Kategória: Futbal

  • Zavolať, alebo nezavolať otca na futbal?

    Zavolať, alebo nezavolať otca na futbal?

    Dlhšiu dobu na mnohých fórach ospevujem nový formát slovenského futbalového pohára, ktorý sa hrá pod názvom SLOVNAFT Cup už štvrtú sezónu. Špeciálny náboj a atmosféru majú hlavne tie prvé kolá. Momenty, keď do Malženíc (tie som navštívil v rámci mojej Instagram série #SportBizNaCestach) príde hrať Trnava alebo do Nových Zámkov Slovan Bratislava, sú výnimočné. Pre fanúšikov ako i ľudí, ktorí ten futbal organizujú (nemám rád slovo funkcionár, tak preto tak opisne) v týchto mestách a obciach je to mnohokrát sviatok desaťročia. A návštevnosť niekoľko tisíc ľudí preto nie je prekvapením. Pri mojich diskusiách s „dedinskými“ klubmi, ale aj ligovými som počul veľa zaujímavých historiek 🙂 (od prijatia chlebom, soľou a panákom až po zabíjačkové hody a výslužku pre celý ligový tím). Čo je však podľa mňa najväčším prínosom tohto formátu slovenského pohára je propagácia a budovanie popularity futbalu ako takého.

    Zároveň sa mi páči aj myšlienka slovensko-českého resp. česko-slovenského Superpohára. Neviem presne ako táto myšlienka vznikla, ale pravdepodobne jedným z motívov bola ambícia oživiť konfrontácie českých a slovenských klubov. Zároveň bol určite jedným z kľúčových faktorov vzniku takéhoto merania síl aj rovnaký sponzor pohárovej súťaže v oboch krajinách –  u nás Slovnaft Cup a v ČR MOL Cup.

    Zavolaj otca na futbal

    K tohtoročnému Superpoháru pripravil Slovnaft veľmi peknú kampaň – Zavolaj otca na futbal. Ak ste nevideli , pozrite si ju, stojí to za to. Hlavnou postavou spotu je Antonín Panenka. PÁN futbalista, ktorý bude tento rok oslavovať okrúhle 70.narodeniny. Zároveň minulý týždeň ubehlo 42 rokov od jeho legendárnej penalty vo finále ME 1976. V neposlednom rade tento rok ubehne 100 rokov od založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov.  Vcelku príjemný rámec na futbalové spomínanie pri ozajstnom federálnom derby Slovan : Slavia.

    Nezavolaj otca na futbal

    Vo štvrtok 21.6, osem dní pred samotným zápasom, bol však Superpohár zrušený. Oficiálne dôvody boli tri – riziko stretov tvrdých jadier Slavie a Slovana v kombinácii s koncom školského roku a festivalom na Zlatých pieskoch a tým obava o bezpečnosť.

    Online portály, večerné spravodajstvo ako i piatkové noviny priniesli mnoho článkov, ktoré vzniknutú situáciu komentovali. Mnohí, ako je to dnes bežné, hľadali vinníka. Niekto ho hľadal v SFZ, niekto v polícii a niekto v mestskej časti Nové Mesto. Nedalo mi to, a aby som si mohol porovnať, skúsil som nájsť vo svete najrozmanitejšie dôvody, ktoré vedú oficiálnych predstaviteľov odložiť, prípadne zrušiť športový zápas.

    Počasie. Maródka. Štrajk. Politika.

    S presunutím zápasu kvôli počasiu, zo zdravotných dôvodov alebo kolízii termínov sa v športovom svete stretávame pravidelne a relatívne často. Spomedzi menej častých dôvodov na zrušenie zápasov som našiel nasledovné.

    Štrajky hráčov – tento dôvod poznáme hlavne zo severnej Ameriky, kde boli viackrát zrušené zápasy, časť sezóny ale dokonca aj celá sezóna v NHL/NBA/MLB.

