Výrobca kajakov patrí v ekonomických štatistikách do výroby. Hotel, v ktorom počas maratónu prespia bežci, do ubytovacích služieb. Firma, ktorá postaví športovú halu, do stavebníctva.
A je to správne.
Problém vznikne až vo chvíli, keď sa spýtame inú otázku:
Akú ekonomickú aktivitu vytvára šport?
Vtedy už nestačí vedieť iba to, kde bola konkrétna tržba, výroba alebo pracovné miesto štatisticky zaradené. Potrebujeme vedieť aj to, čo vytvorilo dopyt, ktorý za nimi stojí.
Práve tu sa časť ekonomického významu športu pri tradičnom pohľade na ekonomiku stráca.
Kajak patrí do výroby. Jeho trh však vytvára šport
Na Slovensku máme veľmi dobrý príklad.
Vajda Group vyrába kanoe a kajaky. Z pohľadu klasifikácie ekonomických činností však patrí pod SK NACE 3012 – stavba rekreačných a športových člnov. Teda do výroby. Samotná firma svoju ponuku stavia na kanoe a kajakoch pre športovcov aj rekreačných používateľov.
Nie do športu.
To je z pohľadu štatistiky úplne logické. Kajak je výrobok.
Ak sa však pozrieme na ekonomickú podstatu tejto činnosti, objaví sa ešte jedna vrstva. Dopyt po špecializovaných súťažných kajakoch a kanoe existuje preto, že existuje kanoistika a kajakárstvo.
Výroba kajaku sa teda v ekonomike nestratí. Rovnako ako mzdy ľudí, ktorí ho vyrábajú, materiál použitý pri výrobe alebo jeho následný predaj.
Ekonomická hodnota sa v HDP nestráca. Stráca sa však jej väzba na šport.
A pri kajakoch sa to nekončí.
Veľmi názorný je motoršport. Pretekárske auto je stále produktom automobilového priemyslu. Pneumatiky vyrába gumárenský priemysel a palivo patrí do úplne inej časti ekonomiky.
Časť tohto dopytu však vzniká práve preto, že existuje motoršport. Aj Vilnius Definition, ktorá sa používa pri mapovaní ekonomiky športu v EÚ, pracuje medzi ekonomicky prepojenými produktmi okrem športových lodí či bicyklov aj s pneumatikami, rafinovanými ropnými produktmi, motorovými vozidlami či motocyklami.
Rovnaký princíp nájdeme pri športovom oblečení a vybavení alebo pri výstavbe štadiónov, hál a ďalšej športovej infraštruktúry.
A nemusí ísť iba o výrobu.
Maratón sa nekončí cieľovou čiarou
Pri športových podujatiach sa rovnaký mechanizmus presúva do služieb, cestovného ruchu či dopravy.
Dobrým príkladom je ČSOB Bratislava Marathon. Najviditeľnejšou ekonomickou aktivitou je samotná organizácia podujatia, Tú si so športom spojíme automaticky. Hlavným organizátorom je BE COOL v spolupráci s občianskym združením Bratislavský maratón.
Lenže ekonomický efekt maratónu sa pri rozpočte organizátora nekončí.
Do mesta prídu bežci a spolu s nimi rodiny, priatelia či ďalší návštevníci. Časť z nich potrebuje ubytovanie, stravuje sa, využíva dopravu alebo nakupuje.
Veľmi konkrétne to vidno na spolupráci maratónu so Sheraton Bratislava. Hotel ako oficiálny hotel podujatia pripravil pre jeho účastníkov osobitný maratónsky balíček so skoršími raňajkami v deň pretekov, neskorším check-outom či ďalšími službami prispôsobenými bežcom.
Pre hotel je to štandardná ekonomická aktivita v ubytovacích službách.
Dôvod, prečo tento konkrétny dopyt vznikol, bol však šport.
Rovnaký princíp platí pre časť tržieb reštaurácií, dopravy, maloobchodu alebo ďalších služieb, ktoré návštevník počas športového podujatia využije.
A presne tu sa ukazuje rozdiel medzi tým, kde ekonomická aktivita skončí, a tým, čo ju vytvorilo.
Ekonomický dopyt, ktorý vzniká vďaka športu
Kajak, pneumatiky používané v motoršporte alebo hotelová izba počas maratónu vyzerajú na prvý pohľad ako úplne nesúvisiace ekonomické aktivity.
Jedna patrí do výroby, druhá do gumárenského priemyslu a tretia do cestovného ruchu.
