Keď slovenský športovec získa olympijskú medailu, reprezentácia dosiahne veľký úspech alebo sa u nás koná významné športové podujatie, pri športovom stole býva plno.
Šport dokáže vytvoriť emóciu, pocit spolupatričnosti a hrdosť. Politici, samosprávy, firmy aj médiá chcú byť v takých chvíľach pri tom. Je to prirodzené.
Potom však existujú aj iné stoly. A je ich veľa.
Stoly, pri ktorých sa rozhoduje o zdraví, regionálnom rozvoji, inováciách, podnikaní, sociálnych politikách, vzdelávaní alebo o tom, kam budú smerovať európske fondy a ďalšie veľké verejné investície.
Jedným z nich je aj stôl, pri ktorom sa rozhoduje o zamestnanosti, kvalifikáciách, rekvalifikáciách a rozvoji zručností.
A práve pri ňom šport často medzi prvými partnermi nie je.
Možno však problém nie je iba v tom, že ostatní jeho hodnotu nevidia.
Možno ju v tejto oblasti ešte stále nevieme dostatočne presne pomenovať ani my sami.
Šport na Slovensku nevytvára iba športovcov a trénerov
Keď sa povie práca v športe, väčšina ľudí si pravdepodobne predstaví profesionálneho športovca, trénera alebo rozhodcu.
Lenže športový trh práce je podstatne širší.
Najnovšia štúdia EU Sport Satellite Account 2025, ktorá pracuje s údajmi za rok 2019, odhaduje na Slovensku 54 182 pracovných miest priamo súvisiacich so športom. Po započítaní domácich nepriamych efektov ide o 70 422 pracovných miest.
Pri Slovensku nejde o samostatný národný športový satelitný účet, ale o harmonizovaný modelovaný odhad, takzvaný proxy account. Štúdia používa spoločnú metodiku založenú na Vilnius definícii športu, aby bolo možné ekonomický význam športu medzi krajinami porovnávať.
Aj s týmto metodickým spresnením je to dôležité číslo.
Nehovoríme totiž o malej skupine profesionálnych športovcov, trénerov a rozhodcov. Európska metodika zachytáva ekonomickú aktivitu súvisiacu so športom naprieč viacerými časťami hospodárstva. Na úrovni celej EÚ vytváral šport v roku 2019 priamo viac ako šesť miliónov pracovných miest.
Ak teda na Slovensku hovoríme o viac ako 54-tisíc priamo súvisiacich pracovných miestach, hovoríme o reálnom segmente trhu práce.
A tu prichádza otázka, ktorú sme si doteraz kládli málo:
Vieme vôbec presne povedať, aké pracovné pozície tento trh tvorí, aké kvalifikácie vyžadujú a aké vzdelávacie cesty k nim vedú?
Pracovné pozície v športe: tri systémy, tri jazyky
Keď sme sa začali podrobnejšie pozerať na pracovné pozície a vzdelávacie cesty v športe, veľmi rýchlo sme narazili na problém, ktorý je väčší než len niekoľko chýbajúcich alebo nepresne pomenovaných povolaní.
Jednotlivé časti systému hovoria o práci v športe rozdielnym jazykom.
Kariérna brána, teda systém, cez ktorý štát opisuje pracovné pozície a požiadavky trhu práce, pozná napríklad športového manažéra, športového administrátora, organizátora športových podujatí alebo športového delegáta. Karta športového manažéra ho napríklad opisuje ako odborníka na riadenie športových subjektov, organizovanie podujatí, marketing, administratívu či prácu s dátami.
Športové prostredie však pracuje najmä s pojmami zo zákona o športe a zo zákona o organizovaní verejných športových podujatí.
Zákon o športe pozná širokú kategóriu športového odborníka, do ktorej patria tréner a inštruktor športu, ale aj ďalšie osoby vykonávajúce odbornú činnosť, kontrolór či funkcionár športovej organizácie. Osobitne upravuje napríklad aj dopingového komisára.
Zákon o organizovaní verejných športových podujatí zase pracuje s hlavným usporiadateľom, bezpečnostným manažérom či delegátom zväzu a presne určuje ich funkcie aj odbornú spôsobilosť.
A školy používajú ďalšiu terminológiu.
Na stredných športových školách máme odbory ako športový manažment, digitálne služby v športe alebo spracovanie dát v športe. Ministerstvo školstva tieto odbory uvádza aj v aktuálnych dokumentoch pre stredné športové školy.
Na vysokých školách zase nájdeme trénerstvo, športový manažment, šport pre zdravie, fyzioterapiu či ďalšie študijné programy súvisiace so športom.
Každý z týchto systémov má vlastný účel a vlastnú logiku.
