať sa reštartovaniu vašej činnosti a nebudete musieť tráviť zbytočný čas administratívou.


    Zaujalo Vás to? Máte otázku? Napíšte mi priamo tu do komentárov, alebo na sociálne siete LinkedIn , Facebook , Instagram. 

  • Koronavírus a šport: Žiadny zápas, žiadny produkt.

    Koronavírus a šport: Žiadny zápas, žiadny produkt.

    Aktuálna situácia s koronavírusom a opatreniami vlád v rôznych krajinách sa dotýkajú všetkých oblastí. Šport nie je výnimkou. Denník Šport sa dnes tejto téme venuje na viacerých stranách. Mňa sa opýtali, aký dopad to môže mať na slovenské futbalové kluby. Ak Vás to zaujíma, prečítajte si to tu, alebo si kúpte celé vydanie športu. Je tam veľa zaujímavého čítania. Okrem koronavírusu aj prvý rozhovor s Ministrom školstva, vedy, výskumu a ŠPORTU o jeho prioritách pre šport.

    V denníku Šport sa pýtali len na môj názor v súvislosti s dopadom na futbalové kluby. Lenže, celá táto situácia sa dotýka všetkých v športe. Preto ešte tri poznámky, ktoré sa do toho rozhovoru nedostali:

    1. Myslím si, že dopady tejto pandémie pre ďalšie športy budú omnoho horšie ako pre futbal.
    2. Aktuálna situácia bude mať veľmi negatívny dopad nielen na kluby, ale hlavne na športovcov, trénerov, športových odborníkov, zamestnancov v športe a všeobecne na ľudí pôsobiacich v športe.
    3. Najhoršie na tom budú kluby, ktoré sa venujú deťom a mládeži. Tie sú veľakrát závislé od členských poplatkov, ktoré za deti platia ich rodičia. Keďže tréningy nie sú, môže to mať fatálne dôsledky na tieto kluby.

    ——————————————————————————————————————-

    Zaujalo Vás to? Máte otázku? Napíšte mi priamo tu do komentárov, alebo na sociálne siete LinkedIn , Facebook , Instagram. 

  • Voľby 2020 a šport

    Voľby 2020 a šport

    Už len pár dní nás delí od parlamentných volieb 2020. Z médií sa na nás každodenne valí množstvo informácií od jednotlivých politických strán, ako i od kandidátov na poslancov NR SR. V ostatných dňoch som zachytil viacero správ, kde sa jednotlivé strany „chvália“ najlepším programom v školstve, najlepším programom v ekonomike a pod. Nikde som však nezachytil informáciu o tom, ktorá strana má najlepší volebný program v oblasti športu.

    Už pri predošlých voľbách (parlamentných, VUC , ako i komunálnych) som si len tak pre seba preštudoval programy jednotlivých strán resp. kandidátov. Bolo to veľmi zaujímavé čítanie a porovnávanie. Najviac ma prekvapilo, že u mnohých strán/kandidátov som slovo šport v ich volebnom programe ani nenašiel.

    Ctrl+F =

    slovo sport

    Keďže sa už dlhšiu dobu intenzívne venujem téme financovania športu a rôznym modelom financovania športu z verejných zdrojov (štát, municipality a pod) veľmi ma zaujíma prístup jednotlivých strán k tejto problematike.

    Nechcem a ani nebudem hodnotiť kvalitu programov, alebo sa vyjadrovať s čím súhlasím resp. s čím nesúhlasím. Len ma napadlo, že keď už som si dal tú prácu a stiahol všetky volebné programy v oblasti športu, podeliť sa o to. Hlavne s tými, koho táto oblasť zaujíma a možno Vám tak ušetriť trochu času:).

    Neviem koľkí z vás (ktorí ma sledujete/čítate) ste si našli čas a prečítali si programy jednotlivých strán. Ak ste sa k tomu nedostali tu nájdete v skratke zhrnuté najdôležitejšie časti programov strán, ktoré majú, podľa predvolebných prieskumov, šancu dostať sa do parlamentu

    Najskôr som si pre porovnanie urobil tabuľku s počtom slov „šport“ v programe jednotlivých strán. Chcel som získať aspoň prvý dojem z toho, kto sa koľkokrát zmieni o športe.