    Lock-out – prerušenie z dôvodu nedohody majiteľov klubov s hráčskou asociáciou. Znovu, tento dôvod je skôr bežným v profi súťažiach v severnej Amerike a naposledy sme ho zažili v NHL v sezóne 2012/2013.

    Teroristické útoky – v roku 2001 po útokoch na dvojičky, ktoré sa udiali 11.septebmra bolo zrušených/preložených množstvo športových zápasov. Či už v rámci profesionálnych súťaži ako NBA, NHL, ale napríklad aj tradičný golfový turnaj Ryder Cup bol odložený o 12 mesiacov.

    Politické problémy – pri tomto dôvode je množstvo príkladov. Ja som sem vybral len aktuálne, súvisiace s prebiehajúcimi MS 2018 v Rusku. Tesne pred MS Argentína zrušila plánovaný prípravný zápas v Izraeli, ktorý sa mal hrať v Jeruzaleme. Viac o politických dôvodoch jeho zrušenia na poslednú chvíľu sa dočítate tu:

    https://www.theguardian.com/football/2018/jun/05/argentina-friendly-israel-jerusalem-cancelled-lionel-messi

    Taktiež politické dôvody viedli k zrušeniu prípravného zápasu Irán : Grécko, ktorý sa mal odohrať v tureckom Istanbule. Iránci na základe toho prerušili futbalové diplomatické vzťahy s Gréckom. A keď si našli náhradného súpera v podobe Kosova, tak nakoniec aj tento prípravný zápas bo zrušený. Irán tak odohral tesne pred MS iba jediný prípravný zápas proti Litve v Moskve.

    https://www.bloomberg.com/news/articles/2018-06-01/iran-suspends-soccer-ties-with-greece-after-friendly-nixed

    Celkovo bezpečnostné riziká sú asi najčastejšou príčinou preloženia zápasov.

    O závažnosti dôvodov zrušenia zápasu Superpohára si každý môže urobiť svoj názor.

    Všetci zainteresovaní k zrušenému zápasu poskytli svoje stanovisko. Oficiálni predstavitelia na tlačovej konferencii. Ostatní  (kluby, FAČR, a sponzori) zaujali stanovisko aj prostredníctvom sociálnych sietí. (FACR medzicasom svoj prispevok zo socialnych sieti zmazala.

    Screenshot_20180626-115841 Screenshot_20180626-164103

    Zatiaľ čo na Slovensku správa o zrušení Superpohára zarezonovala v médiách a medzi fanúšikmi relatívne intenzívne, v ČR túto informáciu viac menej prehliadli.

    V mnohých diskusiách som si prečítal veľa o „zbytočnom zápase“. Všetko to však boli pohľady skôr športového charakteru. Keďže ja sa venujem športovému biznisu a marketingu, skúsil som sa pozrieť na to z iného uhlu pohľadu a vyjadriť svoj názor.

    Kto najviac stratí?

    V prvom rade treba povedať, že byť sponzorom v športe okrem nesporných výhod prináša aj niekoľko rizík. Hlavne reputačných. Videli sme to už mnohokrát, keď firmy ukončili svoje športové partnerstvá. Či už sa jednalo o doping (napr.Šarapova, o ktorom som písal aj tu na mojom blogu), osobnostné prehrešky (napr. Tiger Woods) alebo ovplyvňovanie výsledkov (aj v Čechách aj na Slovensku s tým máme skúsenosti z nedávnej doby).  Každý sponzor si musí byť týchto rizík vedomý. Jeho mnohokrát dlhodobé investície takto môžu byť v relatívne krátkom čase úplne znehodnotené.

