Značka: Slovensko

  • Prečo si sami kazia svoj produkt II? Alebo prečo nám kazia náš produkt?

    Prečo si sami kazia svoj produkt II? Alebo prečo nám kazia náš produkt?

    Presne pred rokom 28.4.2016 som napísal príspevok s názvom “Prečo si sami kazia svoj produkt?” na LinkedIn. Vlani som písal o “nich”. Dnes, keďže s hokejovým zväzom pracujem na dvoch projektoch musím písať o “nás”. Preto tá druhá časť nadpisu.

    Sme o rok starší a znovu je tu hokejová jar. Pred pár dňami sa skončili Majstrovstvá sveta 18 ročných. Z pohľadu organizačného, športového ako i mediálneho boli výbornou reklamou na značku slovenský hokej. Taktiež z pohľadu návštevnosti tento šampionát prekonal aj najoptimistickejšie očakávania a tak v Poprade a Spišskej Novej Vsi bola atmosféra až rozprávková. Vďaka plným halám priniesol šampionát z biznisového pohľadu zaujímave tržby so vstupného.

    Zároveň pred pár dňami skončila aj výborná finálová séria Tipsport Ligy. Samotné zápasy Banskej Bystrice a Nitry, vypredané arény ako i atmosféra v nich boli taktiež vydarenou prezentáciou značky slovenský hokej. Z biznisového pohľadu mohli síce podľa mňa naše kluby vyťažiť viac  (viď predchádzajúci príspevok) ale verím, že aj v tejto oblasti sa kluby budúcu sezónu posunú o level vyššie.

    V kontraste k doposiaľ pozitívnej hokejovej jari na mňa pôsobí pár posledných dní. Jednou z mediálnych top tém sa znovu stala účasť, resp. neúčasť hráčov na MS v hokeji. Takúto mediálnu prezentáciu veru nemožno považovať za pozitívnu reklamu značky slovenský hokej.

    Pred rokom som napísal, že si každoročne, už niekoľko rokov, stále dookola kladiem tú istú otázku:

    Prečo si tí hokejisti sami sebe kazia svoj dobrý produkt? 

    Položil som si ju aj tento rok, a stále som sa nedopátral k relevantnej odpovedi.

    Jedno však na základe osobnej skúsenosti viem naisto. V hokeji sa po x rokoch nástupom nového vedenia začalo mnoho vecí robiť INAK. 

    Albert Einstein údajne povedal:

    “Je šialenstvo robiť rovnakú vec znovu a znovu a pritom očakávať iné výsledky.”

    albert-einstein

    Preto verím, ba dokonca som takmer presvedčený, že budúca hokejová jar prinesie konečne iné (lepšie) výsledky v tejto oblasti prezentácie značky slovenský hokej.

    —————————————————————————————————————————————-

    Ak vás táto téma zaujala, kľudne napíšte svoj názor do komentára. A ak ste sa dostali až sem, a páči sa vám môj blog, môžete mi dať svoj hlas v súťaži blogger roka🙂

    Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťach LinkedIn TwitterFacebook .

  • Sagan 2015 vs. Sagan 2016

    Sagan 2015 vs. Sagan 2016

    Pred cca týždňom som videl prvýkrát v TV spot Slovak Telekomu s názvom “Stavanie stromčeka u Saganovcov 2061”. Pri tej príležitosti som si spomenul na jeho vyjadrenia spred roka týkajúce sa moderných technológií. Priznám sa zostal som veľmi zaskočený.

    SAGAN 2016:

    Tu je aktuálny spot:

     

    S4GAN 2015.

    V auguste minulého roku som bol jedným z tisícok ľudí, ktorí vítali Petra Sagana na Magio Pláži v Bratislave. Tam pri tlačovej konferencii okrem iného povedal pár viet, ktoré ma už vtedy trochu prekvapili. Najmä vzhľadom na logá v pozadí.

    „Technika ide stále dopredu, ale mám pocit, že až príliš rýchlo. Rozmýšľam či sme príliš nepreskočili dobu. Rodičia dajú deťom do ruky telefón či iPad, aby boli ticho, ale von ich nezoberú. Som ešte z generácie, ktorá sa chodila naháňať na ulicu či opekať si do lesa. To sa vytráca. Aj náš šport sa mení a robí z nás robotov. Všetci sledujú rôzne čísla, tepy, watty a pocity športovca idú bokom. Prestávame žiť a strácame chvíľu, pre ktorú žijeme.“

    zdroj: sport.pravda.sk (http://bit.ly/sagan_privitanie_citat)

    Podobný názor prezentoval aj v televíznom interview v angličtine.

