Kategória: Futbal

Tohtoročné leto je neobvykle horúce. Nielen čo sa počasia týka. Horúco je aj v športe. Začiatkom júla bol slovenský hrdina Peter Sagan diskvalifikovaný z Tour de France. Bola to téma č.1 vo všetkých slovenských ale i svetových médiách. Po niekoľkých týždňoch vášnivých debát, analýz a vyjadrení sa téma z médií jednoducho vytratila. Koniec júla totiž priniesol ešte horúcejšiu, ba až žeravú tému. Prestup Neymara z FC Barcelona do Paris Saint Germain.

K obom témam mal takmer každý čo povedať. O veľkosti a dosahu týchto udalostí hovoria čísla. Zatiaľ čo diskvalifikácia Sagana po zadaní do vyhľadávača google nájde rádovo státisíce výsledkov, Neymarov prestup a jeho mediálne pokrytie je úplne iná liga. Po zadaní kľúčových slov #Neymar a #PSG vám google ukáže niekoľko miliónov výsledkov vyhľadávania.

Podstata témy Sagan bola viac športovo technická, preto sa k nej vyjadrovali najmä odborníci na cyklistiku ako šport.  Keďže to však malo dopad aj na oblasť športového biznisu, svoj názor som povedal v krátkosti pre Hospodárske noviny aj ja.

Prestup Neymara je však výnimočnou udalosťou v športovom biznise. Biznise, ktorému sa profesionálne dlhodobo venujem. Popri tom sa ma viacero ľudí pýtalo na môj názor, tak som sa rozhodol povenovať  tejto téme a poukázať na širšie súvislosti a aj iné pohľady ako tie, ktoré ste si určite za posledné dni prečítali v mainstreamových médiách.

Neymar – najdrahší prestup v histórii športu:

Po piatkovom zverejnení, niet pochýb, ktorý prestup je najdrahší v histórii športu a to nielen futbalu. Neymar. Aj preto priniesol toľko pozornosti.

Je potrebné poznamenať, že už jeho prestup z brazílskeho Santosu do FC Barcelona v 2013 bol veľmi rozporuplný. Naviac zo strany FC Barcelona vcelku nezvládnutý. Najskôr totiž FC Barcelona tvrdila, že za Neymara zaplatila „len“ 57.1 milióna € (17.1 milióna Santosu a 40 miliónov firme, ktorú vlastní Neymarova rodina). Po rôznych žalobách a súdnych konaniach, keď muselo vtedajšie vedenie FCB odstúpiť, sa začiatkom roku 2014 potvrdilo, že prestup v skutočnosti Barcelonu stál 86.2 milióna €. Faktom ale zostáva, že v roku 2013 Neymar podpísal svoju prvú, päťročnú zmluvu s FC Barcelona s ročným platom 8.8 milióna € a výstupnou klauzulou na 190 miliónov €. Následne v lete 2016 podpísal Neymar predĺženie zmluvy s FC Barcelona až do roku 2021. Jeho plat narástol na  16 miliónov € a výkupná klauzula vzrástla na 200 miliónov € v prvom roku, 222 miliónov € v druhom roku a 250 miliónov € v ďalších rokoch. K výstupnej klauzule sa vrátim o pár riadkov nižšie.

Pri jeho prestupe z Brazílie do FC Barcelona boli viacerí odborníci skeptickí k jeho postaveniu v mužstve plnom hviezd na čele s Messim.  Slávny Johan Cruyff v jednom z rozhovorov pre španielske médiá povedal, že on by dvoch kapitánov na jednu loď nedával.

Napriek tomu, že Neymar s FC Barcelona za tie štyri roky vyhral veľa titulov, a zožal mnoho slávy, stále bol len jedným z famóznej trojice MSN. A v FC Barcelona, pokiaľ tam bude Leo Messi, bol by vždy prinajlepšom dvojkou. Pre mňa je zaujímavou aj situácia, že ostatných pár rokov je celý futbalový svet pri debatách o najlepšom futbalistovi planéty bipolárny. Messi, či Ronaldo. A ako to mnohokrát býva, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Messi aj Ronaldo už naviac nie sú najmladší, obaja už majú po tridsiatke, a tak podľa mňa na scénu pomaly prichádza nový kráľ. Neymar.

Po 4 rokoch v Barcelone nastal čas pre Neymara stať sa „kapitánom“ vlastnej lode.