    Pocty slov

    Potom som si programy preštudoval podrobnejšie. Tu si môžete pozrieť hlavné časti volebného programu danej strany:

    SMER – SD:

    V ich programe, zverejnenom na oficiálne stránke som nenašiel časť venovanú športu.

    OĽaNO:

    ĽSNS:

    V programe tejto strany strany som nenašiel ani len zmienku o športe.

    PS/SPOLU:

    ZA ĽUDÍ:

    SME RODINA:

    SaS:

    KDH:

    SNS:

    MOST HÍD:

    DOBRÁ VOĽBA:

    Na koniec len taká malá anketa. Kto má podľa vášho názoru najlepší program pre oblasť pre šport?

     

  • Zavolať, alebo nezavolať otca na futbal?

    Zavolať, alebo nezavolať otca na futbal?

    Dlhšiu dobu na mnohých fórach ospevujem nový formát slovenského futbalového pohára, ktorý sa hrá pod názvom SLOVNAFT Cup už štvrtú sezónu. Špeciálny náboj a atmosféru majú hlavne tie prvé kolá. Momenty, keď do Malženíc (tie som navštívil v rámci mojej Instagram série #SportBizNaCestach) príde hrať Trnava alebo do Nových Zámkov Slovan Bratislava, sú výnimočné. Pre fanúšikov ako i ľudí, ktorí ten futbal organizujú (nemám rád slovo funkcionár, tak preto tak opisne) v týchto mestách a obciach je to mnohokrát sviatok desaťročia. A návštevnosť niekoľko tisíc ľudí preto nie je prekvapením. Pri mojich diskusiách s „dedinskými“ klubmi, ale aj ligovými som počul veľa zaujímavých historiek 🙂 (od prijatia chlebom, soľou a panákom až po zabíjačkové hody a výslužku pre celý ligový tím). Čo je však podľa mňa najväčším prínosom tohto formátu slovenského pohára je propagácia a budovanie popularity futbalu ako takého.

    Zároveň sa mi páči aj myšlienka slovensko-českého resp. česko-slovenského Superpohára. Neviem presne ako táto myšlienka vznikla, ale pravdepodobne jedným z motívov bola ambícia oživiť konfrontácie českých a slovenských klubov. Zároveň bol určite jedným z kľúčových faktorov vzniku takéhoto merania síl aj rovnaký sponzor pohárovej súťaže v oboch krajinách –  u nás Slovnaft Cup a v ČR MOL Cup.

    Zavolaj otca na futbal

    K tohtoročnému Superpoháru pripravil Slovnaft veľmi peknú kampaň – Zavolaj otca na futbal. Ak ste nevideli , pozrite si ju, stojí to za to. Hlavnou postavou spotu je Antonín Panenka. PÁN futbalista, ktorý bude tento rok oslavovať okrúhle 70.narodeniny. Zároveň minulý týždeň ubehlo 42 rokov od jeho legendárnej penalty vo finále ME 1976. V neposlednom rade tento rok ubehne 100 rokov od založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov.  Vcelku príjemný rámec na futbalové spomínanie pri ozajstnom federálnom derby Slovan : Slavia.

    Nezavolaj otca na futbal

    Vo štvrtok 21.6, osem dní pred samotným zápasom, bol však Superpohár zrušený. Oficiálne dôvody boli tri – riziko stretov tvrdých jadier Slavie a Slovana v kombinácii s koncom školského roku a festivalom na Zlatých pieskoch a tým obava o bezpečnosť.

    Online portály, večerné spravodajstvo ako i piatkové noviny priniesli mnoho článkov, ktoré vzniknutú situáciu komentovali. Mnohí, ako je to dnes bežné, hľadali vinníka. Niekto ho hľadal v SFZ, niekto v polícii a niekto v mestskej časti Nové Mesto. Nedalo mi to, a aby som si mohol porovnať, skúsil som nájsť vo svete najrozmanitejšie dôvody, ktoré vedú oficiálnych predstaviteľov odložiť, prípadne zrušiť športový zápas.

    Počasie. Maródka. Štrajk. Politika.