Problém je, že medzi nimi dnes nie je dostatočne čitateľné prepojenie.
Ak mladý človek vyštuduje športový manažment, ku ktorým konkrétnym pracovným pozíciám ho to pripravuje?
Ak zákon pozná bezpečnostného manažéra, ide o samostatné povolanie na trhu práce, kvalifikáciu alebo funkciu pri organizovaní športového podujatia?
Ak máme študijný odbor spracovanie dát v športe, kde v systéme povolaní nájdeme človeka, ktorý bude tieto dáta reálne spracúvať?
A čo presne znamená športový odborník? V zákone je to široká kategória, pod ktorú môžu patriť veľmi rozdielne činnosti. Pre potreby trhu práce však potrebujeme vedieť presnejšie, akú prácu konkrétny človek vykonáva.
Ak na tieto otázky nie je jednoduché odpovedať ani človeku, ktorý v športovom prostredí pôsobí roky, ťažko môžeme očakávať, že sa v tom zorientuje osemnásťročný študent, kariérny poradca, úrad práce alebo človek pripravujúci politiku zamestnanosti a vzdelávania.
Toto je podľa mňa jadro problému.
Šport pracovné miesta má. Nemáme však ešte dostatočne zrozumiteľnú mapu toho, čo je pracovná pozícia, čo kvalifikácia, čo odborná spôsobilosť, čo zákonná funkcia a aká vzdelávacia cesta vedie ku konkrétnej práci.
Najskôr pracovná pozícia, potom kvalifikácia a vzdelávanie
Pri prvom pohľade na dnešné karty v Kariérnej bráne by sa mohlo zdať, že riešením je doplniť niekoľko chýbajúcich názvov alebo existujúce pozície premenovať.
Lenže problém je hlbší.
Dobrým príkladom je samotný športovec. Zákon o športe definuje profesionálneho, amatérskeho aj neorganizovaného športovca. To znamená, že zákonný status športovca ešte automaticky nehovorí, že ide o pracovnú pozíciu na trhu práce.
Podobne je to pri športových podujatiach. Organizátor podujatia, hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér alebo delegát nepredstavujú nevyhnutne rovnaký typ profesie. Zákon napríklad pri hlavnom usporiadateľovi a bezpečnostnom manažérovi pracuje s konkrétnou odbornou spôsobilosťou a úlohami pri podujatí.
Pre potreby trhu práce preto nestačí zobrať názov zo zákona, predpisu zväzu alebo existujúcej karty a automaticky z neho urobiť povolanie.
Najskôr potrebujeme vedieť, čo ten človek reálne robí.
Kto jeho prácu potrebuje? Kto ho zamestnáva alebo si jeho služby objednáva? Aké činnosti vykonáva a aké kompetencie na ne potrebuje?
Až potom má zmysel riešiť, či ide o samostatné povolanie, širšiu profesiu so špecializáciou, kvalifikáciu alebo zákonnú funkciu.
Rovnako dôležité je poradie pri vzdelávaní.
Nemá veľký význam najskôr hľadať školu alebo kurz k existujúcemu názvu, ak ešte nevieme, či ten názov opisuje reálnu pracovnú pozíciu.
Najskôr práca. Potom kvalifikácia. A až následne vzdelávacia cesta.
To je podľa mňa základná logika, ktorú dnes pri športe potrebujeme upratať.
Šport nepotrebuje stovky nových povolaní
Keď začneme upratovať pracovné pozície v športe, veľmi ľahko sa môžeme dostať do opačného extrému.
Každý šport má vlastné pravidlá, odborné roly a špecifické potreby. Iné pozície nájdeme vo futbale, iné v jazdectve, plávaní alebo lyžovaní. Podobne sa líši prevádzka plavárne, zimného štadióna, športovej haly alebo tenisového centra.
To však ešte neznamená, že každá odlišnosť potrebuje vlastné povolanie.
Ak by sme každý názov zo zväzových predpisov, každý typ športoviska alebo každú špecifickú činnosť prepísali do samostatnej pracovnej karty, veľmi rýchlo by sme vytvorili systém, v ktorom sa bude ešte ťažšie orientovať.
Oveľa logickejším smerom je podľa mňa princíp:
spoločný profesijný základ + odborná alebo športová špecializácia.
Manažér plavárne a manažér zimného štadióna pracujú v inom technickom prostredí. Veľká časť ich práce je však rovnaká: riadenie ľudí, financií, prevádzky, bezpečnosti, zákazníkov, obchodných procesov, kapacít či technológií.
Rozdiel je v špecializácii, nie nevyhnutne v samotnom profesijnom základe.
Rovnakú logiku potrebujeme aj pri profesiách, ktoré do športu vstupujú z iných oblastí.