Čo je však zaujímavé, Neymarov presun do PSG nie je klasickým prestupom, keď sa dva kluby dohodnú na odstupnom za hráča. Neymarov prípad znamená v podstate predčasné ukončenie zmluvy za vopred dohodnutých podmienok. Pri prestupoch veľkých hráčov vo futbale sa v modernej dobe do zmluvy dáva tzv. klauzula o výkupnej hodnote (buy out clause). Pravdou však je, že sa množia hlasy (napr. FIFPRO) o spravodlivosti takejto klauzuly a celkovo o prestupových pravidlách vo futbale v súvislosti s konkurencieschopnosťou menších klubov. Výkupná hodnota je v podstate pevne stanovená čiastka, za ktorú môže hráč predčasne ukončiť platnú zmluvu a odísť do iného klubu. Je to svojím spôsobom poistka pre aktuálny klub. Väčšinou ju stanovia v astronomickej sume, predpokladajúc, že sa nenájde nik, kto by takúto čiastku niekedy zaplatil. A keď už, tak nech na tom poriadne „zarobia“. Majstrami v tomto ohľade sú v Real Madrid. Cristiano Ronaldo má napríklad výkupnú klauzulu vo výške 1 miliardy €. FC Barcelona je v tejto problematike menej obozretná. Veď napríklad Leo Messi má v zmluve výkupnú klauzulu „len“ na úrovni 300 miliónov €. O tom, prečo si myslím, že je to málo obozretné svedčí práve prípad Neymar.  V jeho prípade FC Barcelona stanovila vlani, pri podpise novej zmluvy, výkupnú hodnotu na 222 miliónov € a predpokladali, že sa nenájde subjekt ochotný zaplatiť túto „šialenú“ čiastku za jedného hráča.

Opak bol pravdou. Našiel sa a zaplatil.

Paris Saint Germain – 40 rokov spiaca kráska:

Paríž nikdy nebol futbalové mesto. Desiatky rokov hrali slabý futbal, mali hrôzu vzbudzujúcich fanúšikov, tribúny zívali prázdnotou a boli plné násilia a nenávisti. PSG je jeden z najmladších klubov v Európe, keďže vznikol len v roku 1970. Čo znamená v porovnaní s Barcelonou, Madridom, Manchestrom klub s takmer žiadnou históriou. Parížania do roku 2011 získali len dvakrát francúzsky titul (1986 a 1994) a raz sa stali víťazom európskej súťaže PVP (Pohár víťazov pohárov). Donedávna Parížania futbal a PSG ignorovali. V podstate ste mohli žiť v Paríži celý život a o PSG ste sa ani nedozvedeli. Stretnúť v meste človeka v drese PSG bolo raritou.

Súčasne bol však Paríž jediným hlavným mestom Európy, ktorý má len jeden futbalový klub (Londýn má 6, Madrid 2, Rím 2 atď.) a zároveň bol „dierou“ na mape futbalovej Európy. Metropola s cca 12 miliónmi obyvateľov, štvrté ekonomicky najrozvinutejšie mesto v Európe, bolo z pohľadu futbalového biznisu neobsadeným trhom s obrovským potenciálom. Takto si to vyhodnotil Nasser Ghanim Al-Khelaïfi a ním riadená spoločnosť Qatar Sports Investments a v roku 2013 za cca 100 miliónov kúpili túto spiacu krásku. O nákupoch vo svete športu a aj o PSG som prednedávnom písal v inom článku na svojom blogu.

Keď Qatar Sports Investments kupovali PSG, stanovili si tri základné dlhodobé ciele. Každoročne krok za krokom smerujú k ich naplneniu.

Prvým cieľom bolo, aby sa PSG stal jedným z top tímov v Európe. Tento cieľ naplnili práve v minulom roku. Za rok 2016 bol PSG podľa rebríčku Deloitte Money League šiestym naj klubom na svete v roku.