    S presunutím zápasu kvôli počasiu, zo zdravotných dôvodov alebo kolízii termínov sa v športovom svete stretávame pravidelne a relatívne často. Spomedzi menej častých dôvodov na zrušenie zápasov som našiel nasledovné.

    Štrajky hráčov – tento dôvod poznáme hlavne zo severnej Ameriky, kde boli viackrát zrušené zápasy, časť sezóny ale dokonca aj celá sezóna v NHL/NBA/MLB.

    Lock-out – prerušenie z dôvodu nedohody majiteľov klubov s hráčskou asociáciou. Znovu, tento dôvod je skôr bežným v profi súťažiach v severnej Amerike a naposledy sme ho zažili v NHL v sezóne 2012/2013.

    Teroristické útoky – v roku 2001 po útokoch na dvojičky, ktoré sa udiali 11.septebmra bolo zrušených/preložených množstvo športových zápasov. Či už v rámci profesionálnych súťaži ako NBA, NHL, ale napríklad aj tradičný golfový turnaj Ryder Cup bol odložený o 12 mesiacov.

    Politické problémy – pri tomto dôvode je množstvo príkladov. Ja som sem vybral len aktuálne, súvisiace s prebiehajúcimi MS 2018 v Rusku. Tesne pred MS Argentína zrušila plánovaný prípravný zápas v Izraeli, ktorý sa mal hrať v Jeruzaleme. Viac o politických dôvodoch jeho zrušenia na poslednú chvíľu sa dočítate tu:

    https://www.theguardian.com/football/2018/jun/05/argentina-friendly-israel-jerusalem-cancelled-lionel-messi

    Taktiež politické dôvody viedli k zrušeniu prípravného zápasu Irán : Grécko, ktorý sa mal odohrať v tureckom Istanbule. Iránci na základe toho prerušili futbalové diplomatické vzťahy s Gréckom. A keď si našli náhradného súpera v podobe Kosova, tak nakoniec aj tento prípravný zápas bo zrušený. Irán tak odohral tesne pred MS iba jediný prípravný zápas proti Litve v Moskve.

    https://www.bloomberg.com/news/articles/2018-06-01/iran-suspends-soccer-ties-with-greece-after-friendly-nixed

    Celkovo bezpečnostné riziká sú asi najčastejšou príčinou preloženia zápasov.

    O závažnosti dôvodov zrušenia zápasu Superpohára si každý môže urobiť svoj názor.

    Všetci zainteresovaní k zrušenému zápasu poskytli svoje stanovisko. Oficiálni predstavitelia na tlačovej konferencii. Ostatní  (kluby, FAČR, a sponzori) zaujali stanovisko aj prostredníctvom sociálnych sietí. (FACR medzicasom svoj prispevok zo socialnych sieti zmazala.

    Screenshot_20180626-115841 Screenshot_20180626-164103

    Zatiaľ čo na Slovensku správa o zrušení Superpohára zarezonovala v médiách a medzi fanúšikmi relatívne intenzívne, v ČR túto informáciu viac menej prehliadli.

    V mnohých diskusiách som si prečítal veľa o „zbytočnom zápase“. Všetko to však boli pohľady skôr športového charakteru. Keďže ja sa venujem športovému biznisu a marketingu, skúsil som sa pozrieť na to z iného uhlu pohľadu a vyjadriť svoj názor.

    Kto najviac stratí?

    V prvom rade treba povedať, že byť sponzorom v športe okrem nesporných výhod prináša aj niekoľko rizík. Hlavne reputačných. Videli sme to už mnohokrát, keď firmy ukončili svoje športové partnerstvá. Či už sa jednalo o doping (napr.Šarapova, o ktorom som písal aj tu na mojom blogu), osobnostné prehrešky (napr. Tiger Woods) alebo ovplyvňovanie výsledkov (aj v Čechách aj na Slovensku s tým máme skúsenosti z nedávnej doby).  Každý sponzor si musí byť týchto rizík vedomý. Jeho mnohokrát dlhodobé investície takto môžu byť v relatívne krátkom čase úplne znehodnotené.