    Jediným a titulárnym sponzorom futbalového slovenského pohára je Slovnaft. Zároveň je aj veľkým podporovateľom myšlienky česko-slovenského Superpohára.  Vcelku logicky, keďže je aj titulárnym sponzorom českého pohára (MOL Cup). Slovnaft/MOL tak v podobe Superpohára dostáva pomyselnú čerešničku na torte. Niečo ako Superbowl v americkom futbale. K nej smeruje veľkú časť svojho úsilia, času a prostriedkov investovaných do aktivácie tohto partnerstva (a treba zdôrazniť, že tieto investície sú nad rámec toho, čo zaplatí SFZ za titulárne partnerstvo so slovenským pohárom). A zrazu, osem dní pred samotným podujatím, ho sám organizátor zruší.

    Skúste sa zamyslieť, kto najviac stratil zrušením zápasu (či už finančne alebo nefinančne)?

    SFZ? FAČR? Kluby?

    Málokoho možno napadne, že najväčšie straty sa počítajú s najväčšou pravdepodobnosťou práve na strane sponzora… Uvediem pár príkladov, ktoré ma napadli na základe mojich skúseností. A aj keď by to mohlo znieť ako PR článok Slovnaftu, verte, že to tak nie je.

    V agentúre, aj na strane klienta, na celej kampani pracovalo niekoľko ľudí desiatky hodín.  Aj keď hlavný spot sme už videli, ďalšie, ktoré boli pripravené (natočené, zostrihané, ozvučené atď) zostanú v šuflíku nepoužité. Výsledkom je sklamanie pre týchto ľudí, keďže sa nedokončila pripravená kampaň.

    Tesne pred zverejnením tohto príspevku som písal do Slovnaftu a poslali mi aj tie pozvánky, ktoré ešte neboli zverejnené:) Takže tu majú svoju premiéru.

    Slovan pozvánky Superpohár:

    Slovan02 15sec from krajnr on Vimeo.

    Slovan01 15sec from krajnr on Vimeo.

    Slavia pozvánky Superpohár:

    Slavia01 6sec from krajnr on Vimeo.

    Slavia02 15sec from krajnr on Vimeo.

    Slavia01 15sec from krajnr on Vimeo.

    Podľa toho čo sme videli a podľa kvality spotu Slovnaft investoval nemalé prostriedky do mediálnej kampane (hlavne online).  Výsledkom je, že niečo sa mu ako veľkému zadávateľovi asi podarí presmerovať na iné kampane, ale aj tak je časť jeho mediálnej investície zmarená.

    Slovnaft/MOL na sociálnych sieťach a v online prostredí lákal svojich klientov na rôzne ceny (medzi nimi aj vstupenky na zápas) v spotrebiteľských súťažiach. Z vlastnej skúsenosti viem, že asi bude musieť nedodané výhry kompenzovať, čo bude znovu stáť nemálo €.

    V neposlednom rade v rámci hospitality sa na takéto zápasy zvyknú pozývať obchodní partneri a biznis hostia. Tí si ľahko zmenia svoj program, ale výsledkom je, že spomienka a nie úplne pozitívna skúsenosť zostane.

    Podľa mojich informácií bolo na samotný zápas pozvaných množstvo zaujímavých futbalových hostí (Panenka a pod) ktorí si tento termín zaznačili do kalendárov a vzhľadom na ich vek sú ich možnosti na spoločné stretnutia a spomínanie na slávnu minulosť veľmi limitované. Výsledkom je, že ostáva trpká pachuť v ústach a takéto stretnutie sa už nemusí zopakovať.

    Dovolím si dať sem svoj tip. Vzhľadom na okolnosti sa podľa mňa znovu obnovený Superpohár dočká len jediného realizovaného ročníka. Toho v roku 2017, ktorý zorganizovali v Čechách. Ak to tak bude, tak je to veľká škoda..

    A na záver – stojí za to vyzdvihnúť iniciatívu Slávie, ktorá pozvala Slovan odohrať aspoň priateľské stretnutie v Prahe v deň pôvodného termínu Superpohára. Aj tu platí staré-dobré „keď sa chce, tak sa dá“.

    ————————————————————————————————————————-

    Zaujalo Vás to? Máte otázku? Napíšte mi do komentárov, alebo na sociálne siete LinkedIn  TwitterFacebook . Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:)

     

  • Horúce leto so Saganom a Neymarom.