Je úchvatné sledovať, ako sa k tomuto cieľu dopracovali za pár rokov. V roku 2012 mal PSG tržby na úrovni 90 miliónov € a ani nebol súčasťou rebríčka Deloitte Money League. Dnes jeho tržby presahujú pol miliardy €. Pred príchodom nového majiteľa mali v PSG tržby z jedného zápasu menej ako 1 milión €, čo bolo v porovnaní s top klubmi, ktoré dosahujú 5-6 miliónov € na zápas, tragické. Dnes, po troch sezónach sa na top kluby dotiahli a dokonca v niektorých parametroch patria k najlepším.  Po príchode nového majiteľa zmenili biznis stratégiu, zamerali sa na iné, bonitnejšie cieľové skupiny. Postupne zdraželi vstupenky, pridali viac ako 6 000 klubových miest (u nás chápaných ako VIP, prípadne biznis miesta), významne zatraktívnili prostredie ako i zápasový program. Na štadióne Parc des Princes, kde PSG hrá svoje domáce zápasy, môžete dnes stretnúť viac celebrít na meter štvorcový ako kdekoľvek inde v Paríži.

Druhým cieľom bolo vyhrať Ligu Majstrov. Tento cieľ sa im zatiaľ síce nepodarilo naplniť, ale získaním kapitána svojej lode v podobe Neymara, sa k tomuto cieľu určite významne priblížia.

Tretím hlavným cieľom, ktorý si katarskí majitelia stanovili bolo aby ich PSG dosiahol hodnotu 1 miliardy €. Na to si stanovili dlhodobú stratégiu, ako túto métu dosiahnuť. A postupným napĺňaním jednotlivých krokov v ich stratégii sa im to darí. Dokonca klub na svojej stránke uvádza, že túto métu už dosiahli. Na jar 2017 spoločnosť KPMG údajne ohodnotila značku PSG na 1 mld. €.

Španielsky hovoriaci globálny trh:

Nový majiteľ postupoval a aj postupuje strategicky a premyslene. Tak ako objavil dieru na mape futbalového biznisu, tak si zanalyzoval aj globálny futbalový trh. Keď sa pozriete, kam chodia špičkové kluby na predsezónne turné, zistíte, že v posledných rokoch dominuje USA, Juhovýchodná Ázia a Čína. Sú to všetko globálne futbalové trhy, kde špičkové kluby nachádzajú nových obchodných partnerov, nových fanúšikov a divákov, vďaka ktorým ich príjmy rastú každoročne o desiatky percent.

A teraz je tu PSG. Nik z veľkých klubov doteraz cielene nerozvíjal svoj biznis potenciál významným spôsobom v krajinách Latinskej Ameriky. Sem podľa mňa smeruje PSG. Vezmite si len ideálnu zostavu PSG po akvizícii Neymara. Minimálne 7 z 11 hráčov je z krajín Južnej Ameriky – Neymar, Dani Alves, Thiago Silva, Thiago Motta, Lucas, Angel Di Maria, Javier Pastore, Edison Cavani. Všetko hviezdy Brazílie, Argentíny a Uruguaja s obrovským obchodným potenciálom. A tu je podľa mňa zlatá baňa pre majiteľov PSG, ktorá im pomôže pri návratnosti mega investícií za prestupy hráčov.

Majitelia PSG totiž vlastnia aj spoločnosť  BeInSports , ktorá vlastní vysielacie práva na francúzsku Ligue1 na obdobie rokov 2014-2024. Za tieto práva zaplatila relatívne nízku sumu (cca 140 miliónov €/sezóna). Prečo si myslím, že je to hlavná zlatá baňa pre majiteľov PSG? Vezmite si, že Premier League dokáže predať svoje vysielacie práva mimo územia Veľkej Británie za takmer 2 miliardy € na sezónu (viac ako 5.8 miliardy € za tri roky). Španielska La Liga za stovky miliónov € a francúzska La Liga za „smiešnych“ niekoľko desiatok miliónov €. Avšak teraz, po príchode Neymara a iných, pri tej úrovni medializácie, ktorú sledujeme aj vďaka Neymarovmu prestupu, a obchodníckej šikovnosti sú určite BeInSports schopní predať vysielacie práva do sveta (najmä hispánskeho) za ďaleko vyššie sumy ako doteraz. Investíciami do hráčov si teda zlepšujú a zatraktívňujú svoj produkt a na predaji vysielacích práv zarobia neporovnateľne viac. A je v podstate jedno či tieto práva predajú tradičným TV kanálom, alebo spoločnostiam ako Twitter, Facebook, prípadne Youtube.

Kľudne sa s kýmkoľvek stavím, že v najbližšom čase pôjde PSG na svoje turné do Brazílie a ďalších juhoamerických krajín.