    Po zhliadnutí spotu Slovak Telekomu som si pár krát prehral jeho vyjadrenia spred roka a prečítal ešte raz podrobnejšie viacero zdrojov, aby som sa uistil, že to tak ozaj bolo. Pretože jemne povedané nesúlad vo výrokoch spred roka a jeho vystupovanie v aktuálnej kampani je značný.

    Je to podľa Vás OK, alebo to len mne sa zdá, že to takto nemá byť. Že Sagan v takto poňatých spotoch je minimálne nedôveryhodný?

    Hovorím to s tým, že napríklad kampaň z roku 2015 S4GAN, kde bol tiež Peter Sagan hlavným predstaviteľom spotu, považujem za to najlepšie, s čím som sa v ostatnej dobe stretol na Slovensku z hľadiska športového marketingu. Avšak toto je pre mňa osobne menej ako uveriteľné.

    Napíšte mi prosím Váš názor.


    Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.
    Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťach LinkedIn, TwitterFacebook .

     

     

     

  • Koľko dotácií dostáva Váš zväz zo štátneho rozpočtu?

    Koľko dotácií dostáva Váš zväz zo štátneho rozpočtu?

    Každoročne štát rozdeľuje niekoľko miliónov € na podporu športu na Slovensku. Tento rok je zo štátneho rozpočtu na podporu športu (z prostriedkov ministerstva školstva) vyčlenená čiastka viac ako 44 miliónov €. Prekvapujúce pre mňa je, že mnohí, ktorí sa okolo športu pohybujú ani netušia, koľko peňazí zo štátu ten ich šport resp. zväz dostáva.

    Od 1.1.2016 platí nový zákon o športe a ten priniesol niekoľko dôležitých zmien v oblasti športu. Jednou z nich je aj “vzorec”, ktorý určuje aký podiel z celkovej dotácie na šport zo štátneho rozpočtu jednotlivé športové zväzy dostanú. Podľa tohto vzorca by sa mali vypočítavať dotácie od roku 2017.

    P = (A x ÚD x KVV + A x ÚM x KVV ) x (B x ZD + C x ZZ) + (1 – 2 x A) x M18. 

    Vzorec pre výpočet podielu jednotlivých športov. Vcelku jednoduché nie?:)

    Je nutné pripomenúť, že do športu sa z verejných zdrojov dostáva podstatne viac zdrojov, ako je spomínaných 44 miliónov €. Tie však nie sú tak jednoznačne dohľadateľné. Sú to zdroje, ktoré dáva Ministerstvo obrany na podporu športu napr. na Dukly, alebo Ministerstvo vnútra na kluby ŠKP. V neposlednom rade mestá a obce podporujú rôzne športové subjekty ďalšou veľkou sumou.

    V roku 2016 sa 44 301 120€ rozdelilo medzi 112 športových zväzov a subjektov. Pozrime sa však na jednotlivé zväzy/subjekty, koľko dotácií zo štátneho rozpočtu dostali za roky 2015 a 2016. V grafoch nižšie uvediem len tie subjekty, ktoré dostali viac ako 50 000€. Ak by niekoho zaujímali menšie subjekty na konci článku nájdete link, kde tieto údaje nájdete.

    top-15-sportov-3

    K tomuto grafu je nutné povedať, že Slovenský futbalový zväz dostal na rok 2016 dotáciu 3.9 milióna € na štadióny, takže aby to bolo porovnateľné tak od sumy 8.89 milióna odčítame 3.9 na štadióny, dostaneme k číslu 5.4 milióna €. Avšak ja som tu chcel ukázať celkové čiastky zo štátneho rozpočtu, ktoré dostávajú jednotlivé zväzy prostredníctvom Ministerstva školstva.

    sporty-s-dotaciou-viac-ako-50-000e

    Najvyšší nárast v absolútnych číslach v porovnaní s predchádzajúcim rokom nastal pri futbale a hokeji. Je zaujímavé, že jediné dva športové zväzy (spomedzi tých, ktorí dostali viac ako 50 000€/rok) dostali na rok 2016 menej ako v roku 2015 . Slovenská golfová asociácia (- 6 000€) a Slovenská asociácia univerzitného športu (- 84 000€).

    narast-top-15

    Percentuálne najviac narástlol Slovenský olympijský výbor, ale zaujímavé medziročné navýšenie zaznamenalo aj vodné lyžovanie, alebo pretláčanie rukou.

    percentualny-narast-a-pokles

    Kompletné dáta z ktorých som čerpal, nájdete na tomto linku.


    Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.

    Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťachLinkedIn TwitterFacebook .

  • Viete z ktorého mesta na Slovensku pochádza najviac našich olympionikov z Ria? Výsledok je prekvapivý!?

    Viete z ktorého mesta na Slovensku pochádza najviac našich olympionikov z Ria? Výsledok je prekvapivý!?

    V tomto týždni sa v médiách objavilo veľa analýz úspešnosti jednotlivých krajín v počte získaných medailí na olympiáde v Riu. Kritériá boli rôzne. Od oficiálneho poradia krajín zverejneného MOV, cez rebríček podľa absolútneho počtu cenných kovov, až po prepočty na HDP na obyvateľa. Jedna, trochu iná, štatistika ma zaujala a inšpirovala. Tak som si sadol a zistil z ktorého mesta pochádza najviac slovenských športovcov, ktorí nás reprezentovali na OH v Riu. Výsledok mňa osobne prekvapil.

    Začiatkom týždňa som náhodou narazil na jedno porovnanie z USA, kde po skončení OH zhodnotili, ktorý z 50 štátov bol v počte získaných madailí najúspešnejší. Síce to nie je pre môj príspevok podstatné, ale vraj to bol Texas:). My sme tých medailí až tak veľa nezískali, tak som sa inšpiroval a pozrel sa na to, odkiaľ pochádzajú (kde sa narodili) naši olympionici. Priznám sa, po spracovaní výsledkov, som zostal sám prekvapený.

    Už dlhšiu dobu ma zaujíma, ako sa k športu, jeho podpore a využívanie vo svojej komunikácii stavajú mestá a obce na Slovensku. Som totiž presvedčený, že najväčším “sponzorom” športu na Slovensku nie je ani štát, ani súkromné spoločnosti, ale mestá a obce. Tiež som presvedčený, že mestá a obce by svoje “sponzorské príspevky” mohli  a mali zužitkovať v omnoho väčšej miere a lepšie. Ale o tom niekedy inokedy a verím, že sa mi k tejto téme podarí v dohľadnej dobe pripraviť aj nejaký relevatný príspevok na môj blog.

    Tak sa pozrime na výsledok. Každého športovca reprezentuje na mape jedna ikonka s jeho športovým odvetvím. Pre úplnosť som do mapky pridal aj miesta, kde by sa teoreticky mohli ľudia stretnúť s olympijskou medailou:)

    (Pre zväčšenie mapy kliknite vpravo hore na tlačítko “celá obrazovka”.)

    Mňa osobne prekvapilo jednoznačné “víťazstvo” Bratislavy s 13 účastníkmi OH, čo je až 26% z celej našej výpravy. Subjektívne som očakával, že ich bude viac zo stredného resp. východného Slovenska.

    Pri pohľade na tieto výsledky ma napadlo veľa otázok.

    Ako to jednotlivé mestá a obce dokážu zužitkovať? 

    Včera som napríklad videl, ako M.Beňuš prestrihával pásku na novootvorenej petržalskej plavárni. Ako svojich medailistov využijú v Dunajskej Strede, Kežmarku, Komárne či Bojniciach? Majú nejaký plán? Myslím si totiž, že každé mesto by malo budovať svoju “značku”. A toto je jedna z obrovských príležitostí. Nemyslím však len to, že sa primátor/starosta odfotí s medailou a nič viac.

    Ako to tieto mestá a obce inšpiruje k tomu, aby sa zamysleli nad prioritami jednotlivých športov, ktoré na svojej pôde podporujú? 

    Som presvedčený, že mestá a obce by sa mali sústrediť na podporu vybraných športov, v ktorých majú tradíciu, nie na podporu všetkých. Veď vždy bolo známe, že v Prievidzi boli skvelí basketbalisti, v Novákoch vodní pólisti, v Komárne veslári, v Šali ženské hádzanárky atď. Aj tieto atribúty by mohli napomôcť k budovaniu “značky” daného mesta. Je málo pravdepodobné že napr. Šaľa vyhrá mužský futbalový titul. Ale hádzanárske tituly môže, tak ako v minulosti, získavať pravidelne. A to prináša zábavu, turistov (lokálnych ale aj zahraničných v prípade účasti v európskych pohároch), tržby pre miestnych podnikateľov a následne zvýšenie príjmov z miestnych daní,  atd, atď. A toto samozrejme neplatí len pre spomenutú Šaľu.