    Horúce leto so Saganom a Neymarom.

    Tohtoročné leto je neobvykle horúce. Nielen čo sa počasia týka. Horúco je aj v športe. Začiatkom júla bol slovenský hrdina Peter Sagan diskvalifikovaný z Tour de France. Bola to téma č.1 vo všetkých slovenských ale i svetových médiách. Po niekoľkých týždňoch vášnivých debát, analýz a vyjadrení sa téma z médií jednoducho vytratila. Koniec júla totiž priniesol ešte horúcejšiu, ba až žeravú tému. Prestup Neymara z FC Barcelona do Paris Saint Germain.

    K obom témam mal takmer každý čo povedať. O veľkosti a dosahu týchto udalostí hovoria čísla. Zatiaľ čo diskvalifikácia Sagana po zadaní do vyhľadávača google nájde rádovo státisíce výsledkov, Neymarov prestup a jeho mediálne pokrytie je úplne iná liga. Po zadaní kľúčových slov #Neymar a #PSG vám google ukáže niekoľko miliónov výsledkov vyhľadávania.

    Podstata témy Sagan bola viac športovo technická, preto sa k nej vyjadrovali najmä odborníci na cyklistiku ako šport.  Keďže to však malo dopad aj na oblasť športového biznisu, svoj názor som povedal v krátkosti pre Hospodárske noviny aj ja.

    Prestup Neymara je však výnimočnou udalosťou v športovom biznise. Biznise, ktorému sa profesionálne dlhodobo venujem. Popri tom sa ma viacero ľudí pýtalo na môj názor, tak som sa rozhodol povenovať  tejto téme a poukázať na širšie súvislosti a aj iné pohľady ako tie, ktoré ste si určite za posledné dni prečítali v mainstreamových médiách.

    Neymar – najdrahší prestup v histórii športu:

    Po piatkovom zverejnení, niet pochýb, ktorý prestup je najdrahší v histórii športu a to nielen futbalu. Neymar. Aj preto priniesol toľko pozornosti.

    skysports-neymar-transfer-world-record-fee-graphic_4063878

    Je potrebné poznamenať, že už jeho prestup z brazílskeho Santosu do FC Barcelona v 2013 bol veľmi rozporuplný. Naviac zo strany FC Barcelona vcelku nezvládnutý. Najskôr totiž FC Barcelona tvrdila, že za Neymara zaplatila „len“ 57.1 milióna € (17.1 milióna Santosu a 40 miliónov firme, ktorú vlastní Neymarova rodina). Po rôznych žalobách a súdnych konaniach, keď muselo vtedajšie vedenie FCB odstúpiť, sa začiatkom roku 2014 potvrdilo, že prestup v skutočnosti Barcelonu stál 86.2 milióna €. Faktom ale zostáva, že v roku 2013 Neymar podpísal svoju prvú, päťročnú zmluvu s FC Barcelona s ročným platom 8.8 milióna € a výstupnou klauzulou na 190 miliónov €. Následne v lete 2016 podpísal Neymar predĺženie zmluvy s FC Barcelona až do roku 2021. Jeho plat narástol na  16 miliónov € a výkupná klauzula vzrástla na 200 miliónov € v prvom roku, 222 miliónov € v druhom roku a 250 miliónov € v ďalších rokoch. K výstupnej klauzule sa vrátim o pár riadkov nižšie.

    Pri jeho prestupe z Brazílie do FC Barcelona boli viacerí odborníci skeptickí k jeho postaveniu v mužstve plnom hviezd na čele s Messim.  Slávny Johan Cruyff v jednom z rozhovorov pre španielske médiá povedal, že on by dvoch kapitánov na jednu loď nedával.