Spája ich však jedna vec:
časť dopytu po nich vzniká preto, že existuje šport.
Preto považujem za užitočné hovoriť o ekonomickom dopyte, ktorý vzniká vďaka športu.
To samozrejme neznamená, že celý hotel patrí do športu. Ani že výrobca pneumatík alebo stavebná firma sú športové firmy.
Ide o tú časť ekonomickej aktivity, ktorá má preukázateľnú väzbu na šport.
Klasické ekonomické štatistiky však potrebujú každú činnosť zaradiť niekam konkrétne. Výrobca kajakov patrí do výroby. Hotel do ubytovacích služieb. Stavebná firma do stavebníctva.
Ak sa následne spýtame, akú ekonomickú hodnotu vytvára šport, potrebujeme tieto väzby poskladať späť.
Preto existuje športový satelitný účet
Presne na to slúži Sport Satellite Account – športový satelitný účet.
Nie je alternatívou ku klasickým ekonomickým štatistikám. Je ďalšou vrstvou, ktorá nám umožňuje pozrieť sa na ne z iného uhla.
Nesnaží sa vytvoriť umelé odvetvie s názvom šport a presunúť doň výrobcov, hotely alebo stavebné firmy. Snaží sa identifikovať tú časť ekonomickej aktivity, ktorá je so športom reálne prepojená.
Aktuálna metodika Vilnius Definition 3.0 preto rozlišuje medzi characteristic products, teda produktmi a službami typickými pre samotný šport, a connected products, ktoré sú so športom ekonomicky prepojené.
Až keď tieto väzby spojíme, dostaneme širší obraz toho, akú ekonomickú stopu šport vytvára.
Keď tieto väzby spojíme, obraz športu sa zmení
Najnovšia štúdia EU Sport Satellite Account: 2025 edition bola publikovaná v septembri 2025, ale pre porovnateľný výpočet používa harmonizované údaje za rok 2019. Jej výsledky preto treba čítať ako porovnateľný ekonomický obraz referenčného roku, nie ako aktuálny stav roku 2026.
Pre Slovensko vyčíslila celkový priamy a domáci nepriamy efekt ekonomickej aktivity súvisiacej so športom na 2,35 miliardy eur HDP, čo predstavovalo približne 2,2 % slovenského HDP.
Pri zamestnanosti išlo o 70 422 pracovných miest, teda 2,94 % celkovej zamestnanosti.
Už samotné čísla ukazujú, že nehovoríme o zanedbateľnej časti ekonomiky.
Pre našu tému je však ešte zaujímavejšie, z čoho sa skladajú.
Z celkových 2,35 miliardy eur pripadalo približne 1,38 miliardy eur na connected products, teda ekonomicky prepojené aktivity. Pri pracovných miestach to bolo 38 367 zo 70 422.
Inými slovami, viac než polovica ekonomického efektu športu, ktorý štúdia na Slovensku identifikovala, sa nachádzala mimo úzko chápaných typických športových aktivít.
A tým dostávajú predchádzajúce príklady širší význam.
Vajda Group ukazuje časť ekonomiky športu, ktorú klasická štatistika vidí ako výrobu. Hotel počas Bratislava Marathonu zase ukazuje rovnaký mechanizmus v službách.
Dáta hovoria, že nejde o dve izolované situácie.
Športové pracovné miesta nie sú iba v športových organizáciách
Rovnaké rozlíšenie je dôležité aj pri debate o zamestnanosti.
Ak sa pozrieme iba na športovcov, trénerov, zamestnancov klubov, zväzov či športovísk, zachytíme iba jednu časť pracovného trhu, ktorý šport vytvára.
To neznamená, že človek pracujúci v hoteli alebo výrobnej firme má automaticky športovú profesiu.
Znamená to niečo iné:
časť dopytu po jeho práci môže vzniknúť vďaka športu.
Aj európske čísla ukazujú, že tento efekt je významný. V referenčnom roku 2019 predstavovala športom súvisiaca ekonomická aktivita 627,5 miliardy eur, teda 3,4 % HDP EÚ, a podporovala približne 9,27 milióna pracovných miest, čo bolo 3,8 % celkovej zamestnanosti.
A šport má ešte jednu vlastnosť, ktorá je z pohľadu zamestnanosti zaujímavá. Ekonomickú aktivitu dokáže vytvárať aj mimo najväčších hospodárskych centier – okolo športovísk, podujatí, cestovného ruchu či lokálnych komunít.