Účtovník, právnik, IT špecialista, lekár alebo fyzioterapeut sa nestáva automaticky športovou profesiou len preto, že pôsobí v športovej organizácii. Jeho základné povolanie existuje aj mimo športu.
To však neznamená, že šport nevyžaduje dodatočné znalosti a kompetencie.
Človek, ktorý pracuje v marketingu športového klubu, potrebuje okrem všeobecného marketingového základu rozumieť partnerstvám, mediálnym právam, fanúšikom, ticketingu, merchandisingu alebo komercializácii športového produktu.
Podobne človek pracujúci so športovými dátami potrebuje kombinovať všeobecné dátové kompetencie s pochopením športového prostredia.
Cieľom teda nemá byť, aby šport mal čo najviac vlastných kariet.
Cieľom je, aby systém čo najpresnejšie zodpovedal tomu, ako práca v športe reálne funguje.
Nové technológie menia aj pracovné pozície v športe
Ak chceme pracovné pozície v športe upratať, nestačí pozerať iba na to, čo existuje dnes.
Šport sa mení veľmi rýchlo.
Dáta, videoanalýza, tracking, senzory, wearables, computer vision či umelá inteligencia menia prípravu športovcov. Digitalizácia a automatizácia menia fungovanie športovísk a podujatí. Dátová analytika, CRM a nové mediálne platformy zase spôsob, akým športové organizácie pracujú s fanúšikmi a partnermi.
To vytvára nové činnosti, nové kombinácie kompetencií a postupne aj nové pracovné pozície.
Nemusíme dnes vedieť, ako sa budú volať o päť alebo desať rokov. Potrebujeme však systém, ktorý ich bude vedieť zachytiť bez toho, aby sme pri každej technologickej zmene nanovo prestavovali celý zoznam povolaní.
Aj preto dáva zmysel pracovať s tromi úrovňami:
stabilnejší profesijný základ, pružnejšie špecializácie a rýchlo sa meniace kompetencie.
Napríklad práca so športovými dátami môže stáť na širšom dátovom alebo analytickom základe, ale vyžadovať špecifické znalosti športového výkonu, videoanalýzy alebo práce s trackingovými systémami.
Podobne automatizácia športovísk nemusí znamenať vznik jednej novej profesie. Môže však zásadne meniť kompetencie ľudí, ktorí športovisko riadia, prevádzkujú alebo technicky zabezpečujú.
Ak budeme systém nastavovať len podľa dnešných názvov pracovných pozícií, veľmi rýchlo zastará.
Už Stratégia športu 2030, na ktorej príprave som sa podieľal, pracovala so športom súčasne ako so spoločenským fenoménom a hospodárskou činnosťou a medzi témami rozvoja pomenovala vzdelávanie, manažérske schopnosti, digitalizáciu aj inovácie. Verejná verzia stratégie bola zverejnená Slovenským olympijským a športovým výborom v roku 2022.
Dnes sa potrebujeme dostať o úroveň hlbšie.
Nejde len o to správne pomenovať dnešný športový trh práce.
Potrebujeme vytvoriť systém, ktorý bude rozumieť aj tomu zajtrajšiemu.
Prečo má šport miesto pri stole zamestnanosti a vzdelávania
Keď sa na šport pozrieme cez zamestnanosť a vzdelávanie, začína byť zrejmé, že nejde o okrajovú tému.
A znovu treba zdôrazniť: nehovoríme iba o športovcoch a tréneroch.
Pod širokým označením športový odborník sa v praxi skrývajú desiatky rôznych činností a odborných rolí. Rozhodcovia, delegáti, analytici, štatistici, technickí odborníci či ľudia zabezpečujúci súťaže.
Rovnako neexistuje jeden univerzálny športový manažér. Inú prácu robí človek, ktorý riadi klub, inú manažér športoviska, súťaže alebo športového podujatia. Ďalší ľudia sa venujú partnerstvám, marketingu, fan engagementu, ticketingu, merchandisingu, dátam alebo digitalizácii.
Za niekoľkými všeobecnými názvami sa teda skrývajú desiatky reálnych pracovných pozícií a špecializácií.
Ak šport vytvára desaťtisíce pracovných miest, potrebuje vlastné aj prierezové profesie a rieši kvalifikácie, nové kompetencie aj vzdelávacie cesty, potom má čo priniesť aj do diskusie o trhu práce, rozvoji zručností a ľudskom kapitále.
A tu sa vraciame k miestu pri stole.
Za posledné roky som pri práci v témach zamestnanosti, digitálnych zručností a verejných politík viackrát videl podobnú situáciu.
Pripravuje sa projekt, program alebo verejná politika, ktorá sa športového prostredia reálne týka. Na začiatku však šport medzi prirodzenými partnermi nie je.