    Napriek tomu, že Neymar s FC Barcelona za tie štyri roky vyhral veľa titulov, a zožal mnoho slávy, stále bol len jedným z famóznej trojice MSN. A v FC Barcelona, pokiaľ tam bude Leo Messi, bol by vždy prinajlepšom dvojkou. Pre mňa je zaujímavou aj situácia, že ostatných pár rokov je celý futbalový svet pri debatách o najlepšom futbalistovi planéty bipolárny. Messi, či Ronaldo. A ako to mnohokrát býva, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Messi aj Ronaldo už naviac nie sú najmladší, obaja už majú po tridsiatke, a tak podľa mňa na scénu pomaly prichádza nový kráľ. Neymar.

    Po 4 rokoch v Barcelone nastal čas pre Neymara stať sa „kapitánom“ vlastnej lode.

    Čo je však zaujímavé, Neymarov presun do PSG nie je klasickým prestupom, keď sa dva kluby dohodnú na odstupnom za hráča. Neymarov prípad znamená v podstate predčasné ukončenie zmluvy za vopred dohodnutých podmienok. Pri prestupoch veľkých hráčov vo futbale sa v modernej dobe do zmluvy dáva tzv. klauzula o výkupnej hodnote (buy out clause). Pravdou však je, že sa množia hlasy (napr. FIFPRO) o spravodlivosti takejto klauzuly a celkovo o prestupových pravidlách vo futbale v súvislosti s konkurencieschopnosťou menších klubov. Výkupná hodnota je v podstate pevne stanovená čiastka, za ktorú môže hráč predčasne ukončiť platnú zmluvu a odísť do iného klubu. Je to svojím spôsobom poistka pre aktuálny klub. Väčšinou ju stanovia v astronomickej sume, predpokladajúc, že sa nenájde nik, kto by takúto čiastku niekedy zaplatil. A keď už, tak nech na tom poriadne „zarobia“. Majstrami v tomto ohľade sú v Real Madrid. Cristiano Ronaldo má napríklad výkupnú klauzulu vo výške 1 miliardy €. FC Barcelona je v tejto problematike menej obozretná. Veď napríklad Leo Messi má v zmluve výkupnú klauzulu „len“ na úrovni 300 miliónov €. O tom, prečo si myslím, že je to málo obozretné svedčí práve prípad Neymar.  V jeho prípade FC Barcelona stanovila vlani, pri podpise novej zmluvy, výkupnú hodnotu na 222 miliónov € a predpokladali, že sa nenájde subjekt ochotný zaplatiť túto „šialenú“ čiastku za jedného hráča.

    Opak bol pravdou. Našiel sa a zaplatil.

    Paris Saint Germain – 40 rokov spiaca kráska:

    Paríž nikdy nebol futbalové mesto. Desiatky rokov hrali slabý futbal, mali hrôzu vzbudzujúcich fanúšikov, tribúny zívali prázdnotou a boli plné násilia a nenávisti. PSG je jeden z najmladších klubov v Európe, keďže vznikol len v roku 1970. Čo znamená v porovnaní s Barcelonou, Madridom, Manchestrom klub s takmer žiadnou históriou. Parížania do roku 2011 získali len dvakrát francúzsky titul (1986 a 1994) a raz sa stali víťazom európskej súťaže PVP (Pohár víťazov pohárov). Donedávna Parížania futbal a PSG ignorovali. V podstate ste mohli žiť v Paríži celý život a o PSG ste sa ani nedozvedeli. Stretnúť v meste človeka v drese PSG bolo raritou.

    Súčasne bol však Paríž jediným hlavným mestom Európy, ktorý má len jeden futbalový klub (Londýn má 6, Madrid 2, Rím 2 atď.) a zároveň bol „dierou“ na mape futbalovej Európy. Metropola s cca 12 miliónmi obyvateľov, štvrté ekonomicky najrozvinutejšie mesto v Európe, bolo z pohľadu futbalového biznisu neobsadeným trhom s obrovským potenciálom. Takto si to vyhodnotil Nasser Ghanim Al-Khelaïfi a ním riadená spoločnosť Qatar Sports Investments a v roku 2013 za cca 100 miliónov kúpili túto spiacu krásku. O nákupoch vo svete športu a aj o PSG som prednedávnom písal v inom článku na svojom blogu.