    Týchto a podobných otázok je určite veľké množstvo a odpovedí na ne  je niekedy pomenej.

    Jedno je však isté. Ako povedal Nelson Mandela “Šport má silu zmeniť svet.”

    mandela citat

    Dnes som si prečítal jeden príspevok na súkromnom FB konte jedného známeho novinára:

    “Keďže nám znova začala ruská hokejová liga, tak mi znova nedá sa spýtať na to isté, čomu nerozumiem už roky:
    Prečo sa Bratislavčania nehanbia chodiť na zápasy Slovana, ktorého majiteľmi sú Široký st. a ml. a teda viacmenej všetky peniaze, z ktorých to žije, sú niekde ukradnuté?
    Prečo sa Bratislavčanom zdá ok, že ich družstvo hrá ruskú ligu, kde niet jediného mužstva, ktoré by nežilo z peňazí nejakého megapodvodníka, ktorý by už dávno nebol, keby nehral na Putina?

    Po jeho prečítaní mi ako prvá napadla odpoveď:

    Lebo šport.

    ————————————————————————–

    Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.

    Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťachLinkedIn TwitterFacebook .

     

  • 8 vecí, ktoré boli pred 16 rokmi v Petrohrade iné?!

    8 vecí, ktoré boli pred 16 rokmi v Petrohrade iné?!

    Svet, spoločnosť, ekonomika, médiá, hokej,  generácia hokejistov a fanúšikov, očakávania, spôsoby a formy komunikácie sa za tých 16 rokov výrazne zmenili. Žiaľ, sú aj veci, ktoré sa v hokeji zmenili len minimálne, ak vôbec.

    Viete z akého slova a ako je zadefinované slovo šport?

    Najširšie vysvetlenie v slovenskom jazyku som našiel na stránke Učenej právnickej spoločnosti (http://bit.ly/definiciasportu) „Z lingvistického hľadiska pochádza pojem šport (eng. sport) s najväčšou pravdepodobnosťou z francúzskeho „desport“/ „deport“, čo v skutku znamená zábavu, odprostenie sa od bežných povinností. Pojem „desport“ má svoj možný pôvod aj v latinskom „deportare“ – baviť sa“ napísal JUDr.Čollák.

    Keď však prídeme k vrcholovému športu, zábava ide poväčšine bokom a ide výhradne o výsledky. Žiaľ mnohokrát to platí nielen pre športovcov samotných, ale aj pre fanúšikov a divákov.

    V súvislosti s výsledkami našich hokejistov som v posledných dňoch čítal rôzne názory. Niektoré pozitívne, niektoré neutrálne, poväčšine však prevládajú negatívne. S niektorými súhlasím viac, s niektorými menej.

    Pri čítaní rôznych komentárov a hodnotení ma vždy napadla jedna vec. Všetci totiž hodnotíme hru, priebežné výsledky a všetko okolo MS v hokeji podľa istých očakávaní.

    Nie som športovým psychológom, ale našiel som, že z hľadiska športovej psychológie platia rôzne vzťahy medzi  sebadôverou, očakávaniami a cieľmi. A hlavne očakávania môžu byť veľmi zradné –  mnohí si totiž myslia, že ak sú nastavené vysoko, majú pozitívny vplyv na výsledok. Avšak v realite, vysoké očakávania vytvárajú nie úplne nutný tlak na športovca. Prísne, resp. príliš vysoké očakávania môžu dokonca spôsobiť absolútnu stratu sebadôvery. A tu je podľa mňa náš problém. Prílišné očakávania.

    Pamätám si, ako sme všetci prežívali radosť z účinkovania našich hokejistov v Petrohrade v roku 2000. Pre porovnanie a osvieženie pamäte som si bol prečítať v archívoch dennú tlač z roku 2000.