Na tomto mieste by som sa rád dotkol ešte jednej veci. Pri podobných prestupoch sa v médiách a v laickej verejnosti vždy začne hovoriť o tom, že podobný prestup sa kupujúcemu vráti z výnosu z predaja dresov. Je to však mýtus. Veľa odborných článkov už tento mýtus vyvrátilo.

Takže nie predaj dresov, ale predaj vysielacích práv je tým hlavným faktorom, čo „zaplatí“ za Neymarov prestup.

Prestup Neymara do PSG bol „lacnejší“ ako prestup Zidana v 2001

Veľa otázok smeruje k tomu, či to vôbec dáva zmysel, kúpiť hráča za 222 miliónov €? Podľa väčšiny odborníkov z celého sveta, ktorých dlhodobo sledujem áno. Osobne sa s tým stotožňujem. Hlavne v súčasnom nastavení futbalového biznisu, ktorý sa však môže zanedlho zmeniť. Vezmite si len jeden detail. Z účtovného hľadiska si kluby nákup hráčov „odpisujú“ toľko rokov, na koľko rokov znie zmluva. Tzn., že „nákup“ Neymara rozdelia v nákladoch v účtovníctve do piatich rokov. Takže sa bavíme o sume 44.4 milióna € na rok vs. ročné tržby PSG, ktoré sú 520 miliónov €. To nám dáva ukazovateľ na úrovni „len“ 8.5% ročných tržieb klubu. To je už trochu iné porovnanie, čo myslíte?

Podobné čísla, dokonca aj vyššie (pomer nákupnej ceny hráča vs. ročné tržby klubu) tu už boli aj v minulosti.  Napríklad v roku 2001 zaplatil Real Madrid rekordnú čiastku 77.5 milióna € za prestup Zinedine Zidana z Juventusu. V tom istom roku mal pritom Real Madrid tržby 152 miliónov €. Keďže Zidane podpísal vtedy štvorročný kontrakt prestupovú sumu klub „odpisoval“ štyri roky. Takže ak by sme postupovali rovnakým výpočtom ako pri Neymarovi vyššie, tak pomer prestupovej čiastky k ročným tržbám bol v tomto prípade takmer 13%.

Takže v podstate prestup Zidana v roku 2001 bol „drahší“ ako súčasný prestup Neymara do PSG.

Ešte by som okrajovo spomenul dve súvislosti, ktoré mi nahovárajú, že prestup Neymara do PSG sa majiteľom mnohonásobne vráti.

Paríž je okrem iného európskym centrom finančníctva, biznisu, módy, vedy ako i umenia. A práve módny priemysel je ten, ktorý podľa mňa Neymar priťahuje. On sám je svojím spôsobom módnou ikonou. Neymar je tiež magnetom pre mnohé svetové celebrity. Pozrite si jeho profily na Instagrame a Facebooku. Nájdete tam množstvo spoločných fotiek s hviezdami showbiznisu, športu, politiky ako i svetovými celebritami s ktorými sa pravidelne stretáva. Všetci sú z neho „unesení“. A tento vplyv je niečo, čo Paríž a Neymar budú chcieť určite zužitkovať.

Druhá súvislosť ktorá je z môjho pohľadu významná, je fakt, že futbalové MS 2022 sa uskutočnia v Katare. A spoločnosť vlastniaca PSG (Qatar Sports Investments) je v podstate predĺženou rukou Katarského štátu. A mať pri prezentácii MS v Katare k dispozícii také tromfy akými sú Neymar, Di Maria, alebo Cavani je na nezaplatenie.

Všetky vyššie uvedené fakty a súvislosti ma utvrdzujú v tom, že prestup Neymara je omnoho viac ako len obyčajný futbalový prestup. Je to premyslený a strategický biznis QSI.

Čo si o tejto téme myslíte Vy? Napíšte do komentu.

Leto však ešte nekončí. Určite prinesie ešte niekoľko horúcich dní. Osobne sa však už teraz teším na tretiu horúcu tému športového biznisu tohto leta. Už za pár dní (26.08) prepukne najdrahší súboj v histórii športu – Maywather vs. McGregor. A tento zápas je ešte o väčších číslach ako prestup Neymara. Očakáva sa, že len tento jeden zápas vygeneruje tržby vyššie ako 600 miliónov €. To čo vygeneruje tento jeden zápas, zarobí Manchester United, alebo Real Madrid za celú sezónu:).

No povedzte, nie je ten svet športového biznisu fascinujúci? 🙂

Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.

Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťachLinkedIn Twitter, Facebook .