Aj preto má zmysel hovoriť o športe nielen ako o voľnočasovej alebo spoločenskej téme, ale aj ako o súčasti pracovného trhu a regionálneho rozvoja.
Keď šport meriame inak, mení sa aj diskusia o ňom
Pri debate o športe sa veľmi rýchlo dostaneme k otázke, koľko peňazí doň vstupuje zo štátneho rozpočtu, samospráv alebo iných verejných zdrojov.
Táto otázka je legitímna. Ale sama o sebe nestačí.
Ak vieme, že šport vytvára dopyt aj mimo klubov, zväzov a športovísk, potom sa musíme pýtať aj na druhú stranu rovnice:
Akú ekonomickú aktivitu šport vytvára?
Nejde iba o to, koľko stojí športové podujatie, ale aj čo sa deje okolo neho. Nejde iba o počet ľudí zamestnaných v kluboch a zväzoch, ale aj o širší pracovný trh vytvorený športovým dopytom.
A odtiaľ je už len krok k vzdelávaniu.
Ak šport vytvára pracovné miesta a podnikateľské príležitosti, potrebujeme vedieť aj to, aké profesie a zručnosti tento ekosystém potrebuje.
Podobne je to pri mestách a regiónoch. Športovisko, podujatie, turistická infraštruktúra alebo silný lokálny športový ekosystém môžu vytvárať dopyt po službách, práci a podnikaní aj mimo veľkých miest.
To neznamená, že každá investícia do športu sa automaticky vráti alebo že každý športový projekt má pozitívny ekonomický efekt.
Znamená to však, že ak chceme o športe rozhodovať kvalifikovane, nestačí sledovať iba to, koľko doň vstupuje.
Potrebujeme vedieť aj to, čo z neho ďalej vzniká.
Lepšie meranie môže viesť k lepším rozhodnutiam
Samotné meranie nové firmy ani pracovné miesta nevytvorí.
Pomôže nám však lepšie vidieť, kde ich šport už vytvára a kde môže existovať ďalší potenciál.
Výrobca kajakov zostane výrobnou firmou. Hotel zostane hotelom. Stavebná firma stavebnou firmou.
To je v poriadku.
Rozdiel je v tom, že dokážeme lepšie pochopiť, akú časť ekonomického dopytu vytvoril šport a aké väzby z toho vznikajú na podnikanie, zamestnanosť, cestovný ruch alebo rozvoj regiónov.
A to už môže ovplyvniť rozhodovanie o infraštruktúre, vzdelávaní, podpore podnikania či regionálnom rozvoji.
Ekonomická hodnota sa v HDP nestráca. Stráca sa však jej väzba na šport.
Preto má význam túto väzbu merať.
Nie preto, aby sme športu umelo pripísali väčší význam.
Ale preto, aby sme presnejšie videli, aký význam už dnes má a aký ďalší môže vytvárať.
Čo si z toho odniesť do najbližšej diskusie
Športový satelitný účet, NACE klasifikácia či metodika Vilnius Definition sú pomerne odborné témy. Športový manažér ich nemusí poznať do detailu.
Dôležitejšie je rozumieť princípu a vedieť ho jednoducho vysvetliť človeku mimo športového prostredia.
Ak si z tohto článku zapamätáte tri myšlienky, nech sú to tieto:
- Ekonomika športu nekončí pri kluboch, zväzoch a športoviskách. Šport vytvára dopyt aj vo výrobe, cestovnom ruchu, doprave, stavebníctve, technológiách či ďalších službách.
- Ekonomická hodnota sa v HDP nestráca. Stráca sa však jej väzba na šport. Preto pri klasickom pohľade na ekonomiku často nevidíme, akú časť podnikania a pracovných miest šport vytvára.
- Keď sa najbližšie bude hovoriť o tom, koľko šport stojí, pridajte ešte jednu otázku: Akú ekonomickú aktivitu šport vytvára? Práve tá môže posunúť diskusiu od samotného financovania športu k ekonomike, zamestnanosti a rozvoju regiónu.
Ak sa podarí dostať aspoň tieto tri myšlienky častejšie do diskusií s ľuďmi mimo športového prostredia, už to môže zmeniť spôsob, akým sa na šport pozeráme.
Zdroje:
EU Sport Satellite Account – 2025 edition, Eurostat
Publikácia používa Vilnius Definition 3.0 a zachytáva priamy aj nepriamy ekonomický príspevok športu k HDP a zamestnanosti.