Až keď sa do diskusie dostane niekto, kto pozná jeho každodennú realitu, objavia sa cieľové skupiny, potreby alebo príležitosti, na ktoré sa dovtedy nemyslelo.
Nevnímam to ako výčitku voči tým, ktorí takéto projekty pripravujú.
Ak šport nie je dostatočne čitateľný ako trh práce a ak nevieme presne pomenovať jeho profesie, kompetencie a vzdelávacie cesty, nemôžeme automaticky očakávať, že ho tak budú vnímať aj ostatní.
Preto mapovanie pracovných pozícií a kvalifikácií nie je administratívne cvičenie.
Je to spôsob, ako šport lepšie preložiť do jazyka, ktorému rozumie trh práce, školy aj verejné politiky.
Potrebujeme vedieť, kto v športe pracuje, aké profesie šport potrebuje, aké kompetencie budú títo ľudia potrebovať o päť či desať rokov a aké vzdelávacie cesty k týmto profesiám vedú.
Keď na tieto otázky budeme vedieť odpovedať, šport nebude musieť vysvetľovať, prečo má sedieť pri stole, kde sa rozhoduje o zamestnanosti, vzdelávaní, rekvalifikáciách alebo rozvoji zručností.
Bude to zrejmé z toho, čo reálne prináša.
A rovnaká logika platí aj pri ďalších veľkých stoloch: pri zdraví, regionálnom rozvoji, inováciách, podnikaní, sociálnych politikách, eurofondoch a veľkých verejných investíciách.
Šport pri nich nemusí sedieť preto, že je šport.
Mal by pri nich byť vtedy, keď má k riešenej téme reálnu hodnotu, skúsenosť a ľudí.
A v prípade zamestnanosti a vzdelávania ich evidentne má.
Ekonomika a zamestnanosť sú iba jednou vrstvou hodnoty športu
Bolo by chybou skončiť pri číslach o pracovných miestach.
Šport má oveľa širšiu hodnotu.
Vrcholový šport prináša emócie, reprezentáciu krajiny a spoločné zážitky. Kluby pracujúce s deťmi a mládežou pomáhajú formovať disciplínu, vytrvalosť, schopnosť spolupracovať, zvládať prehry a skúšať to znovu. Pohyb a šport majú zároveň významné miesto v podpore fyzického a duševného zdravia.
Ani EU Sport Satellite Account sa nesnaží celú túto hodnotu zredukovať na HDP a pracovné miesta. Jeho ekonomické vyčíslenie nezachytáva naplno napríklad dobrovoľníctvo, zdravotné prínosy, vzdelávacie výsledky, wellbeing či sociálny kapitál.
Preto ekonomika a zamestnanosť nie sú náhradou ostatných hodnôt športu.
Sú ďalšou vrstvou, ktorú potrebujeme vedieť pomenovať.
A práve zamestnanosť veľmi dobre ukazuje, prečo na tom záleží.
Na Slovensku hovoríme o desaťtisícoch pracovných miest súvisiacich so športom. Napriek tomu ešte stále nemáme dostatočne zrozumiteľný systém, ktorý by profesie prepájal s kvalifikáciami a vzdelávacími cestami.
Ak túto mapu postupne vytvoríme, šport bude zrozumiteľnejší nielen sám sebe.
Bude zrozumiteľnejší aj ľuďom, ktorí rozhodujú o zamestnanosti, vzdelávaní, rekvalifikáciách, eurofondoch a ďalších verejných politikách.
A to je podľa mňa podstatné.
Šport nemusí pri každom stole dokazovať, že je výnimočný.
Potrebuje vedieť presne ukázať, akú hodnotu k danej téme prináša.
Pri trhu práce sú to pracovné miesta, profesie, kompetencie a ľudia, ktorých treba na tieto pozície pripraviť.
Pri zdraví to bude iný argument. Pri regionálnom rozvoji ďalší. Pri inováciách, podnikaní alebo eurofondoch zase iný.
Keď tieto hodnoty dokážeme pomenovať presne a zrozumiteľne, miesto športu pri relevantných stoloch nebude otázkou zdvorilosti ani lobingu.
Bude jednoducho dávať zmysel.
Zdroje:
EU Sport Satellite Account 2025
Eurostat / European Commission
Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe
Slov-Lex
Zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí
Slov-Lex
Kariérna brána
Pracovné pozície a kvalifikácie v športe
Stratégia športu 2030
Slovenský olympijský a športový výbor
Keď štatistiky klamú. Kto v skutočnosti tvorí šport?
Hodnota športu
Dáta hovoria jasne: šport je ekonomický sektor, nielen aktivita
Hodnota športu
Pridaj komentár