    Keď Qatar Sports Investments kupovali PSG, stanovili si tri základné dlhodobé ciele. Každoročne krok za krokom smerujú k ich naplneniu.

    Prvým cieľom bolo, aby sa PSG stal jedným z top tímov v Európe. Tento cieľ naplnili práve v minulom roku. Za rok 2016 bol PSG podľa rebríčku Deloitte Money League šiestym naj klubom na svete v roku.

    DTML17

    Je úchvatné sledovať, ako sa k tomuto cieľu dopracovali za pár rokov. V roku 2012 mal PSG tržby na úrovni 90 miliónov € a ani nebol súčasťou rebríčka Deloitte Money League. Dnes jeho tržby presahujú pol miliardy €. Pred príchodom nového majiteľa mali v PSG tržby z jedného zápasu menej ako 1 milión €, čo bolo v porovnaní s top klubmi, ktoré dosahujú 5-6 miliónov € na zápas, tragické. Dnes, po troch sezónach sa na top kluby dotiahli a dokonca v niektorých parametroch patria k najlepším.  Po príchode nového majiteľa zmenili biznis stratégiu, zamerali sa na iné, bonitnejšie cieľové skupiny. Postupne zdraželi vstupenky, pridali viac ako 6 000 klubových miest (u nás chápaných ako VIP, prípadne biznis miesta), významne zatraktívnili prostredie ako i zápasový program. Na štadióne Parc des Princes, kde PSG hrá svoje domáce zápasy, môžete dnes stretnúť viac celebrít na meter štvorcový ako kdekoľvek inde v Paríži.

    Druhým cieľom bolo vyhrať Ligu Majstrov. Tento cieľ sa im zatiaľ síce nepodarilo naplniť, ale získaním kapitána svojej lode v podobe Neymara, sa k tomuto cieľu určite významne priblížia.

    Tretím hlavným cieľom, ktorý si katarskí majitelia stanovili bolo aby ich PSG dosiahol hodnotu 1 miliardy €. Na to si stanovili dlhodobú stratégiu, ako túto métu dosiahnuť. A postupným napĺňaním jednotlivých krokov v ich stratégii sa im to darí. Dokonca klub na svojej stránke uvádza, že túto métu už dosiahli. Na jar 2017 spoločnosť KPMG údajne ohodnotila značku PSG na 1 mld. €.

    Španielsky hovoriaci globálny trh:

    Nový majiteľ postupoval a aj postupuje strategicky a premyslene. Tak ako objavil dieru na mape futbalového biznisu, tak si zanalyzoval aj globálny futbalový trh. Keď sa pozriete, kam chodia špičkové kluby na predsezónne turné, zistíte, že v posledných rokoch dominuje USA, Juhovýchodná Ázia a Čína. Sú to všetko globálne futbalové trhy, kde špičkové kluby nachádzajú nových obchodných partnerov, nových fanúšikov a divákov, vďaka ktorým ich príjmy rastú každoročne o desiatky percent.

    A teraz je tu PSG. Nik z veľkých klubov doteraz cielene nerozvíjal svoj biznis potenciál významným spôsobom v krajinách Latinskej Ameriky. Sem podľa mňa smeruje PSG. Vezmite si len ideálnu zostavu PSG po akvizícii Neymara. Minimálne 7 z 11 hráčov je z krajín Južnej Ameriky – Neymar, Dani Alves, Thiago Silva, Thiago Motta, Lucas, Angel Di Maria, Javier Pastore, Edison Cavani. Všetko hviezdy Brazílie, Argentíny a Uruguaja s obrovským obchodným potenciálom. A tu je podľa mňa zlatá baňa pre majiteľov PSG, ktorá im pomôže pri návratnosti mega investícií za prestupy hráčov.