    Pred MS 2000 povedal vtedajší kapitán Ľubomír Sekeráš na otázku, v čom môžu pomôcť skúsenosti z predchádzajúcich piatich majstrovstiev sveta v najvyššej kategórie nasledovne:

    „Netrúfam si to odhadnúť. V našom tíme je totiž dosť chlapcov, pre ktorých je to nová skúsenosť a neviem celkom presne, ako sa s ňou vysporiadajú. Keby sme mali ešte zopár legionárov zo zámoria, tak by som vôbec nepochyboval, že pôjdeme ďaleko. Zatiaľ však nemám zlý pocit, ale na druhej strane sme ešte ani len neodcestovali do Petrohradu. Neodsudzujem nás dopredu, akurát nechcem, aby ľudia mali veľké očakávania a potom boli pri jednom zaváhaní hneď nespokojní.“

    Pár výstrižkov na ukážku pripájam v galérii. Porovnajte si  sami akým spôsobom a o čom písali médiá vtedy a ako píšu dnes:).

    Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

    Za 16 rokov sa toho zmenilo veľmi veľa. Svet aj spoločnosť sú úplne iné. Prežili sme hospodársku krízu. Zmenila sa jedna celá generácia. Dokonca sme sa medzičasom stali RAZ majstrami sveta v hokeji.

    Čo sa taktiež výrazne zmenilo sú naše očakávania, formy komunikácie a médiá, ktoré očakávania vo veľkej miere spoluvytvárajú.

    V roku 2000 sme od našich hokejistov postup do štvrťfinále neočakávali, my sme v to dúfali. O medailových ambíciách ani nehovoriac.

    V roku 2000 názory a prípadná podpora fanúšikov zo Slovenska sa k hráčom dostávala sprostredkovane. Takisto aj opačným smerom. Facebook a iné sociálne siete vtedy neexistovali.

    V roku 2000 boli aj médiá výrazne iné.

    Nemalo by sa preto aj hokejové prostredie, zázemie, systém práce, komunikácie,  tréneri, hráči a vôbec všetko vôkol hokeja trochu zmeniť a prispôsobiť dobe?

    Veď len taká drobnosť. Chápem, že chalani môžu byť pri čítaní diskusií na sociálnych sieťach frustrovaní. Ale posielať fanúšikom odkazy cez svoje súkromné profily? Kde je nejaká komunikačná stratégia reprezentácie?

    Keď nadviažem na môj predchádzajúci príspevok (http://bit.ly/ospravedlnenka), prečo si aj takýmto spôsobom hokejisti sami „kazia svoj produkt“? Hádam si niekto nemyslí, že takáto konfrontačná politika a celkovo negatívna atmosféra okolo hokeja pomôže nájsť nových sponzorov/partnerov? Ktorých je mimochodom dnes menej ako v roku 2000…

    Nestálo by za to tiež zreálniť naše očakávania pred MS?

    A v konečnom dôsledku nestálo by za to vrátiť sa k tomu, že šport by mal prinášať, aj hráčom aj fanúšikom, radosť a zábavu?

    Mne by sa to takto páčilo. A som ochotný k tomu aj prispieť.

  • Slovenskí športovci na Facebooku – Top 10

    V ostatnom čase ma zaujalo niekoľko rebríčkov hodnotiacich „Facebook popularitu“ v rôznych skupinách ľudí – od politikov, cez hudobnú scénu až po celebrity. Napríklad: “Na facebooku majú najviac fanúšikov SaS a kotlebovi pravicovi extremisti” a “Socialne siete sa presadili aj na Slovenskej hudobnej scene”.

    Táto stránka sa venuje športovému marketingu takže tu sú dva zaujímavé rebríčky z oblasti športu. Bloomberg Power 100 – Hvězdy, které vládnou americkému sportu a Top 30 athletes on Facebook.

    Zaujímalo by Vás, ako sú na tom slovenskí športovci? Nech sa páči tu je môj pohľad a rebríček…

    (viac…)

  • Zarobí priemerný slovenský futbalista hrajúci Corgoň ligu mesačne 8 200€? ..alebo.. Existuje nejaké odvetvie „podnikania“ kde firma vynaloží na mzdy zamestnancov 98% svojich príjmov?

    Aj keď je to veľmi ťažko uveriteľné a podľa môjho názoru je to ozajstná „haluz“, vychádzajúc z oficiálnych štatistík a údajov zverejnených v „UEFA Club Licensing Benchmarking Report 2009“ je to tak. Nachádzajú sa tam však aj iné štatistiky a čísla, ktoré sú „uveriteľnejšie“. Napríklad, že priemerná návštevnosť na ligovom futbale v Dánsku je o viac ako 300% vyššia ako u nás, alebo že priemerný futbalový klub v Dánsku dokáže vygenerovať 5 krát vyššie príjmy ako klub na Slovensku…

    (viac…)