    Jediným a titulárnym sponzorom futbalového slovenského pohára je Slovnaft. Zároveň je aj veľkým podporovateľom myšlienky česko-slovenského Superpohára.  Vcelku logicky, keďže je aj titulárnym sponzorom českého pohára (MOL Cup). Slovnaft/MOL tak v podobe Superpohára dostáva pomyselnú čerešničku na torte. Niečo ako Superbowl v americkom futbale. K nej smeruje veľkú časť svojho úsilia, času a prostriedkov investovaných do aktivácie tohto partnerstva (a treba zdôrazniť, že tieto investície sú nad rámec toho, čo zaplatí SFZ za titulárne partnerstvo so slovenským pohárom). A zrazu, osem dní pred samotným podujatím, ho sám organizátor zruší.

    Skúste sa zamyslieť, kto najviac stratil zrušením zápasu (či už finančne alebo nefinančne)?

    SFZ? FAČR? Kluby?

    Málokoho možno napadne, že najväčšie straty sa počítajú s najväčšou pravdepodobnosťou práve na strane sponzora… Uvediem pár príkladov, ktoré ma napadli na základe mojich skúseností. A aj keď by to mohlo znieť ako PR článok Slovnaftu, verte, že to tak nie je.

    V agentúre, aj na strane klienta, na celej kampani pracovalo niekoľko ľudí desiatky hodín.  Aj keď hlavný spot sme už videli, ďalšie, ktoré boli pripravené (natočené, zostrihané, ozvučené atď) zostanú v šuflíku nepoužité. Výsledkom je sklamanie pre týchto ľudí, keďže sa nedokončila pripravená kampaň.

    Tesne pred zverejnením tohto príspevku som písal do Slovnaftu a poslali mi aj tie pozvánky, ktoré ešte neboli zverejnené:) Takže tu majú svoju premiéru.

    Slovan pozvánky Superpohár:

    Slovan02 15sec from krajnr on Vimeo.

    Slovan01 15sec from krajnr on Vimeo.

    Slavia pozvánky Superpohár:

    Slavia01 6sec from krajnr on Vimeo.

    Slavia02 15sec from krajnr on Vimeo.

    Slavia01 15sec from krajnr on Vimeo.

    Podľa toho čo sme videli a podľa kvality spotu Slovnaft investoval nemalé prostriedky do mediálnej kampane (hlavne online).  Výsledkom je, že niečo sa mu ako veľkému zadávateľovi asi podarí presmerovať na iné kampane, ale aj tak je časť jeho mediálnej investície zmarená.

    Slovnaft/MOL na sociálnych sieťach a v online prostredí lákal svojich klientov na rôzne ceny (medzi nimi aj vstupenky na zápas) v spotrebiteľských súťažiach. Z vlastnej skúsenosti viem, že asi bude musieť nedodané výhry kompenzovať, čo bude znovu stáť nemálo €.

    V neposlednom rade v rámci hospitality sa na takéto zápasy zvyknú pozývať obchodní partneri a biznis hostia. Tí si ľahko zmenia svoj program, ale výsledkom je, že spomienka a nie úplne pozitívna skúsenosť zostane.

    Podľa mojich informácií bolo na samotný zápas pozvaných množstvo zaujímavých futbalových hostí (Panenka a pod) ktorí si tento termín zaznačili do kalendárov a vzhľadom na ich vek sú ich možnosti na spoločné stretnutia a spomínanie na slávnu minulosť veľmi limitované. Výsledkom je, že ostáva trpká pachuť v ústach a takéto stretnutie sa už nemusí zopakovať.

    Dovolím si dať sem svoj tip. Vzhľadom na okolnosti sa podľa mňa znovu obnovený Superpohár dočká len jediného realizovaného ročníka. Toho v roku 2017, ktorý zorganizovali v Čechách. Ak to tak bude, tak je to veľká škoda..

    A na záver – stojí za to vyzdvihnúť iniciatívu Slávie, ktorá pozvala Slovan odohrať aspoň priateľské stretnutie v Prahe v deň pôvodného termínu Superpohára. Aj tu platí staré-dobré „keď sa chce, tak sa dá“.

    ————————————————————————————————————————-

    Zaujalo Vás to? Máte otázku? Napíšte mi do komentárov, alebo na sociálne siete LinkedIn  Twitter, Facebook . Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:)