    Majitelia PSG totiž vlastnia aj spoločnosť  BeInSports , ktorá vlastní vysielacie práva na francúzsku Ligue1 na obdobie rokov 2014-2024. Za tieto práva zaplatila relatívne nízku sumu (cca 140 miliónov €/sezóna). Prečo si myslím, že je to hlavná zlatá baňa pre majiteľov PSG? Vezmite si, že Premier League dokáže predať svoje vysielacie práva mimo územia Veľkej Británie za takmer 2 miliardy € na sezónu (viac ako 5.8 miliardy € za tri roky). Španielska La Liga za stovky miliónov € a francúzska La Liga za „smiešnych“ niekoľko desiatok miliónov €. Avšak teraz, po príchode Neymara a iných, pri tej úrovni medializácie, ktorú sledujeme aj vďaka Neymarovmu prestupu, a obchodníckej šikovnosti sú určite BeInSports schopní predať vysielacie práva do sveta (najmä hispánskeho) za ďaleko vyššie sumy ako doteraz. Investíciami do hráčov si teda zlepšujú a zatraktívňujú svoj produkt a na predaji vysielacích práv zarobia neporovnateľne viac. A je v podstate jedno či tieto práva predajú tradičným TV kanálom, alebo spoločnostiam ako Twitter, Facebook, prípadne Youtube.

    Kľudne sa s kýmkoľvek stavím, že v najbližšom čase pôjde PSG na svoje turné do Brazílie a ďalších juhoamerických krajín.

    Na tomto mieste by som sa rád dotkol ešte jednej veci. Pri podobných prestupoch sa v médiách a v laickej verejnosti vždy začne hovoriť o tom, že podobný prestup sa kupujúcemu vráti z výnosu z predaja dresov. Je to však mýtus. Veľa odborných článkov už tento mýtus vyvrátilo.

    Takže nie predaj dresov, ale predaj vysielacích práv je tým hlavným faktorom, čo „zaplatí“ za Neymarov prestup.

    Prestup Neymara do PSG bol „lacnejší“ ako prestup Zidana v 2001

    Veľa otázok smeruje k tomu, či to vôbec dáva zmysel, kúpiť hráča za 222 miliónov €? Podľa väčšiny odborníkov z celého sveta, ktorých dlhodobo sledujem áno. Osobne sa s tým stotožňujem. Hlavne v súčasnom nastavení futbalového biznisu, ktorý sa však môže zanedlho zmeniť. Vezmite si len jeden detail. Z účtovného hľadiska si kluby nákup hráčov „odpisujú“ toľko rokov, na koľko rokov znie zmluva. Tzn., že „nákup“ Neymara rozdelia v nákladoch v účtovníctve do piatich rokov. Takže sa bavíme o sume 44.4 milióna € na rok vs. ročné tržby PSG, ktoré sú 520 miliónov €. To nám dáva ukazovateľ na úrovni „len“ 8.5% ročných tržieb klubu. To je už trochu iné porovnanie, čo myslíte?

    Podobné čísla, dokonca aj vyššie (pomer nákupnej ceny hráča vs. ročné tržby klubu) tu už boli aj v minulosti.  Napríklad v roku 2001 zaplatil Real Madrid rekordnú čiastku 77.5 milióna € za prestup Zinedine Zidana z Juventusu. V tom istom roku mal pritom Real Madrid tržby 152 miliónov €. Keďže Zidane podpísal vtedy štvorročný kontrakt prestupovú sumu klub „odpisoval“ štyri roky. Takže ak by sme postupovali rovnakým výpočtom ako pri Neymarovi vyššie, tak pomer prestupovej čiastky k ročným tržbám bol v tomto prípade takmer 13%.

    Takže v podstate prestup Zidana v roku 2001 bol „drahší“ ako súčasný prestup Neymara do PSG.

    Ešte by som okrajovo spomenul dve súvislosti, ktoré mi nahovárajú, že prestup Neymara do PSG sa majiteľom mnohonásobne vráti.

    Paríž je okrem iného európskym centrom finančníctva, biznisu, módy, vedy ako i umenia. A práve módny priemysel je ten, ktorý podľa mňa Neymar priťahuje. On sám je svojím spôsobom módnou ikonou. Neymar je tiež magnetom pre mnohé svetové celebrity. Pozrite si jeho profily na Instagrame a Facebooku. Nájdete tam množstvo spoločných fotiek s hviezdami showbiznisu, športu, politiky ako i svetovými celebritami s ktorými sa pravidelne stretáva. Všetci sú z neho „unesení“. A tento vplyv je niečo, čo Paríž a Neymar budú chcieť určite zužitkovať.

    Druhá súvislosť ktorá je z môjho pohľadu významná, je fakt, že futbalové MS 2022 sa uskutočnia v Katare. A spoločnosť vlastniaca PSG (Qatar Sports Investments) je v podstate predĺženou rukou Katarského štátu. A mať pri prezentácii MS v Katare k dispozícii také tromfy akými sú Neymar, Di Maria, alebo Cavani je na nezaplatenie.

    Všetky vyššie uvedené fakty a súvislosti ma utvrdzujú v tom, že prestup Neymara je omnoho viac ako len obyčajný futbalový prestup. Je to premyslený a strategický biznis QSI.

    Čo si o tejto téme myslíte Vy? Napíšte do komentu.

    Leto však ešte nekončí. Určite prinesie ešte niekoľko horúcich dní. Osobne sa však už teraz teším na tretiu horúcu tému športového biznisu tohto leta. Už za pár dní (26.08) prepukne najdrahší súboj v histórii športu – Maywather vs. McGregor. A tento zápas je ešte o väčších číslach ako prestup Neymara. Očakáva sa, že len tento jeden zápas vygeneruje tržby vyššie ako 600 miliónov €. To čo vygeneruje tento jeden zápas, zarobí Manchester United, alebo Real Madrid za celú sezónu:).

    No povedzte, nie je ten svet športového biznisu fascinujúci? 🙂


    Ak vás táto téma zaujala, alebo by ste sa chceli dozvedieť viac info, kľudne napíšte do komentára.

    Ak by ste chceli poradiť v oblasti športového marketingu, rád Vám pomôžem:) Nájdete ma aj na týchto sociálnych sieťachLinkedIn TwitterFacebook .

  • Zarobí priemerný slovenský futbalista hrajúci Corgoň ligu mesačne 8 200€? ..alebo.. Existuje nejaké odvetvie „podnikania“ kde firma vynaloží na mzdy zamestnancov 98% svojich príjmov?

    Aj keď je to veľmi ťažko uveriteľné a podľa môjho názoru je to ozajstná „haluz“, vychádzajúc z oficiálnych štatistík a údajov zverejnených v „UEFA Club Licensing Benchmarking Report 2009“ je to tak. Nachádzajú sa tam však aj iné štatistiky a čísla, ktoré sú „uveriteľnejšie“. Napríklad, že priemerná návštevnosť na ligovom futbale v Dánsku je o viac ako 300% vyššia ako u nás, alebo že priemerný futbalový klub v Dánsku dokáže vygenerovať 5 krát vyššie príjmy ako klub na Slovensku…

    (viac…)

  • Príjmy európskych futbalových klubov v roku 2009 napriek kríze vzrástli, a dosiahli takmer 12 mld.€.

    Prednedávnom zverejnila UEFA výsledky štúdie „UEFA Club Licencing Benchmarking Report 2009“. V tejto štúdii možno nájsť veľmi veľa zaujímavých čísiel, štatistík a porovnaní, týkajúcich sa futbalového trhu v Európe. Dovoľujem si z tejto štúdie vybrať niekoľko podľa mňa zaujímavých pasáží. Na konci tohto príspevku vám načrtnem, ako by mohol podľa týchto štatistík vyzerať taký typický európsky futbalový klub.

    (viac…)